Téma – Brexit

V noci z piatka na sobotu sa Európska únia oficiálne rozlúčila so Spojeným kráľovstvom a EU28 sa zúžila na EU27. Takzvaný Brexit, čiže odchod Spojeného kráľovstva z EÚ, ukončil 47 rokov trvajúce členstvo krajiny v Európskej únii. Od referenda v júni 2016, ktorým si Briti Brexit vybrali, pritom ubehlo 1317 dní.

EÚ prišla o 15 % zo svojej ekonomickej sily ako aj o jedno zo svetových finančných centier – Londýn. Na druhej strane, ostrovná krajina sa odpojila od svojho hlavného obchodného partnera, a čaká ju neľahký zvyšok roka zameraný na nastavenie budúcich vzťahov.

Oficiálny odchod krajiny z EÚ predstavuje len prvú fázu odchodu, po ktorej teraz nastupuje tzv. prechodné obdobie. V prechodnom období sa de facto nič nemení, akoby Spojené kráľovstvo naďalej bolo súčasťou EÚ, ale začínajú sa intenzívne rokovania o budúcej obchodnej dohode.

Prechodné obdobie trvá do konca tohto roka, s možnosťou predĺženia o dva roky. O predĺženie rokovaní by však bolo potrebné požiadať do 30. júna, čo však britský premiér Boris Johnson vylučuje, bez ohľadu na stav rokovaní.

Johnson by podľa vlastných slov chcel nastaviť budúce vzťahy s EÚ na štýl obchodnej dohody s Kanadou. Avšak dohoda Európskej únie s Kanadou je primárne zameraná na tovary (pri väčšine tovarov zrušila clá, ale colné kontroly a kontroly DPH zostali) a nie služby. Práve sektor služieb je pritom pre britskú ekonomiku kľúčový – hlavne oblasť finančných služieb.

Ak by do konca tohto roka nevznikla žiadna dohoda, nastane situácia tzv. tvrdého Brexitu spojená s negatívnymi ekonomickými dopadmi pre obe strany, aj keď relatívne horšími pre Spojené kráľovstvo.

Okrem ďalšej fázy Brexitu však Johnsona čaká aj neľahká domáca situácia. Dominancia SNP v Škótsku posilňuje pozíciu škótskej premiérky Nicoly Sturgeon, ktorá už oznámila, že bude požadovať druhé referendum o nezávislosti Škótska. Obzvlášť vo svetle Brexitu, keďže Škótsko hlasovalo za zotrvanie v EÚ. Vládnuca Konzervatívna strana je však vehementne proti škótskej nezávislosti a situácia môže viesť ku ústavnému stretu oboch strán.

Navyše, podobné tendencie sa môže objaviť aj v Severnom Írsku, kde nacionalistické strany získali v decembrových voľbách viac kresiel ako unionistické strany. Rozvodová dohoda s EÚ pritom stavia práve Severné Írsko do odlišnej pozície od zvyšku krajiny. Dohodnuté nastavenie colnej hranice medzi Spojeným kráľovstvom a Republikou Írsko vyníma celé Spojené kráľovstvo z colnej únie EÚ, ale v praxi bude hranica umiestnená v Írskom mori a colné kontroly budú prebiehať ešte pred vstupom tovaru do Severného Írska. Takéto riešenie navyše potrebuje dobrú fyzickú infraštruktúru a správne nastavenie kontrol, aby spĺňalo svoj účel.

Stranícke rozdiely ohľadom budúceho vzťahu s EÚ pretrvávajú, no prvý raz za posledné roky má britský premiér k dispozícii komfortnú väčšinu v parlamente na to, aby presadil vládne návrhy, čo posilňuje jeho vyjednávaciu pozíciu. Oficiálne začínajú nové rokovania v marci; dovtedy sa obe strany musia čo najlepšie pripraviť na rokovania.  Neistota ohľadom prvej časti Brexitu sa síce rozplynula, no druhá fáza prinesie náročné rokovania, takže trhy si na úplne rozuzlenie situácie musia ešte počkať.

Január priniesol zlepšenie dôvery v ekonomike

Dôvera v slovenskej ekonomike sa v januári zlepšila o 1,5 bodu oproti predchádzajúcemu mesiacu a dosiahla 99,2 bodu. Prispel k tomu najmä lepší sentiment v priemysle (+7,7 bodu) ako aj zlepšenie dôvery v stavebníctve a maloobchode. Nálada v sektore služieb a spotrebiteľská dôvera sa však na začiatku roka zhoršili. Spotrebitelia boli pesimistickejší (-1,5 bodu), hlavne čo sa týka výhľadu trhu práce a hospodárskeho rastu. Na druhej strane, ich očakávania ohľadom potenciálnych úspor sa zlepšili. Trojmesačný kĺzavý priemer ekonomickej dôvery bol v januári o 1,1 bodu vyšší ako v decembri, na úrovni 99 bodov. Náš odhad rastu HDP v tomto roku ostáva nezmenený, na úrovni 2 %.

Rast eurozóny v 4Q19 zaostal za očakávaniami

Rýchly odhad hospodárskeho rastu eurozóny za posledný kvartál minulého roka nesplnil očakávania. Zatiaľ čo priemerné medzikvartálne tempo rastu bolo v prvých troch štvrťrokoch 0,3 %, v poslednom štvrťroku rast spomalil a dosiahol iba 0,1 % q/q, čím zaostal za trhovým odhadom 0,2 % medzikvartálneho rastu. Spomalenie bolo vidieť aj na medziročnom tempe rastu, ktorý v závere roka skončil na úrovni 1 %. Celkovo dosiahol rast eurozóny vlani najpomalšie tempo rastu za posledných šesť rokov, na úrovni 1,2 % (v súlade s očakávaniami).

Negatívne správy za štvrtý kvartál 2019 prišli hlavne z Francúzska a Talianska – čiže z druhej a tretej najväčšej ekonomiky eurozóny. V prípade Francúzska, ktoré počas prvých troch kvartálov rástlo priemerným medzikvartálnym tempom 0,3 %, nastal koncom roka prepad o 0,1 % q/q. Taliansko rástlo v predchádzajúcich kvartáloch pomalšie ako Francúzsko – v priemere o 0,1 % medzikvartálne, pričom jeho medzikvartálny prepad HDP za štvrtý štvrťrok dosiahol až 0,3 % q/q.  Naopak, pozitívnejšie správy prišli zo Španielska, ktorého ekonomika vzrástla v poslednom štvrťroku o 0,5 % medzikvartálne, čo je oproti priemeru predchádzajúcich troch kvartálov mierne zrýchlenie. V prípade hlavného motora eurozóny, Nemecka, si na údaje z posledného kvartálu minulého roka musíme počkať, ale celoročný priemer je už pár týždňov známy. Podľa prvého odhadu vzrástla nemecká ekonomika vlani o 0,6 %, čím prekonala odhady viacerých inštitúcií, ktoré rátali s rastom 0,5 %. Nemecké hospodárstvo tak síce pokračovalo v raste už desiaty rok za sebou, ale najslabším tempom od roku 2013.

Detaily vývoja ekonomík eurozóny za štvrtý kvartál 2019 budú zverejnené v polovici februára a začiatkom marca. Celkovo však rast eurozóny pravdepodobne brzdili geopolitické riziká (protekcionizmus, Brexit), ktoré vplývali na priemysel a zahraničný obchod. V prípade investícií mohlo zatiahnuté externé prostredie taktiež prispieť k určitej opatrnosti.

Fed neprekvapil a sadzby nezmenil

Zasadnutie americkej centrálnej banky trhy neprekvapilo a neprinieslo zmenu menovej politiky v USA. Sadzby Fed-u ostali na úrovni 1,5 – 1,75 %. Hospodársky rast krajiny pokračuje slušným tempom, trh práce je v dobrej kondícii a inflácia sa pohybuje v prijateľnom intervale – dokonca podľa ukazovateľa PCE, ktorý Fed považuje za presnejšie vyjadrenie inflácie, sa nachádza stále pod cieľom (v decembri: 1,6 % medziročne). Vlani Fed znížil sadzby trikrát, pričom dôvodom boli externé riziká a ich možný negatívny dopad na americkú ekonomiku. Geopolitické riziká síce pretrvávajú, ale v posledných týždňoch sa zmiernili – hlavne vďaka podpísaniu prvej fázy obchodnej dohody medzi USA a Čínou. Prezident Fed-u Jerome Powell podpísanie prvej fázy dohody hodnotil kladne, ale skôr to popísal ako dôvod na opatrný optimizmus. Ďalšie rozhodnutia Fed-u budú závisieť od dát z domácej ekonomiky ako aj od vývoja zahraničných rizík, ku ktorým sa nedávno pridalo možné spomalenie globálneho rastu kvôli koronavírusu. Decembrové projekcie Fed-u očakávajú sadzby na terajšej úrovni v roku 2020: zo 17 respondentov (hlasovacie práva má 10 z nich), 13 očakáva nezmenené sadzby na konci roka a iba 4 členova čakajú jedno zvýšenie o 25 bázických bodov. Prezident Powell zdôraznil, že iba viditeľná zmena okolností by presvedčila Fed na zmenu menovej politiky. Naši kolegovia z Erste Group Research v tomto roku neočakávajú zmenu sadzieb v USA.

×
Mobilná aplikácia George
Slovenská sporiteľňa, a.s.
Teraz na Google Play
Zobraziť