Jesenná notifikácia Eurostatu viedla k miernej úprave slovenského fiškálneho deficitu za minulý rok na 1,35 % HDP. Zodpovedá to zvýšeniu o 0,05 percentuálneho bodu oproti jarnej notifikácii a zostáva to vzdialené od vyrovnaného hospodárenia, ktoré pôvodne zamýšľal rozpočet na rok 2019. Napriek dobrým ekonomickým podmienkam sa vlani nepodarilo dosiahnuť fiškálnu konsolidáciu, pretože zvýšeniu výdavkov nezodpovedali proporcionálne vyššie príjmy.

Vlani dosiahla eurozóna priemerný fiškálny deficit 0,6 % HDP. Minulý rok mali dve krajiny EÚ deficit vyšší ako alebo na úrovni 3 % HDP: Rumunsko (-4,4 %) a Francúzsko (-3 %). Fiškálny prebytok zaznamenalo vlani 17 z 27 členských krajín EÚ.

Verejný dlh klesol menej, ako sa očakávalo a v roku 2019 bol na úrovni 48,5 % HDP (+ 0,5 p.b. od jarného oznámenia). Nevyhol sa teda dolnej hranici dlhovej brzdy a s ňou spojenej sankcii (Ministerstvo financií musí parlamentu zaslať písomné odôvodnenie výšky dlhu vrátane navrhovaných opatrení na jeho zníženie). Naďalej zostal viditeľne pod maastrichtským kritériom 60 % HDP a výrazne pod priemerom eurozóny (84 % HDP).

Ministerstvo financií očakáva nárast deficitu na 9,7 % HDP tento rok, čo zodpovedá EUR 8,7 mld. K zvýšeniu schodku oproti pôvodnému plánu z minulého roka (deficitu 0,5 % HDP) prispieva nielen výpadok príjmov kvôli  koronakríze a s tým súvisiace opatrenia na podporu ekonomiky počas pandémie (spolu s vplyvom 4,3 % HDP), ale aj pokrytie minulých rozpočtových rizík (4,1 % HDP).

V budúcom roku Ministerstvo financií očakáva deficit na úrovni 7,4 % HDP (EUR 7,1 mld.), čo zohľadňuje podporu ekonomiky ako aj rezervu vo výške EUR 1 mld. pre možné zhoršenie epidemiologickej situácie a s tým spojené opatrenia. Bez tejto rezervy by bol schodok verejných financií približne na rovnakej štrukturálnej úrovni ako v tomto roku.

Náš odhad deficitu verejných financií v tomto roku sme upravili smerom k 9 % HDP a v budúcom roku očakávame schodok na úrovni 6 % HDP. Samozrejme, rizikom ostáva epidemiologická situácia – prípadná nutnosť dodatočných obmedzení ekonomiky a podporných opatrení.

V tomto roku sa zvýši verejný dlh na historicky najvyššiu úroveň prevyšujúcu 60 % HDP – Ministerstvo financií očakáva rast dlhu na 62,2 % HDP. Rok 2021 by mohol priniesť dodatočný rast na 65 % HDP. Zhoršia sa tiež riziká dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Veľmi potrebná bude preto dlhodobejšia konsolidácia verejných financií cez schodok rozpočtu, ale aj s pomocou zavedenia výdavkových limitov a štrukturálnych reforiem (vrátane dôchodkovej reformy).

Celkovo je nový návrh rozpočtu realistický, hlavne na tento a budúci rok – práve v nepriaznivej situácii sa má použiť fiškálna politika na stabilizáciu ekonomiky, preto nie je problém zo strany domácich pravidiel ani pravidiel EÚ. Dlhší horizont si však bude vyžadovať značnú konsolidáciu, spolu s ďalšími opatreniami na dosiahnutie udržateľných verejných financií aj z dlhodobého hľadiska.

Rast infekcií zneisťuje ekonomickú dôveru

Index nemeckého podnikateľského prostredia Ifo ako aj ekonomický index inštitútu ZEW, ktorý zachytáva očakávania ekonómov a investorov, sa v októbri zhoršili (Ifo po piatich mesiacoch rastu klesol o 0,5 bodu na 92,7, zatiaľ čo ZEW sa prepadol až o 21,3 bodu na 56,1). Na rozdiel od väčšieho pesimizmu do budúcnosti však respondenti v oboch prieskumoch zlepšili svoj pohľad na terajšiu situáciu Nemecka.

Očakávania sa zhoršili vplyvom rastúceho počtu infekcií a hroziacich reštriktívnych opatrení, pričom nožnice vývoja medzi priemyslom a službami sa roztvorili – v službách panuje vyššia miera pesimizmu vzhľadom na to, že obmedzenia kvôli COVID-u majú na nich všeobecne priamejší dopad ako v priemysle.

PMI index (index nákupných manažérov) ukazuje podobný vývoj – vidíme nárast dôvery v priemysle a pokles dôvery v službách. Tieto výsledky reagujú predovšetkým na možné zasiahnutie dopytu, nakoľko obmedzenia prichádzajú predovšetkým v oblasti služieb, kde prichádza k osobnému kontaktu ľudí.

V prípade Nemecka sa PMI index v októbri jemne znížil na 54,5 bodu (-0,2 bodu oproti septembru) k čomu prispelo zhoršenie v sektore služieb z 50,6 na 48,9 bodu – pod úroveň 50 bodov, ktorá naznačuje stagnáciu. Na druhej strane, v priemysle pokračoval rast PMI na úroveň 58 (medzimesačne +1,6 bodu), čo predstavuje 2,5-ročné maximum.

PMI v eurozóne sa znížilo o 1 bod na 49,4 bodu, pričom vývoj bol veľmi podobný ako v Nemecku – PMI v službách kleslo z 48 na 46,2 bodu, zatiaľ čo priemyselný PMI index vzrástol o 0,7 bodu na 54,4 bodu (viac ako dvojročné maximum).

Epidemiologická situácia sa zhoršuje nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, nevynímajúc našich hlavných obchodných partnerov. Je priskoro na vyčíslenie dopadu opatrení, ktoré sa v súvislosti s nárastom infekcií zavádzajú, na ekonomickú aktivitu. V každom prípade však spolu s nárastom neistoty môžeme očakávať spomalenie oživovania ekonomickej aktivity, ktoré sme pozorovali od konca druhého kvartálu. V sektoroch najviac zasiahnutých obmedzeniami môže prísť k dočasnému obráteniu trendu oživovania. Veľa závisí od dĺžky trvania opatrení a následného oživenia. Kompenzačné opatrenia zo strany vlády môžu najviac zasiahnutým sektorom pomôcť preklenúť toto obdobie a zmierniť negatívne dopady.

Očakávané udalosti

Vo štvrtok 29. októbra sa koná zasadnutie Rady guvernérov ECB. Očakávame potvrdenie nastavenej cesty a nástrojov menovej politiky. Aj keď inflácia výrazne oslabila a epidemiologická situácia ohrozuje ekonomické oživenie, čakáme skôr prípravu trhov na decembrové uvoľnenie menovej politiky, keď bude mať centrálna banka k dispozícii nové projekcie.

V piatok 30. októbra bude známy prvý rýchly odhad rastu HDP eurozóny za tretí štvrťrok tohto roka.  Po prudkom prepade v druhom kvartáli prinieslo leto viditeľné oživenie, ktoré sme pozorovali naprieč krajinami a sektormi. Naši kolegovia z Erste Group Research očakávajú medzikvartálny rast o 9 %.