Šíriace sa bezpečnostné hrozby na internete nútia Slovákov byť opatrnejšími vo fungovaní na internete. Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat v roku 2019 až vyše štvrtina Slovákov, ktorí v posledných 12 mesiacov používali internet, sa stretli s nejakou formou bezpečnostnej hrozby. Najčastejšie ide o tzv. phishingové správy.

Ide o pokus neoprávnene od používateľa internetu vymámiť citlivé informácie. Útočník, ktorý sa takto snaží získať údaje, sa spolieha na nepozornosť „obete“. Snaží sa obeť presvedčiť, že e-mail, SMS správa alebo telefonát je z jeho banky a žiada o overenie, aktualizáciu totožnosti alebo zadanie ďalších údajov (napríklad čísla kreditnej karty či prístupových kódov). Správa obsahuje odkaz na falošnú stránku.

„Najviac tzv. phishingových správ dostávajú obyvatelia severských krajín, nakoľko tam je aj najvyšší podiel používateľov internetu. V Nórsku až dve tretiny ľudí za posledný rok dostali podvodnú správu. V rámci 28 krajín Európskej únie je v priemere 26 percent ľudí, ktorí majú skúsenosť so phishingom,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. Celkovo s podvodnými správami, problémy s napadnutím účtu a podobne má v únii v priemere 34 % spotrebiteľov.

Najviac ohrozujúci phishing môže byť aj súčasťou aplikácie, ktorú si nainštalujeme do mobilného zariadenia. Skrytý vírus, ktorý sa bez vedomia používateľa nainštaluje do počítača, poškodí programy, mení nastavenia a môže odosielať citlivé údaje aj bez vášho vedomia.

Za vlaňajšok uviedlo 44 % občanov EÚ vo veku od 16 do 74 rokov, že v poslednom čase obmedzili svoje súkromné ​​internetové aktivity kvôli bezpečnostným obavám. Činnosť, ktorej sa ľudia väčšinou vyhýbali kvôli obavám o bezpečnosť spočívala v poskytovaní osobných údajov (25 % populácie). Približne 19% ľudí sa prestalo pripájať na verejné siete Wi-Fi a 17 % ľudí obmedzilo sťahovanie softvéru, aplikácií, hudby, video súborov, hier alebo iných súborov, zatiaľ čo 16 % ľudí uviedlo, že sa vyhli online nakupovaniu a 13 % Európanov internet bankingu.

„Najčastejšie sa podvodníci prostredníctvom podvodných správ snažia dopátrať k heslám do elektronického bankovníctva. Aj napriek čoraz sofistikovanejším podvodom, len 3 percentá ľudí uviedlo, že reálne prišli o peniaze takýmto spôsobom,“ dodala Buchláková.

Ako sa chrániť pre phishingom

  • K službám elektronického bankovníctva pristupujte len cez overené pripojenia
  • Buďte opatrní pri nevyžiadanej pošte. Radšej neodpovedajte, správu bez prečítania vymažte
  • Neklikajte v správach na odkazy pre prístup do služieb elektronického bankovníctva, ale internetovú adresu radšej napíšte priamo do prehliadača
  • Overte si indikátory bezpečnosti (visiaci zámok, protokol https://, bezpečnostný certifikát SSL a pod.) počas pripojenia do internetového bankovníctva

Chráňte svoju identitu a bankové účty

  • nikdy nezverejňujte ďalším osobám svoje osobné údaje, na základe ktorých by vás bolo možné identifikovať,
  • nikomu (ani rodinným príslušníkom či neznámym osobám vydávajúcim sa za zamestnancov banky) neposkytujte svoje osobné identifikačné údaje do systémov, aplikácií, elektronických služieb, ku kartám (ako napr. prihlasovacie meno, heslo, PIN kódy, bezpečnostné kódy, čísla platobných kariet, kontrolné kódy a i.),
  • nikdy neprezraďte iným osobám vaše bankové informácie o vašom účte, prihlasovacie údaje, kódy pre služby elektronického bankovníctva alebo pre platobné karty,
  • pravidelne si meňte vaše heslo pre služby elektronického bankovníctva a nepoužívajte rovnaké bankové heslo v iných menej citlivých aplikáciách a internetových stránkach (najmä nie na sociálnych sieťach),
  • pri vytváraní hesla použite kombináciu čísiel, veľkých a malých písmen (bezpečnosť hesla znižuje napríklad uvedenie svojho mena a priezviska, dátumu narodenia a pod.).

Slovenská sporiteľňa, a. s., oddelenie korporátnej komunikácie
Lenka Buchláková, analytička, tel.: 0904 519 308, e-mail: buchlakova.lenka@slsp.sk

×
Mobilná aplikácia George
Slovenská sporiteľňa, a.s.
Teraz na Google Play
Zobraziť