Za posledné štyri roky narástol podiel ľudí, ktorí majú na investovanie pozitívny názor. Otvorenejší sú predovšetkým mladí ľudia do 30 rokov a muži, ktorí viac vnímajú výhody tejto formy zhodnocovania peňazí.

Ešte v roku 2016 malo pozitívny názor na investovanie iba necelých 20 % ľudí, no už v roku 2020 sa k tomuto tvrdeniu priklonila tretina respondentov. Vyplýva to z prieskumu agentúry IMAS pre skupinu Erste Group.

„Otvorenejší k investovaniu sú muži, z ktorých až 37 % vyjadrilo pozitívny názor, zatiaľ čo u žien to bolo necelých 30 %,“ hovorí Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne. Najviac kladných hodnotení bolo zaznamenaných v skupine mladých ľudí od 15 do 29 rokov (43 %), s pribúdajúcim vekom sa tento podiel znižoval (len 26 % u ľudí nad 50 rokov). Presne opačný vývoj potom máme pri negatívnych hodnoteniach, kde mladí ľudia v podstate vôbec nevolili možnosť „veľmi negatívneho“ názoru na investovanie. U ľudí nad 50 rokov to bol približne každý desiaty.

V čase narastá aj podiel obyvateľov, ktorí sú ochotní podstúpiť vyššie riziko pri investíciách. V roku 2020 to bolo približne 20 % ľudí, kde zaznamenávame nárast až o 11 p.b. oproti roku 2016. Skôr konzervatívne nastavenie označilo 61 % respondentov (pokles o 7 p.b. oproti 2016).

Taktiež môžeme vidieť, že muži a mladí ľudia sú ochotní prijať riziko viac než ostatné skupiny. S vekom klesá ochota ísť do rizikovejšej investície a investori sa stávajú čoraz konzervatívnejší. „Tento prístup je však rozumný. S vyšším vekom je investičný horizont oveľa kratší než u mladých ľudí a prípadné straty by sa tak do momentu potreby peňazí nemuseli stihnúť vyrovnať,“ hovorí analytik.

Rozdiel v ochote prijať riziko medzi mužmi a ženami môže spôsobovať aj fakt, že ženy sa necítia v tejto problematike zorientované. Viac než polovica žien označila možnosť, že investovaniu je ťažké rozumieť, zatiaľ čo u mužov to bola približne tretina. 

Prieskum bol realizovaný v krajinách, v ktorých pôsobí Erste Group. Najpozitívnejšie nastavenie voči investovaniu majú v Rumunsku (až 45 %), nasleduje Slovensko a Srbsko (obe po 33 %). Naproti tomu sú Slováci odvážnejší investori a spomedzi týchto krajín najochotnejší prijať riziko pri investovaní (19 % u nás, ostatné krajiny okolo 10 %). Aj keď je miera využívania investičných produktov vyššia než vo väčšine dopytovaných krajín, Slovensko má stále významný priestor na rast. Investície domácností u nás dosahujú asi tretinový podiel voči HDP než v západných krajinách ako Nemecko, Rakúsko či Spojené kráľovstvo.

„Pri čoraz väčšej dostupnosti investičných nástrojov je investovanie v určitých situáciách veľmi dobrou formou zhodnocovania nasporených prostriedkov. Výhodou tiež je, že v súčasnosti si už nevyžaduje veľké vstupné investície ako tomu bolo v minulosti, ale začať je možné aj s nižšími sumami či pravidelnými investíciami,“ uzatvára Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne.