Slováci si začínajú čoraz viac uvedomovať dôležitosť sporenia a výška mesačne odloženej čiastky rastie. Peniaze sú určené predovšetkým ako rezerva v prípade neočakávaných udalostí či na nákup hodnotnejších vecí v budúcnosti.  Pandémia  koronavírusu  priniesla  aj  väčšie  povedomie  o dôležitosti úspor.

Podľa prieskumu agentúry IMAS pre skupinu Erste až 43 % Slovákov nad 15 rokov označilo, že je pre nich sporenie veľmi dôležité. Medziročne tento podiel narástol až o 12 percentuálnych bodov (p.b.). Keďže sa prieskum konal v septembri, jednou z možných príčin je aj uvedomenie si významu úspor v dôsledku pandémie.

„Okrem toho sa ďalších 43 % aspoň čiastočne priklonilo k tomu, že sporenie zohráva významnú úlohu. To nám hovorí, že až 86 % Slovákov si uvedomuje význam vytvárania si finančnej rezervy, čo je veľmi dobrým signálom,“ hovorí Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne. Z výsledkov vyplýva, že väčší význam úsporám pripisujú ženy a predovšetkým mladí ľudia do 30 rokov. Najčastejšie využívané produkty sú sporiace účty, ktoré vlastnia asi tri štvrtiny Slovákov, nasleduje sporenie prostredníctvom životného poistenia, ktoré využíva približne každý druhý človek nad 15 rokov.

V priemere si Slováci mesačne dokážu odložiť 113 €. Približne u pätiny opýtaných vidíme, že bola schopná odkladanú čiastku za posledné roky zvýšiť,“ pokračuje analytik. Títo respondenti najčastejšie ako dôvod uvádzali vyšší príjem domácnosti, prechod z nezamestnanosti do práce alebo jednoducho mohli šetriť viac keďže žiadne väčšie položky nenakupovali (napr. auto). Rovnako pätina opýtaných označila možnosť, že sa ich mesačne usporená suma znížila. Okrem vyšších nákladov na život bola jednou z najčastejších príčin pandémia koronavírusu, ktorá mohla mať vplyv na rozpočty domácností.

 

Priemerná výška mesačnej úspory na Slovensku

Zdroj: IMAS, Slovenská sporiteľňa

„V situácii, ktorú zažívame približne od polovice februára, môžu byť príjmy pracovníkov významne ovplyvnené práve cez nárast nezamestnanosti či zmeny pracovného času,“ hovorí analytik. Ak napríklad firma pracuje iba na dve smeny, zamestnanci prichádzajú nielen o odpracované hodiny, ale aj o príplatky za prácu nadčas, v noci či vo sviatok, čo má v niektorých prípadoch aj výraznejší vplyv na výšku vyplatenej mzdy. Aspoň čiastočne vykrývajú tieto výpadky kompenzácie štátu.

97 % respondentov označilo možnosť, že svoje úspory vytvára pre prípad neočakávaných udalostí. Približne tri štvrtiny deklarovali, že účel týchto peňazí je aj na väčšie nákupy či renovácie, asi polovica ľudí odkladá peniaze na starobu.

„V budúcnosti čakajú Slovensko, ale aj Európu, veľké demografické výzvy. Populácia starne a počet pracujúcich na jedného dôchodcu podľa projekcií výrazne poklesne. Aj to je dôvod, prečo je potrebné odkladať si na dôchodok aj inou cestou, než sa len spoliehať na štátne dávky,“ pokračuje Horňák. Možností je podľa neho niekoľko, napríklad druhý a tretí pilier, životné poistenie či rôzne investičné produkty.

Slováci sa zároveň čoraz viac cítia istí v otázkach financií. Až 43 % označilo, že sa cítia dobre informovaní o finančných témach či bankových produktoch. Medziročne tento podiel narástol o 4 percentuálne body.

„Pre dobré finančné plánovanie je nevyhnutné mať prehľad o svojich financiách a produktoch, ktoré na trhu existujú, aby si každý mohol vybrať tie, ktoré sú pre jeho finančnú situáciu najvýhodnejšie. Vo všeobecnosti sa odporúča mať finančnú rezervu aspoň vo výške 3 až 6 mesačných platov a voľné finančné zdroje diverzifikovať – a teda nedržať ich v jednom nástroji, ale kombinovať rôzne nástroje s rôznym stupňom rizika,“ uzatvára analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

×
Mobilná aplikácia George
Slovenská sporiteľňa, a.s.
Teraz na Google Play
Zobraziť