„V situácii, ktorú zažívame približne od polovice februára, môžu byť príjmy pracovníkov významne ovplyvnené práve cez nárast nezamestnanosti či zmeny pracovného času,“ hovorí analytik. Ak napríklad firma pracuje iba na dve smeny, zamestnanci prichádzajú nielen o odpracované hodiny, ale aj o príplatky za prácu nadčas, v noci či vo sviatok, čo má v niektorých prípadoch aj výraznejší vplyv na výšku vyplatenej mzdy. Aspoň čiastočne vykrývajú tieto výpadky kompenzácie štátu.

Až 97 % respondentov označilo možnosť, že svoje úspory vytvára pre prípad neočakávaných udalostí. Približne tri štvrtiny deklarovali, že účel týchto peňazí je aj na väčšie nákupy či renovácie, asi polovica ľudí odkladá peniaze na starobu.

„V budúcnosti čakajú Slovensko, ale aj Európu, veľké demografické výzvy. Populácia starne a počet pracujúcich na jedného dôchodcu podľa projekcií výrazne poklesne. Aj to je dôvod, prečo je potrebné odkladať si na dôchodok aj inou cestou, než sa len spoliehať na štátne dávky,“ pokračuje Horňák. Možností je podľa neho niekoľko, napríklad druhý a tretí pilier, životné poistenie či rôzne investičné produkty.

Slováci sa zároveň čoraz viac cítia istí v otázkach financií. Až 43 % označilo, že sa cítia dobre informovaní o finančných témach či bankových produktoch. Medziročne tento podiel narástol o 4 percentuálne body.

„Pre dobré finančné plánovanie je nevyhnutné mať prehľad o svojich financiách a produktoch, ktoré na trhu existujú, aby si každý mohol vybrať tie, ktoré sú pre jeho finančnú situáciu najvýhodnejšie. Vo všeobecnosti sa odporúča mať finančnú rezervu aspoň vo výške 3 až 6 mesačných platov a voľné finančné zdroje diverzifikovať – a teda nedržať ich v jednom nástroji, ale kombinovať rôzne nástroje s rôznym stupňom rizika,“ uzatvára analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.