Mesačná miera nezamestnanosti meraná úradmi práce sa v októbri nepatrne znížila o 0,08 percentuálneho bodu na 7,35 %, čo je priaznivá správa naznačujúca dobrú odolnosť trhu práce v úvode posledného kvartálu roka. Medzimesačne ubudlo z disponibilnej miery nezamestnanosti 2,4 tisíc uchádzačov o zamestnanie. Po sezónnom očistení bola miera nezamestnanosti takmer nezmenená od septembra. Celková miera nezamestnanosti, nielen disponibilná, sa mierne znížila na 8,12 %.

Od konca marca pribudlo približne 58,3 tisíc disponibilných uchádzačov o zamestnanie, čo odráža dopad pandémie, ale zároveň aj posledné tri mesiace klesajúceho počtu disponibilných nezamestnaných. O prácu prišli ľudia hlavne v priemysle, službách a obchode. Dopad vidieť v oblastiach silne zasiahnutých reštrikciami a slabším dopytom kvôli pandémii a tiež často v takých pracovných pozíciách, pri ktorých práca z domu nie je možná.

V nadchádzajúcich mesiacoch sa vzhľadom na zhoršenie epidemiologickej situácie a s tým spojenými opatreniami ako aj nárastom neistoty dá očakávať mierny nárast miery nezamestnanosti. Môžeme očakávať, že zintenzívnenie druhej vlny bude mať tlmiaci vplyv na ekonomickú aktivitu v nasledujúcich mesiacoch – primárne majú ale opatrenia vplyv na sektor služieb a nie priemysel. Priemyslu by sa malo naďalej dariť relatívne dobre, pretože zostáva v podstate nedotknutý európskymi obmedzeniami a stabilné ekonomické podmienky východnej Ázie zároveň poskytujú pomocnú ruku zahraničnému dopytu.

Celkovo v tomto roku očakávame vyššiu mieru nezamestnanosti ako pred pandémiou, vyplývajúcu zo zhoršenej ekonomickej situácie u nás aj v EÚ. Veľa bude závisieť od ekonomického oživenia u nás a v Európe a tiež od toho, nakoľko bola strata pracovných miest dočasná a bude môcť byť relatívne rýchlo znovu obnovená. Miera neistoty je totiž stále zvýšená vzhľadom na druhú vlnu infekcií a s tým spojené obmedzenia. Negatívny vplyv na trh práce zmierňujú štátne opatrenia na ochranu pracovných miest, závisí však od miery ich využitia. Zároveň bude dôležité sledovať, ako sa bude vyvíjať situácia u zamestnávateľov po skončení poberania štátnej pomoci kvôli koronakríze.

Dôvera v ekonomike klesla, ale výnimkou je priemysel

Mesačný indikátor ekonomickej dôvery sa v novembri znížil o 4,1 bodu na 84,2, čo bolo spôsobené poklesom dôvery v sektore služieb, v maloobchode a u spotrebiteľov. Očakávania sa zhoršili vplyvom rastúceho počtu infekcií a zavedených reštriktívnych opatrení, pričom nožnice vývoja medzi priemyslom a službami sa roztvorili – v službách panuje vyššia miera pesimizmu vzhľadom na to, že obmedzenia kvôli COVID-u majú na nich všeobecne priamejší dopad ako v priemysle. Trojmesačný kĺzavý priemer celkovej dôvery po štyroch mesiacoch rastu klesol o 1,8 bodu a dosiahol 86,6 bodu.

Výrazný pokles sme videli v už spomínanom sektore služieb – indikátor dôvery v tejto časti ekonomiky klesol až o 17 bodov, pričom výrazne pesimisticky je hodnotený aj výhľad do najbližšieho obdobia, vrátane očakávaného dopytu či počtu zamestnancov. Len mierny nárast zaznamenala dôvera v stavebníctve, ktorá je však stále na nízkej úrovni v porovnaní s obdobím pred pandémiou. V stavebníctve označilo až 70 % respondentov súčasnú úroveň objednávok za nedostatočnú. Naopak, pozitívne sa na budúcnosť pozerajú podniky v priemysle, kde sa zlepšil predovšetkým výhľad na očakávané objednávky doma a v zahraničí. 

Tieto výsledky sú v zásade totožné s vývojom nemeckého indexu Ifo (Index podnikateľskej klímy), ktorý klesol o 1,8 bodu na 90,7, no svetlým bodom hospodárskeho sentimentu zostal priemysel. Ukazovateľ ekonomického sentimentu ZEW, ktorý zachytáva očakávania ekonómov a investorov pre Nemecko, taktiež v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom klesol (o 17,1 bodu na úroveň 39 bodov).

Index nákupných manažérov PMI ukazuje do istej miery podobný vývoj pre Nemecko aj celú eurozónu. Napriek miernemu poklesu vidíme stále silnú úroveň dôvery v priemysle, pohodlne nad 50 bodmi, čiže v rovine rastu. Na druhej strane je viditeľný pokles dôvery v službách pod hranicu 50 bodov, čo hovorí o kontrakcii aktivity v tomto sektore. Tieto výsledky reagujú predovšetkým na možné zasiahnutie dopytu, nakoľko obmedzenia prichádzajú predovšetkým v oblasti služieb, kde prichádza k osobnému kontaktu ľudí. Avšak zatiaľ čo celkový spojený index PMI v Nemecku je stále nad hranicou stagnácie, na úrovni 52 bodov, v prípade eurozóny klesol pod 50 bodov a v novembri dosiahol len 45,1 bodu. Druhá vlna infekcií tak pravdepodobne spomalí oživenie niektorých členských štátov eurozóny viditeľnejšie, ako v prípade Nemecka. 

×
Mobilná aplikácia George
Slovenská sporiteľňa, a.s.
Teraz na Google Play
Zobraziť