Slováci sa počas karantény začali čoraz viac predzásobovať, a to predovšetkým potravinami, ktoré nakupujú aj online. Ako vyplynulo z údajov Slovenskej sporiteľne, počas sledovaného obdobia od 5. marca do 18. marca, teda v období, kedy väčšina Slovákov bola v domácej karanténe, urobili v obchodoch s potravinami viac ako 3 milióny transakcií a minuli viac ako 48 miliónov eur. Nakupovali prevažne trvanlivé potraviny ako ryžu, cestoviny, múku alebo balené vody. Dominuje aj čerstvé pečivo.

„V prípade nákupov v kamenných predajniach ide o 6-percentný nárast tržieb v porovnaní s nákupmi počas dvoch týždňov pred karanténou. V online obchodoch je nárast polovičný oproti kamenným predajniam. Slováci si ale počas karantény začali aj viac objednávať jedlo z reštaurácií a fast-foodov. V tomto prípade zaznamenávame až 12- percentný nárast oproti predkaranténnemu obdobiu, pričom ide o vyzdvihnutie jedla fyzicky v reštaurácii. Pri platbe za jedlo s donáškou domov sme zaznamenali 10- percentný nárast,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.

Počas dvojtýždňovej karantény urobili Slováci vo fast-foodoch a reštauráciách viac ako 400- tisíc transakcií, dokopy minuli 4,3 milióna eur. Celkovo ide v prípade donášky domov až o pätinový nárast v počte vykonaných transakcií. Čísla môžu byť v tomto prípade ešte vyššie. Ľudia si síce môžu viac objednávať online, ale vo finále môžu zaplatiť kuriérovi kartou alebo hotovosťou. Pri tomto type sortimentu je možné predpokladať, že stále klienti preferujú zaplatenie až pri prevzatí tovaru.

„Očakávame, že žatva pre obchodníkov ešte len príde. Stále sledujeme nárast v počte transakcií a celkovej sume zaplatenej v obchodoch s potravinami. Nielen karanténa, povinný home- office pre mnohých zamestnancov, či OČR pre rodičov s deťmi sa podpisujú pod to, že tento čas využívajú Slováci na nákupy potravín do zásoby. S príchodom Veľkej noci očakávame, že predzásobovanie narastie. Vlani práve pred Veľkou nocou sme zaznamenali rekordný počet transakcií. Deň pred Veľkým piatkom urobili vyše 6 miliónov eur a urobili 237-tisíc transakcií. Súvisí to najmä so zatváraním obchodov počas sviatkov,“ skomentovala Buchláková.

Mierne pozitívny vplyv na maloobchodné tržby môže mať aj pokles nákupov v zahraničí. Práve kvôli potvrdeným prípadom nakazených koronavírusom v okolitých krajinách môže obmedziť nákupnú turistiku v zahraničí. V susedných krajinách nakupujú Slováci okrem potravín, oblečenia a drogérie aj záhradnícke či športové potreby.

Zaujímavosťou pri online nákupoch je, že doteraz sa Slováci doslova vyhýbali kúpe potravín cez internet. Až súčasná situácia ich prinútila k tomuto kroku. Až dve tretiny Slovákov si podľa posledného prieskumu Slovenskej sporiteľne nevedelo predstaviť, že by si práve jedlo objednávali online.

„V súčasnej situácii je práve objednanie potravín online bezpečnejšie, nakoľko nie ste v preplnenom obchode, kde je riziko nakazenia väčšie, ako keď si len prevezmete jedlo od kuriéra. Stále však platí, že aj online obchody majú obmedzené možnosti, a napríklad v susednej Českej republike museli niektoré internetové obchody obmedziť veľkosť jednej objednávky, nakoľko nestíhali pokrývať záujem zákazníkov,“ doplnila Buchláková. Kým v niektorých online obchodoch aj na Slovensku majú v prípade potravín množstvo položiek vypredaných, alebo sa na dodávku čaká aj niekoľko dní, v prípade kamenných obchodoch zatiaľ nie je zaznamenaný výpadok z najviac nakupovaných potravín krátkodobej aj dlhodobejšej spotreby.

V porovnaní s okolitými krajinami sme jasne lídrami v nakupovaní online. „Dokonca aj Rakúšania sú v tomto smere za nami. Súvisí to s tým, že Slováci radi využívajú zľavy, ktoré internetové obchody ponúkajú v porovnaní s kamennými obchodmi. Najmenej z okolitých krajín využívajú nakupovanie online Maďari, je ich len polovica z tých, ktorí sú na internete,“ doplnila Buchláková.

Aj podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat je nakupovanie online v krajinách EÚ čoraz obľúbenejšie. Spotrebitelia oceňujú jeho výhody, ako napríklad možnosť nakupovať kedykoľvek a kdekoľvek, majú prístup k širšej škále výrobkov a sú schopní ľahko porovnávať ceny. Až 60 % ľudí v EÚ vo veku 16 až 74 rokov nakupovalo vlani online. Ide o dvojnásobný nárast oproti roku 2008.