Až 70 % Slovákov si ukladá peniaze na sporiaci účet. Najmenej, a to necelých 40 % ľudí si sporí prostredníctvom penzijného sporenia, ktoré aj v medziročnom porovnaní stráca na atraktivite. Vyplýva to z prieskumu Slovenskej sporiteľne, ktorý sa realizoval koncom roka 2019. V susednej Českej republike využívajú práve penzijné sporenie až dve tretiny ľudí.

Životnému poisteniu verí približne polovica opýtaných Slovákov. Zo sledovaných krajín, kde pôsobí skupina Erste, je životné poistenie najobľúbenejším sporiacim produktom v Rumunsku a Srbsku. Približne dve tretiny Rakúšanov si sporí prostredníctvom stavebného sporenia.

„Približne tretina Slovákov považuje sporenie za veľmi dôležité. Napriek tomu, je mnoho ľudí, ktorí si nedokážu mesačne odložiť bokom, a následne nevedia čeliť nečakaným finančným výdavkom, ako je oprava práčky, auta a podobne. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že v tomto prípade sú najohrozenejšou skupinou slobodné ženy a matky, prípadne otcovia, ktorí sú na starostlivosť o dieťa sami. S ťažkosťami zvládajú finančne utiahnuť mesačné výdavky, ak majú malé dieťa, ktoré je z pohľadu financií najnáročnejšie. To sú skupiny ľudí, ktorí sú v štatistikách o sporení na posledných miestach,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.

V prístupe k sporeniu vedú Rakúšania, kde až polovica opýtaných uviedla, že mať nejaký typ sporiaceho produktu je veľmi dôležité. V Rakúsku využíva na šetrenie bežný bankový účet zhruba 45 % ľudí. Napríklad ani nie polovica opýtaných Čechov uviedla, že má zriadený sporiaci účet. V Maďarsku je oproti sledovaným krajinám podstatne menej ľudí, ktorí si šetria cez akékoľvek produkty. Prostredníctvom sporiacich účtov tak robí len necelá tretina opýtaných, nasleduje životné poistenie (23 %) a stavebné sporenie (15%).

Na sporiacich účtoch majú Slováci v priemere 111 eur. V susednej Českej republike je to 105 eur. Najviac si odložia bokom Rakúšania. Priemerná nasporená suma na sporiacom účte predstavuje sumu 259 eur.

Sporenie má oproti klasickým produktom na zhodnotenie peňazí, ako sú rôzne druhy termínovaných vkladov, výhodu v tom, že aj pomocou malých súm je možné nasporiť po určitej dobe na rezervu alebo splnenie potrieb či snov ako je dovolenka, nákup spotrebnej elektroniky, veci pre dieťa a podobne.

„Mali by sme sporiť najmä v čase, keď sme ekonomicky aktívni, teda v čase, keď si máme z čoho odkladať. Suma by mala zodpovedať príjmu aj životnému štýlu človeka. Na vytvorenie rezervy či dôchodok by sme si mali odkladať minimálne 10 percent z nášho čistého príjmu,“ vysvetlila Buchláková. Ako dodáva, pokiaľ si človek nechce sporiť, môže hľadať iné alternatívy vyššieho zhodnotenia – podielové fondy, dlhopisy, akcie a iné cenné papiere. Výber je potrebné prispôsobiť rizikovému profilu, dobe investície, jej výške či želanej likvidite.