Maloobchodné tržby v auguste zaradili vyššiu rýchlosť a medziročne vzrástli o 4 %, čím prekonali naše očakávania. V porovnaní s júlom to predstavuje medzimesačný rast o 1,7 %.
Viditeľné zlepšenia sa prejavili aj v sektoroch ubytovania, reštaurácií a pohostinstiev – reštaurácie zaznamenali medziročný rast tržieb o 6,8 % a medziročný pokles obratu v ubytovaní sa zmiernil z júlových 29 % na 17 % v auguste (medzimesačne boli tržby v ubytovaní až o 14,7 % vyššie). Zmiernenie obmedzení od polovice mája a letné dovolenkové obdobie výrazne pomohli tržbám v týchto častiach ekonomiky. Pre spotrebu domácností a jej vplyv na rast HDP sú to pozitívne správy.
Za tretí kvartál zatiaľ tvrdé dáta ukazujú na oživenie v tvare písmena V. Očakávame, že pokiaľ nepríde k opätovnému uzatváraniu ekonomík v poslednom štvrťroku alebo si epidemiologická situácia nevyžiada iné, veľmi prísne opatrenia, oživenie by malo pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. V tomto roku očakávame prepad ekonomiky blízko 6,3 %, s následným návratom k pozitívnemu rastu HDP blízko 6 % v roku 2021. V druhej polovici budúceho roka očakávame pomocnú roku aj zo strany čerpania európskych prostriedkov v rámci fondu obnovy (Nová generácia EÚ). Samozrejme, vzhľadom na prvotný dôvod tohtoročného ekonomického šoku zohráva výraznú úlohu epidemiologická situácia, ktorej vývoj doma i v zahraničí predstavuje určité riziko do najbližších mesiacov.
Návrh reforiem je široký a pomerne ambiciózny
Ministerstvo financií zverejnilo reformný plán s názvom Moderné a úspešné Slovensko. Dokument obsahuje osem reformných oblastí – cez fiškálnu oblasť, zelenú ekonomiku, trh práce, vzdelávanie, vedu a výskum, zdravie, až po verejné inštitúcie a digitalizáciu. Sumárne náklady vízie by presiahli EUR 30 mld. Z Fondu obnovy EÚ (v rámci Next Generation EU) budeme mať na reformy k dispozícii približne EUR 6 mld., preto ďalším krokom by podľa ministra financií mal byť výber 5-6 hlavných reforiem z menu, ktoré ministerstvo pripravilo, a následne by sme mali poslať takýto návrh do Bruselu.
Návrh reforiem je pomerne rozsiahly a ambiciózny, ide správnym smerom. Hlavným cieľom vízie je posun Slovenska bližšie k priemeru EÚ – vo vyjadrení HDP na obyvateľa ku 92 % do roku 2030 (vlani bol slovenský HDP na obyvateľa v blízkosti 74 % priemeru EÚ). Daňové reformy, hlavne zmenšenie daňovo-odvodového zaťaženia práce a posun skôr ku spotrebným, majetkovým a ekologickým daniam je vítaný krok, ktorý nám odporúčajú aj medzinárodné inštitúcie (EÚ, OECD). Taktiež je dôležitá a vítaná reforma dôchodkového systému a celkové zameranie na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Ukotvenie výdavkových stropov v ústavnom zákone by tomu výrazne pomohlo.
Reforma vzdelávania je veľmi vítaná a mohla by priniesť lepšie zosúladenie vzdelávania s trhom práce a zároveň pomôcť v dlhodobej konkurencieschopnosti krajiny. Veľmi potrebná je aj pomoc marginalizovaným komunitám či ženám na trhu práce. Zlepšenie produktivity práce, aj podporou kvality vzdelávania, výskumu a vývoja by pomohlo Slovensku dobiehať západné krajiny. Prínosy kvalitného vzdelania a výskumov prispievajú k lepšej kvalite života a pomáhajú vytvárať vhodné podmienky pre ekonomický rast.
K činnostiam s vyššou pridanou hodnotou a lepšej konkurencieschopnosti je potrebná aj digitalizácia –v súkromnom, aj vo verejnom sektore. Práve vo verejnom sektore môže výrazne zjednodušiť administratívu a zlepšiť podnikateľské prostredie.
Konečný plán obnovy musia všetky členské štáty EÚ predložiť do 30. apríla 2021, preto si na presnú kvantifikáciu a detaily opatrení ešte počkáme. V každom prípade sa jedná o výraznú pomoc, ktorá môže pomôcť v hospodárskom oživení, a podporiť lepší a udržateľný ekonomický rast krajiny do budúcnosti. Samozrejme, je potrebné túto pomoc adekvátne a včas využiť. Doteraz sme pri čerpaní eurofondov patrili žiaľ k tým pomalším krajinám, preto v tomto ohľade máme značný priestor na zlepšenie. Preto je teraz veľmi vítaná väčšia spolupráca s Európskou komisiou, ktorá by nám mohla pomôcť v kvalitnom a efektívnejšom čerpaní.
Ministerstvo financií očakáva miernejší výpadok príjmov
Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií zverejnil svoju novú daňovú prognózu. Oproti júnu prišlo k niekoľkým úpravám, vyplývajúcim hlavne z dostupnosti nových dát od minulej predikcie. Nepriaznivý ekonomický vývoj vyvolaný pandémiou bude mať vplyv aj na daňovo-odvodové príjmy, ale menší ako sa predpokladalo pred letom.
Prepad slovenskej ekonomiky v tomto roku spôsobí medziročný pokles daňových a odvodových príjmov o 3,2 %, čo zodpovedá EUR 0,9 mld. Za miernejším odhadovaným výpadkom oproti júnu stojí hlavne menší pokles domácej spotreby ako aj menej nepriaznivý vývoj na trhu práce. Pomáha tiež to, že úspešnosť výberu DPH sa nezhoršuje (na rozdiel od predchádzajúcej krízy v roku 2009).
Spolu s ekonomickým uzdravením by sa v budúcom roku mohli pomaly oživovať aj daňovo-odvodové príjmy. Momentálne najvýraznejším rizikom smerom nadol je druhá vlna pandémie, ktorá by si vyžiadala výrazné ekonomické obmedzenia a prehĺbila by tohtoročnú recesiu. Rizikom smerom nahor, hlavne na nasledujúce roky, je Fond obnovy (v rámci Next Generation EÚ), ktorý by zvýšil vládnu spotrebu a investície, a zároveň by prispel aj k oživeniu súkromného sektora a trhu práce.
Celkovo pri výpadku na strane príjmov a pri zvýšených výdavkoch (sociálne opatrenia, pandemické pomocné programy, dávky v nezamestnanosti a ďalšie opatrenia na podporu ekonomiky) môžeme očakávať viditeľne vyšší deficit verejných financií v tomto roku – náš odhad je na úrovni 8,5 % HDP. Táto zmena je však dočasná a práve v nepriaznivej situácii sa má použiť fiškálna politika na stabilizáciu ekonomiky, preto nie je problém zo strany domácich pravidiel ani pravidiel EÚ. Samozrejme, pri návrate do lepších ekonomických časov sa bude musieť obnoviť konsolidácia verejných financií smerom k ich strednodobým cieľom.