Sobotňajšie parlamentné voľby priniesli niekoľko prekvapení. Azda najväčším bolo jednoznačné víťazstvo opozičného hnutia OĽaNO, ktoré získalo až 25 % celkových hlasov. Bola tak prerušená dominancia SMER-u, ktorý predtým vyhrával parlamentné voľby od roku 2006.

Strana SMER skončila druhá, so ziskom 18 % hlasov (pokles oproti 28 %, ktoré získala pred štyrmi rokmi). Na treťom mieste nasleduje Sme rodina (8,2 %). Štvrtú pozíciu má extrémne pravicová ĽSNS s podobným ziskom hlasov ako v minulých parlamentných voľbách (8 %). Do parlamentu sa dostali aj SaS (6,2 %) a strana Za ľudí (5,8 %). Pred bránami parlamentu ostala koalícia strán PS/Spolu, keďže sa jej nepodarilo prekročiť hranicu 7 %. Pod 5 % hranicou, ktorá je platná pre jednotlivé strany, zostali aj KDH či koaličné strany SNS a Most-Híd. Strany, ktoré sa nedostali do parlamentu získali celkovo vyšší pomer hlasov ako pred štyrmi rokmi (29 % oproti 13 % v roku 2016). Účasť dosiahla 65,8 %, čo predstavuje nárast oproti roku 2016 (59,8 %).

Víťazné OĽaNO zaznamenalo hlavne v posledných týždňoch raketový nárast – pritom ešte v novembri sa preferencie strany pohybovali mierne nad 5 %. Hlavnou témou volieb, ktorá strane priniesla takéto viditeľné víťazstvo, bol boj proti korupcii a to najmä vo svetle korupčných škandálov za posledné roky.

OĽaNO je prevažne stredové až stredo-pravicové, proeurópske hnutie. Jeho predseda Igor Matovič by rád vytvoril vládu s ústavnou väčšinou. Do úvahy prichádza koalícia OĽaNO so stranou Sme rodina Borisa Kollára, SaS pod vedením Richarda Sulíka a stranou Za ľudí na čele s bývalým prezidentom Andrejom Kiskom. Takáto vládna koalícia by mala v parlamente 95 kresiel, čiže pohodlnú ústavnú väčšinu. Ak by vznikla nová vláda bez strany Sme rodina, v parlamente by disponovala počtom 78 kresiel, tiež nad minimálnou (aj keď nie ústavnou) potrebnou väčšinou 76 kresiel.

Nasledujúce dni a týždne ukážu podobu novej vlády ako aj obsadenie jednotlivých ministerských postov. Keďže medzi možnými koaličnými partnermi sú rozdiely, viditeľné napríklad v pohľade na hospodársku a fiškálnu politiku, budú musieť dosiahnuť konsenzus aj formou určitých kompromisov. Zhodujú sa v niekoľkých prioritách – najmä zameranie na boj proti korupcii, reformy súdnictva, zdravotníctvo či vzdelávanie. Ekonomický program strany OĽaNO je viac centristický ako napríklad program Sme rodina, ktorý by znamenal viditeľnejšie fiškálne uvoľnenie. Strany SaS a Za ľudí však budú prípadnú novú koalíciu smerovať viac do stredu a tak pravdepodobne obmedzovať fiškálny dopad politík.

Téma verejných financií bude určite aktuálna, keďže už tento rok to vyzerá na viditeľné prekročenie pôvodne rozpočtovaného deficitu 0,5 % HDP. Podľa odhadu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by deficit v tomto roku mohol dosiahnuť až 2,4 % HDP. Náš odhad vidí schodok rozpočtu verejnej správy tiež skôr bližšie ku 2 % HDP.

Koronavírus a možný dopad

Vývoj slovenskej ekonomiky v posledných mesiacoch roka 2019 ako aj predstihové ukazovatele eurozóny na začiatku tohto roka nás pôvodne viedli k pozitívnejšiemu odhadu rastu HDP. Riziká smerom nahor sme videli v rozsahu 0,2 percentuálneho bodu, čo by náš odhad rastu ekonomiky zvýšilo z 2,0 % na 2,2 %. Avšak, vzhľadom na vplyv nového koronavírusu na globálne hospodárstvo zlepšenie prognózy odkladáme a odhad rastu HDP ponechávame na úrovni 2 %. Predbežný dopad koronavírusu na rast slovenskej ekonomiky vidíme v blízkosti 0,2 – 0,3 percentuálneho bodu.

Pri pohľade na finančné trhy vidieť rázny vplyv koronavírusu. Vzhľadom na to, že Čína je najväčší dovozca ropy, pokles jej dopytu po rope znížil cenu ropy a drží ju na nižších úrovniach. Investori sa tiež uchyľujú od rizikovejších aktív smerom k tzv. bezpečným prístavom ako sú zlato čí bezpečné štátne dlhopisy (napr. nemecké, či americké).

Akciové trhy na vývoj reagujú poklesom, aj keď priniesli miernu korekciu. Naopak, farmaceutickým či zdravotníckym firmám sa na akciových trhoch darí nadmieru dobre – akcie japonskej firmy Kawamoto, ktorá vyrába okrem iného aj zdravotné rúška, zaznamenali v tomto roku nárast o takmer 300 %, pričom pred korekciou to ku koncu januára bolo až neuveriteľných 734 %.

Celkový dopad na domácu ako aj globálnu ekonomiku je zatiaľ nejasný a bude závisieť od šírenia nákazy a dĺžky reštriktívnych opatrení. Medzinárodný menový fond znížil svoj odhad rastu čínskej ekonomiky kvôli koronavírusu o 0,4 percentuálneho bodu na 5,6 %. Pre globálnu ekonomiku vidí MMF rast nižšie o 0,1 percentuálneho bodu (z ich januárového odhadu 3,3 %). Je to pri predpoklade, že sa čínska ekonomika v druhom štvrťroku vráti k normálu. Dlhšie a rozšírenejšie trvanie epidémie by  malo negatívnejší dopad nielen na Čínu, ale vzhľadom na globálne hodnotové reťazce a prepojenia cez zahraničný obchod aj na svetové hospodárstvo. Krajiny môžu aktívnou fiškálnou a menovou politikou zjemňovať dopad na ich ekonomiky, čo napríklad Čína aj plánuje.

Trhy sa prikláňajú k zníženiu sadzieb v USA

V súvislosti so šíriacim sa koronavírusom a jeho možným dopadom na globálnu ekonomiku, ako aj ekonomiku USA, počítajú trhy so znížením sadzieb zo strany americkej centrálnej banky. Prezident Fed-u Jerome Powell to aj nepriamo naznačil. Je možné, že k uvoľneniu menovej politiky by mohlo prísť už na jar – najbližšie zasadnutie Fed-u je v druhej polovici marca.

×
Mobilná aplikácia George
Slovenská sporiteľňa, a.s.
Teraz na Google Play
Zobraziť