Medziročný rast spotrebiteľských cien si v decembri udržal tempo na úrovni 3 %, v súlade s našimi očakávaniami. V metodike harmonizovanej inflácie bolo decembrové tempo rastu cien taktiež totožné s novembrovým, na úrovni 3,2 % r/r. Koncom minulého roka sa jadrová inflácia zrýchlila o 0,2 percentuálneho bodu na 2,9 % medziročne.                              

V porovnaní s novembrom sa spotrebiteľské ceny znížili o 0,1 % m/m. Ceny v doprave boli nižšie o 0,9 % m/m, najmä v dôsledku nižších cien dopravných služieb (hlavne kvôli nižším cenám leteniek, medzimesačne o 20,5 %), zatiaľ čo ceny pohonných hmôt sa zvýšili o 0,1 % m/m. Ceny potravín boli porovnateľné s novembrovou úrovňou, ale ceny nápojov (alkoholických aj nealkoholických) sa medzimesačne znížili. Naopak, ceny služieb v sektore reštaurácií a hotelov zaznamenali v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom nárast o 0,2 %. 

Inflácia sa vlani zrýchlila a dosiahla priemer 2,7 % (2,8 % v metodike harmonizovanej inflácie). K medziročnému rastu spotrebiteľských cien prispievali najmä ceny služieb, potravín a ceny energií. Ceny služieb reflektujú vývoj na trhu práce a rast disponibilných príjmov domácností.

Slovensko dosiahlo v roku 2019 najvyššiu priemernú mieru inflácie v eurozóne. Za nami nasledovalo Lotyšsko a Holandsko. Pri pohľade na celkovú EÚ nás preskočili Maďarsko a Rumunsko. Naopak, periférne krajiny eurozóny ako Grécko, Cyprus a Portugalsko, zaznamenali vlani najnižšiu mieru inflácie v rámci krajín menovej únie.

Priemerná inflácia v eurozóne bola vlani podľa Eurostatu viditeľne nižšia ako tá slovenská, na úrovni 1,2 % – čiže naďalej pod cieľom ECB, ktorý je definovaný ako inflácia blízko, ale tesne pod 2 % v strednodobom horizonte. Aj vzhľadom na výhľad inflácie, ktorý neočakáva priblíženie sa inflácie k cieľu v najbližšom období, teda menová politika v eurozóne zostane veľmi uvoľnená, v snahe podporiť rast a inflačné tlaky v jednotnej menovej únii.

Ceny potravín sa u nás minulý rok zvýšili o 4,4 % a viditeľne prispievali k celkovému rastu spotrebiteľských cien počas roka. Situácia bola podobná aj u našich susedov v Maďarsku či Poľsku, kde sa ceny potravín viditeľne zvýšili (dokonca ešte o niečo viac ako na Slovensku), ale napríklad v Česku bol nárast cien potravín rádovo miernejší.

Ceny potravín ovplyvňuje najmä úroda (ktorá je závislá od počasia), náklady na prácu, spracovanie surovín či prepravné a iné náklady. Všeobecne platí, že slabšia úroda znamená následne vyššie ceny. Cena ropy môže ovplyvniť  výrobné a prepravné náklady, takže vyššia cena ropy sa môže prejaviť v cene palív a následne v nákladoch. Na ceny potravín má vplyv výrazný rast potravinárskych komodít na svetových trhoch – tento faktor bol viditeľný hlavne koncom minulého roka, keď sa svetový index cien potravín (World Food Price Index) publikovaný Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo v rámci OSN v decembri zvýšil na 5-ročné maximum.

Tento rok by sa podľa nášho odhadu mohla slovenská inflácia spomaliť na 2,2 %, keďže domáce inflačné tlaky sa zmiernia vplyvom chladnejšieho ekonomického prostredia. Nárast spotrebiteľských cien bude pravdepodobne naďalej ovplyvňovaný cenami potravín, energií a služieb, hoci s menším vplyvom ako minulý rok. Vzhľadom na vývoj cien komodít a ropy sa ceny energií zvýšia na začiatku roka 2020, ale neskôr by sa ich medziročné rasty mali zmierniť.

Trh práce ostal v dobrej kondícii

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku meraná cez úrady práce (ÚPSVaR) ukončila minulý rok na úrovni 4,92 %. Oproti novembru sa nezmenila, čo bolo v súlade s očakávaniami trhu. Medziročne to predstavuje jemný pokles oproti decembru 2018 (o 0,12 p.b.). Po sezónnom očistení sa miera nezamestnanosti zmenila len minimálne. Celková miera nezamestnanosti, nie len tá disponibilná, zostala blízko 6 %. Ochladenie hospodárskeho rastu, vyplývajúce hlavne zo zatiahnutého zahraničného prostredia a rizík, sa prejavuje aj na trhu práce, no zatiaľ mierne. Podľa mesačných dát vidieť tento prenos na zamestnanosť  (resp. jej pokles) hlavne v priemysle. Avšak počet voľných pracovných miest ostáva stále pomerne vysoký, hlavne na západnom Slovensku. Trh práce bude sčasti ovplyvnený prítomným ochladením hospodárskeho rastu v Európe a u nás. V roku 2020 očakávame skôr stagnáciu zamestnanosti a jemné navýšenie miery nezamestnanosti.

Prvé novoročné aukcie štátnych dlhopisov

Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) uskutočnila dve aukcie štátnych dlhopisov (v utorok budú nasledovať nekonkurenčné časti). Zo štátnych dlhopisov so splatnosťou v januári 2031 sa predalo EUR 169 mil. pri priemernej sadzbe na úrovni 0,21 % (v predchádzajúcej aukcii tohto dlhopisu bol výnos nižší, na úrovni 0,17 %). V ďalšej aukcii sa predalo EUR 127 mil. dlhopisov splatných v apríl 2030 pri sadzbe 0,15 % (v predchádzajúcej aukcii bol výnos 0,07 %).  V oboch konkurenčných aukciách celkový dopyt presahoval akceptovaný dopyt: v prvej 1,4 - násobne, v druhej spomínanej 1,7 -násobne.

Prvá fáza obchodnej dohody medzi USA a Čínou

Minulý týždeň sme sa dočkali dlho očakávaného posunu v obchodnej vojne medzi USA a Čínou, keď obe strany podpísali tzv. prvú fázu dohody o vzájomnom obchode. Tento krok ruší, respektíve znižuje (z 15 % na 7,5 %) časť uvalených ciel. Okrem toho, Čína sa zaviazala nakupovať viac amerického tovaru (o USD 200 mld. viac ako úroveň roku 2017) a posilní ochranu duševného vlastníctva. Celkovo sa ale obchodný spor týchto svetových veľmocí neurovnal a ďalšie kroky smerom k úplnej obchodnej dohode budú náročné. Aj takéto prímerie je však vítané a momentálne trhy nepočítajú so zhoršením situácie, keďže blížiace sa prezidentské voľby v USA budú Trumpovou prioritou a ekonomiku bude kvôli nim chcieť udržať v dobrej kondícii. Na druhej strane, Čína sa potrebuje zamerať na domácu ekonomiku a jej možné oživenie.

×
Mobilná aplikácia George
Slovenská sporiteľňa, a.s.
Teraz na Google Play
Zobraziť