Vhodné rozloženie práce a oddychu (tzv. work-life balance) je nevyhnutné pre psychickú pohodu zamestnancov počas celého pracovného života. Podľa nových dát z prieskumu Eurostatu za rok 2019 až 16 % Európanov bolo viacnásobne kontaktovaných ohľadom pracovných záležitostí aj počas voľného času. Na Slovensku je podiel takýchto zamestnancov štvrtý najnižší spomedzi krajín EÚ27.

Najvyšší podiel zamestnaných, ktorí v prieskume označili možnosť, že vykonávali prácu aj počas oddychu, je vo Fínsku, Švédsku a Holandsku, kde je to približne tretina opýtaných. Tieto krajiny zároveň zaznamenávajú najvyšší podiel pracujúcich, od ktorých bola vyžadovaná aktivita ešte pred začiatkom ďalšieho pracovného dňa – vo Fínsku 22 %, vo Švédsku 16 % a Holandsku 18 %.

Slováci sa v prieskume nachádzajú 6 percentuálnych bodov (p.b.) pod priemerom EÚ27, keď približne každý desiaty Slovák bol počas posledných dvoch mesiacov niekoľkokrát kontaktovaný svojím zamestnávateľom či klientami v čase osobného voľna. Až od 7 % zamestnancov bola vyžadovaná aktivita skôr než začne ich ďalší pracovný deň, zvyšné 3 % nemuseli vykonávať žiadnu ďalšiu činnosť.

„Spoločnou črtou všetkých európskych krajín je, že oveľa častejšie pracujú mimo pracovného času muži. Priemer EÚ je na úrovni 19 %, u žien je to 14 %,“ hovorí Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne. Ako ďalej pokračuje, na Slovensku je situácia o niečo lepšia. Zatiaľ čo 13 % mužov bolo kontaktovaných ohľadom pracovných záležitostí počas voľna, u žien je to približne polovica tejto hodnoty.

„Príčinou môže byť aj rôzna štruktúra zamestnanosti žien a mužov. Napríklad na poste manažérov, často pracujúcich aj mimo pracovnej doby, máme častejšie mužov než ženy,“ hodnotí výsledky analytik Matej Horňák. Podľa jeho slov veľa žien pracuje v štátnej správe, sociálnej starostlivosti či zdravotníctve, kde je príležitosť kontaktovania mimo práce o niečo nižšia. Svoju úlohu tiež môže zohrať tradičná rola matky a starostlivosti o domácnosť.

Z prieskumu tiež vyplynulo, že približne tri štvrtiny Slovákov majú pracovný čas stanovený svojím zamestnávateľom či v závislosti od potrieb klienta, asi pätina môže rozhodovať o svojom pracovnom čase s určitými obmedzeniami a približne každý desiaty rozhoduje o tom, kedy bude pracovať, úplne samostatne.

„Očakávame, že akýsi trend voľnejšej pracovnej doby bude narastať. Nové technológie a nové formy práce, ktorých šírenie urýchlila pandémia koronavírusu, v zásade poskytujú zamestnancom čoraz väčšiu flexibilitu a väčšiu možnosť voľby. Nemusia sa totiž fixovať na jedno miesto, brať do úvahy čas dochádzania, a preto môžu pracovať samostatnejšie a flexibilnejšie,“ uzatvára analytik.