7. decembra 2020
Analýzy
Silné oživenie slovenskej ekonomiky v treťom štvrťroku bolo potvrdené. Ekonomika oproti predchádzajúcemu štvrťroku vzrástla o 11,6 % (jemná úprava oproti rýchlemu odhadu o -0,1 percentuálneho bodu) a medziročný pokles sa výrazne zmiernil na -2,4 %. Oživenie prišlo po prudkom prepade v druhom kvartáli, ktorý bol silne zasiahnutý pandémiou COVID-19 a zaznamenal medziročný pokles hospodárskej aktivity o 12,1 % (-8,3 % medzikvartálne).
Hlavnými motormi HDP v treťom štvrťroku boli čistý export a spotreba domácností. Export sa zotavil a medziročne vzrástol o 0,7 % (v porovnaní s prudkým prepadom o 26 % r/r v 2Q20), zatiaľ čo dovoz zaznamenal menej výrazné oživenie a bol o 6 % pod úrovňou rovnakého kvartálu z minulého roka. Spotreba domácností sa vrátila k pozitívnemu tempu rastu a medziročne sa zvýšila o 1 %. Zmiernenie obmedzení a letná dovolenková sezóna pomohli v treťom štvrťroku dosiahnuť viditeľné zlepšenie ekonomickej aktivity, najmä v priemysle, čistom zahraničnom obchode a spotrebe domácností. Zvýšená neistota však ponechala investičnú aktivitu potlačenú, čo bolo vidieť na medziročnom poklese hrubých fixných investícií o 8,2 %. Vládna spotreba klesla iba mierne, medziročne o 0,3 %.
Trh práce nezostal nepoškodený, negatívny dopad však zmiernili štátne opatrenia zamerané na ochranu zamestnanosti. Zamestnanosť (podľa Výberového zisťovania) medziročne klesla o 2,2 % (-0,1 % oproti druhému kvartálu), miernejšie ako v druhom štvrťroku. Negatívny dopad bol najvýraznejší v sektore služieb, najmä v ubytovacích a reštauračných zariadeniach. Miera nezamestnanosti sa v súlade s očakávaniami zvýšila na 7,2 %, čím dosiahla hodnotu naposledy videnú v prvom kvartáli 2018. V porovnaní s júnom tohto roka bola miera nezamestnanosti vyššia o 0,6 p.b. a medziročne bola o 1,3 p.b. vyššia. Rast miezd prekvapil silnejším tempom, keď nominálne mzdy medziročne vzrástli o 4,2 % a reálne mzdy boli medziročne vyššie o 2,7 %. To je v ostrom kontraste s vývojom druhého kvartálu, kedy sa mzdy medziročne znížili v dôsledku vtedajších opatrení (PN, OČR, pokles počtu odpracovaných hodín). Do značnej miery k silnému rastu miezd v treťom kvartáli prispel verejný sektor (celkovo zvýšenie platových taríf zamestnancov vychádzalo z kolektívnych zmlúv na roky 2019 a 2020).
Silný rast v treťom štvrťroku a odolnosť trhu práce sú dobrou správou a môžu do istej miery kompenzovať slabší koniec roka. Oživenie v poslednom kvartáli roka totiž tlmia reštriktívne opatrenia spojené s rastúcim počtom infekcií. Obmedzenia by sa mali primárne dotknúť sektoru služieb počas zimy 2020/21. Priemysel by mal pokračovať v relatívne dobrom vývoji, keďže zostáva naďalej v podstate nedotknutý európskymi obmedzeniami a stabilné ekonomické podmienky vo východnej Ázii poskytujú pomocnú ruku zahraničnému dopytu.
Náš odhad vývoja HDP v tomto roku je na úrovni -6,2 %, keďže silné oživenie tretieho kvartálu pravdepodobne zmierni celoročný prepad rastu. Trvalé zlepšenie situácie prinesie až plošne aplikovaná a efektívna vakcína, do jej príchodu môžeme predpokladať aspoň čiastočné reštrikcie, ktorých intenzita bude závisieť od epidemiologického vývoja na Slovensku, ale aj v zahraničí. Realisticky sa ukazuje predpoklad na dostupnú vakcínu v priebehu roka 2021. Nedávno zverejnené výstupy z klinických štúdií dávajú dôvod na optimizmus. Budúci rok očakávame návrat k rastu HDP tempom 6 %, s viditeľným oživením hlavne od jari 2021.
ECB prinesie ďalšie uvoľnenie menovej politiky
Vo štvrtok 10. decembra sa koná zasadnutie Rady guvernérov ECB. Očakávame ďalšie uvoľnenie menovej politiky, ako bolo naznačené už v októbri. Naši kolegovia z Erste Group Research predpokladajú, že zmena sa dotkne s vysokou pravdepodobnosťou kľúčového pandemického programu PEPP – očakávajú jeho rozšírenie o 6 mesiacov do decembra 2021 a zvýšenie celkovej obálky o EUR 300 mld. na EUR 1,65 bilióna. Navyše očakávajú pokračovanie cielených dlhodobých refinančných operácií TLTRO, v poradí ako TLTRO4, ktoré by mohlo priniesť ešte voľnejšie podmienky financovania a prebiehať v júni, septembri a decembri 2021 (súčasné TLTRO3 má posledné kolo v marci 2021). Pomerne malá pravdepodobnosť je, že by ECB zmenila štandardný program QE alebo kľúčové sadzby. Podľa viacerých vyjadrení ECB sú tieto nástroje vhodné zo stredného až dlhšieho horizontu a súčasná kríza má skôr krátkodobé dopady, na ktoré je potrebné včas reagovať. V súvislosti s pandémiou sa ECB do značnej miery opiera o PEPP a TLTRO ako dôležité súčasti menovej politiky.
Maloobchodné tržby medziročne rastú, služby však zaostávajú
V októbri sme zaznamenali medziročný rast maloobchodných tržieb už štvrtý mesiac po sebe. Oproti októbru 2019 vzrástli tržby v maloobchode o 2,8 % (medzimesačne klesli o 1,4 %), avšak do kladných čísel ich potiahli iba štyri z deviatich sledovaných činností. Tržby v službách sú súčasnou krízou zasiahnuté oveľa výraznejšie. V ubytovaní sme zaznamenali až dvojtretinový pokles tržieb oproti rovnakému obdobiu minulého roka po relatívne silnejších letných mesiacoch s medziročnými poklesmi na úrovni do 30 %. V reštauráciách a pohostinstvách sme v októbri videli 17 % pokles oproti októbru 2019, čo prišlo po troch letných mesiacoch s medziročným nárastom tržieb. Pozitívny vývoj v tejto kategórii zaznamenala oprava a údržba motorových vozidiel, kde už po šiesty mesiac vidíme tržby nad úrovňou predchádzajúceho roka.
Tieto výsledky pripisujeme predovšetkým silnejúcej druhej vlne a zavádzaným reštrikciám, predovšetkým v druhej polovici októbra. Vzhľadom na charakter opatrení a vývoj ostatných ukazovateľov predpokladáme, že dopady ďalšej vlny pandémie dopadnú predovšetkým na sektor služieb. Reštrikcie pretrvávali aj v mesiaci november, a preto veľký priestor na zlepšenie situácie v službách v najbližších mesiacoch nie je. Nádejou je skoré schválenie vakcíny spojené s dobrou logistikou vakcinácie, čo by mohlo odvetviam služieb výrazne odľahčiť. Do toho obdobia budú služby – ako odvetvia so silným osobným kontaktom – obmedzené a určité dopady budú viditeľné.
OECD zmiernila odhad poklesu slovenskej ekonomiky
Júnové odhady Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) predpovedali Slovensku v tomto roku prepad na úrovni viac než 11 % v prípade, ak ekonomiku zasiahnu dve vlny pandémie. Tento pokles bol v decembrových predpovediach výrazne zmiernený, keď organizácia očakáva pokles slovenskej ekonomiky na úrovni 6,3 % v tomto roku a oživenie v nasledujúcich rokoch tempom 2,7 % v roku 2021 a 4,3 % v roku 2022. Celkovo za členské krajiny OECD očakáva organizácia v tomto roku pokles HDP na úrovni 5,5 % a v nasledujúcich dvoch rokoch rast mierne nad 3 %.
Hlavným rizikom je pochopiteľne epidemiologická situácia a s ňou spojené opatrenia doma a u zahraničných partnerov. Zo strednodobého hľadiska OECD očakáva pozitívny stimul pre našu ekonomiku vďaka európskemu balíku obnovy (Next Generation EU). Financie z balíka obnovy by mohli nielen podporiť zotavenie, ale aj zvýšiť potenciál dlhodobého rastu vďaka impulzu do produktivity a lepšej inklúzii na trhu práce (napr. cez zlepšenie digitálnej infraštruktúry, lepšieho prístupu k vzdelávaniu od raného detstva a zvýšenia účasti žien na trhu práce).
Ropa si po zasadnutí OPEC+ polepšila
Zasadnutie krajín OPEC+, ktoré tvoria členovia Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) a spojenci na čele s Ruskom, prinieslo novú dohodu. Aj keď najprv to vyzeralo, že diskusia uviazla na bode mrazu, nakoniec sa krajiny dohodli na zmiernení obmedzenia ťažby o 500-tisíc barelov denne od januára 2021. Očakávania trhov boli nastavené na predĺženie obmedzenia ťažby v nezmenenom rozsahu aj počas budúceho roka – na úrovni 7,7 milióna barelov denne. V januári však OPEC+ bude ťažiť "len" o 7,2 miliónov barelov denne menej. V praxi to znamená zvýšenie produkcie v prvom mesiaci budúceho roka v porovnaní s terajším nastavením. Avšak na ťažobnej politike pre zvyšok roka 2021 sa krajiny zatiaľ nedohodli. Aj napriek skutočnosti, že rokovanie neprinieslo dlhší výhľad pre rok 2021 ho trhy vyhodnotili pozitívne a ceny ropy mierne vzrástli. Barel severomorskej ropy Brent sa aktuálne obchoduje za 49 USD. Možným dôvodom kratšieho horizontu dohody a samotného mierneho navýšenia je pravdepodobne potreba OPEC+ posunúť ceny nahor, aby pomohli rozpočtom členských krajín ale zároveň nie tak výrazne, aby podporili ťažbu bridlicovej konkurencie v USA. Navyše, mesačné schôdzky OPEC+ môžu spôsobovať častejšie výkyvy v cenách ropy, čo americkej konkurencii vyhovuje menej ako jasná dohoda na niekoľko mesiacov vopred.