Na Slovensku je aktuálne 82 % domácností s pripojením na internet. Podľa aktuálnych údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat priemerný Slovák za rok 2019 využil internet aspoň raz za týždeň. Zvyšujú sa aj naše digitálne zručnosti. Kým pred desiatimi rokmi mala základné počítačové zručnosti ani nie polovica Slovákov, vlani to boli už vyše dve tretiny ľudí. V rámci jednotlivých krajov sa znalosti a pokrytie internetom postupne doťahujú na západ.

„Východ Slovenska má oveľa väčšie pokrytie internetom ako to bolo pred desiatimi rokmi. Zvyšujú sa aj požiadavky zamestnávateľov na digitálne zručnosti zamestnancov, a tak aspoň základnú počítačovú gramotnosť má na východe krajiny každý druhý človek,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.

Na východe má internet 83 % domácností. Ešte v roku 2012 to bolo necelých 60 %. Východ sa v tomto smere doťahuje na západ, keďže na Západnom Slovensku má internet 84 % domácností.

Digitálnejší sme aj v online bankovaní. Počet Slovákov, ktorí využívajú služby internetbankingu, vzrástol za posledných desať rokov viac ako trojnásobne. Podľa Eurostatu využívalo za rok 2019 internetové služby v oblasti bankovníctva 55 % Slovákov vo veku od 16 do 74 rokov. Aktívnych užívateľov pribúda aj vďaka zvyšovaniu dosiahnutého vzdelania ľudí.

,,V rámci krajín Európskej únie dosahujeme priemerné výsledky vo využívaní internetbankingu. Zo susedných krajín nás však predbehli Česi a Rakúšania, kde bankujú vyše dve tretiny obyvateľov. Rekordérmi v tomto smere sú Dáni. Až deväť z desiatich Dánov využíva internet banking. Rebríčku už dlhé roky kraľujú škandinávske krajiny, naopak najmenej využívajú bankovanie z domu Bulhari a Rumuni, a to kvôli nízkemu internetovému pokrytiu v krajine,“ doplnila Buchláková.

S vyššou frekvenciou využívania internetu sa množia aj bezpečnostné hrozby. V roku 2019 približne jeden z troch občanov EÚ vo veku 16 až 74 rokov eviduje incidenty súvisiace s bezpečnosťou pri používaní internetu na súkromné ​​účely. Najčastejším bezpečnostným incidentom nahláseným v roku 2019 bol phishing. Až štvrtina Európanov uviedla, že dostali podvodné správy mailom. Presmerovanie na falošné webové stránky vyžadujúce osobné informácie (pharming) bolo druhým najčastejšie hláseným bezpečnostným incidentom (12 % ľudí).

Podiel ľudí, ktorí mali problémy s bezpečnosťou pri používaní internetu na súkromné ​​účely, sa v jednotlivých členských štátoch EÚ líšili. Najvyššie miery boli zaznamenané v Dánsku (50 %), nasleduje Francúzsko (46 %), Švédsko (45 %), Malta a Holandsko (obidve 42 %), Fínskom (41 %) a Nemecko (40 %). Naopak, najnižšie podiely boli zaznamenané v Litve (7 %), Poľsku (9 %), Lotyšsku (10 %), Bulharsku (13 %) a Grécku (13 %). Na Slovensku bezpečnostnú hrozbu na internete zaznamenalo približne 20 % ľudí.