Téma

Koniec roka a začiatok toho nového priniesli niekoľko výrazných politických okamihov s dopadom aj na trhy. Najprv ešte v decembri schválila dolná časť Kongresu, Snemovňa reprezentantov (kontrolovaná Demokratmi), podanie ústavnej žaloby na amerického prezidenta Donalda Trumpa. Tzv. impeachment prezidenta sa v americkej histórii konal iba dvakrát predtým – v prípade Andrew Johnsona a Billa Clintona. V oboch predchádzajúcich prípadoch však horná snemovňa Kongresu, Senát, prezidentov obvinení zbavila. S vysokou pravdepodobnosťou tak skončí aj obvinenie Donalda Trumpa, keďže Republikáni majú v Senáte prevahu a zahlasujú za jeho nevinu v otázkach zneužitia prezidentskej moci a obštrukcie Kongresu.

Druhým, vážnejším problémom je situácia na Blízkom východe. Po zabití veliteľa špeciálnych jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd Kásema Solejmáního, ktoré bolo nariadené americkým prezidentom Trumpom, je situácia v tejto oblasti napätá.  Zo strany Iránu sa ozývajú slová o odplate a susedný iracký parlament schválil rezolúciu žiadajúcu odchod zahraničných vojsk z krajiny. Reagujúc na situáciu na Blízkom východe sa cena ropy Brent začiatkom tohto roka zvýšila na 68 USD/barel – zatiaľ teda reaguje skôr mierne. Vzhľadom na eskaláciu napätia sa cena zlata dostala na skoro 7-ročné maximum a je v blízkosti 1568 USD/uncu. Zlato je tradične vnímané ako bezpečný prístav, ku ktorému sa investori uchyľujú v prípade zvýšenej neistoty vo svete. V reakcii na geopolitickú situáciu sa znížil výnos aj na nemeckých štátnych dlhopisoch, ktoré taktiež patria k bezpečným aktívam. V novom roku sa výnos 10-ročného nemeckého Bundu pohybuje momentálne v blízkosti -0,29 %.

Z pohľadu mieru aj hospodárskeho vývoja by bolo veľmi vítané uvoľnenie napätia na Blízkom východe. Upokojenie situácie však môže istý čas trvať.

Sklamanie v maloobchode

Maloobchodné tržby zaznamenali už siedmy pokles v rade a v novembri sa medziročne znížili o 4 %. Mierne sa prehĺbil prepad z predchádzajúcich mesiacov a maloobchod nedosiahol očakávania. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom vzrástli tržby v maloobchode o 0,1 % m/m. Slabosť maloobchodných tržieb prichádza uprostred stále zdravej situácie na trhu práce a rezkého rastu disponibilného príjmu.

Na druhej strane, tržby v pohostinstve zaznamenali ďalšie dvojciferné zvýšenie – tržby v ubytovaní vzrástli o 15,3 % medziročne a v sektore reštaurácií a pohostinstiev boli vyššie o 23,1 % r/r. Zdá sa teda, že domácnosti napriek slabším maloobchodným tržbám a pokračujúcej tvorbe úspor nie sú nadmerne pesimistické alebo opatrné. Vzhľadom na stále priaznivú situáciu na trhu práce by sa dala očakávať určitá korekcia vo vývoji maloobchodných tržieb; je však nepravdepodobné, že by sa výrazné oživenie prejavilo pred koncom roka 2019.

Opatrný rast ekonomiky naznačujú aj údaje ekonomického sentimentu, ktorý v decembri klesol o 2,3 bodu na 97,7. Trojmesačný priemer ukazovateľa bol taktiež nižší (o 0,9 bodu) a za štvrtý kvartál dosiahol 97,9 bodu. Okrem sentimentu v stavebníctve, ktorý sa oproti novembru nezmenil, zaznamenali všetky zložky ukazovateľa ekonomickej dôvery pokles.

Celkovo vidíme spotrebu domácností ako dôležitú hnaciu silu ekonomického rastu, aj keď jej príspevok k rastu HDP bude menší ako v roku 2018. Domáca strana ekonomiky by však mala naďalej podporovať hospodársky rast, ktorý za minulý rok očakávame na úrovni 2,3 %. Následne by rast mohol byť o niečo slabší v roku 2020, na úrovni 2 %, keďže potrvá, kým sa slabosť priemyslu a zahraničného obchodu vyrieši.

Rýchly odhad inflácie

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu zostala slovenská harmonizovaná inflácia v decembri na úrovni 3,2 % medziročne. Oproti novembru sa spotrebiteľské ceny znížili o 0,1 %. Presná štruktúra rastu spotrebiteľských cien bude zverejnená v polovici januára. Celkovo za minulý rok očakávame priemer harmonizovanej inflácie v blízkosti 2,8 %.

Rýchly odhad Eurostatu naznačuje koncoročné zrýchlenie rastu spotrebiteľských cien v eurozóne na 1,3 % medziročne (z 1 % r/r v novembri). Medziročný pokles cien energií sa zastavil a energie pozitívne prispeli k inflácii. Okrem toho, ostatné hlavné kategórie inflácie si udržali tempo blízke tomu novembrovému. Jadrová inflácia ostala na medziročnej úrovni 1,3 % r/r. Aj keď sa trhu práce v eurozóne darí, prenos inflačných tlakov odtiaľ je pomalší ako centrálna banka čakala. Celkovo vzhľadom na stále slabú mieru inflácie oproti cieľu ECB preto voľná menová politika ECB v najbližšom období pretrvá.

Johnsonov Brexit zvládol prvú prekážku

Brexitová dohoda o odchode Spojeného kráľovstva z EÚ prešla svojou prvou prekážkou. Ešte tesne pred Vianocami (20. decembra) ju v prvom hlasovaní schválil britský parlament. V novozvolenom parlamente získala podporu 358 poslancov, pričom proti hlasovalo 234 členov dolnej snemovne. Prvá prekážka Brexitu bola odstránená. Teraz nasleduje ďalšia debata ohľadom detailov dohody, avšak výrazné zmeny sa nečakajú. Pri predpokladanom schválení dohody aj zo strany Európskeho parlamentu potom krajina oficiálne odíde z EÚ 31. januára o 23:00 Greenwichského času. Je to však iba prvá fáza odchodu, keďže po nej nastupuje tzv. prechodné obdobie, v ktorom sa de facto nič nemení akoby krajina naďalej bola súčasťou EÚ, ale začnú sa intenzívne rokovania o budúcej obchodnej dohode Spojeného kráľovstva s EÚ. Prechodné obdobie trvá do konca budúceho roka, tento termín je však veľmi ambiciózny a jeho predĺženie je možné, aj keď Boris Johnson to odmieta a chce sa zaviazať k maximálne jednému roku. Ak by totiž do konca roka 2020 nevznikla žiadna dohoda, nastane situácia tzv. tvrdého Brexitu spojená s negatívnymi ekonomickými dopadmi pre obe strany, aj keď relatívne horšími pre Spojené kráľovstvo. Rozdiely ohľadom budúceho vzťahu s EÚ pretrvávajú, no prvý raz za posledné roky má britský premiér k dispozícii komfortnú väčšinu v parlamente na to, aby presadil vládne návrhy. Neistota aspoň ohľadom prvej časti Brexitu sa teda rozplynula, no v druhej fáze budú ešte náročné rokovania, takže trhy si na úplne rozuzlenie situácie musia počkať.