Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je znečistené ovzdušie emisiami podobný zabijak ako fajčenie cigariet. Na 36 % obyvateľov sveta dopadne 73 % stratených rokov života spôsobených znečistením ovzdušia. Až 75 % svetovej populácie, teda 5,5 miliárd ľudí žije v oblastiach, v ktorých znečistenie emisiami presahuje odporúčania WHO. 

„Podľa prepočtov človek stráca 1,8 roka života práve kvôli znečistenému ovzdušiu emisiami. Fajčenie cigariet oberá človeka v priemere o 1,6 roka života, alkohol zhruba 11 mesiacov,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. 

Najmä India a Čína, ktoré tvoria 36 % svetovej populácie, majú až 73 %-tný podiel na strate rokov v dôsledku znečisteného ovzdušia. V priemere by sa ľudia v Indii dožili o 4,3 rokov dlhšie, ak by krajina spĺňala nariadenia WHO v oblasti ochrany životného prostredia. Priemerná dĺžka života by sa Indom predĺžila z 69 na približne 73 rokov. WHO navyše upozorňuje, že každoročne zomrie práve kvôli znečistenému ovzdušiu vo svete zhruba 3 milióny ľudí. 

Svetová banka vo svojej vlaňajšej analýze poukázala na fakt, že klimatické zmeny sú jednou z príčin narastajúcej chudoby vo svete. Svet môže mať preto do roku 2030 o 100 miliónov chudobných viac ako doteraz. „Bez výraznejších zmien v prístupe ľudí k prírode by najhoršie dosahy klimatických zmien postihli Afriku. Tam by zmena klímy mohla viesť k rastu cien potravín až o 12 percent v roku 2030. To by bolo obzvlášť ťažké pre tamojšiu spoločnosť, kde výdavky najchudobnejších vrstiev na potraviny už teraz dosahujú 60 percent,“ doplnila Buchláková. 

Vážne postihnutá by bola aj južná Ázia, a to najmä India, kde by do extrémnej chudoby upadlo 45 miliónov ľudí. Najchudobnejším krajinám, a nielen im, totiž hrozí väčšia neúroda, teda roky plné zrážok a záplav striedané obdobiami extrémneho sucha. Svetová banka upozorňuje na čoraz viac prírodných katastrof, ale aj nebezpečenstvo rôznych chorôb zo znečistených podzemných vôd. Klimatické zmeny zapríčinia aj zánik Koralového útesu v Tichom oceáne. Časti Ázie môžu čeliť nárastu teploty až o šesť stupňov. Záplavy alebo, naopak, suchá môžu pre stovky miliónov obyvateľov Ázie znamenať stratu domovov a epidémiu hladu.

Napríklad Európska komisia v tomto smere poukazuje na dôležitosť tzv. kruhovej ekonomiky (circular economy). „Štúdia Európskej komisie ukázala, že ak by sa do roku 2030 zaviedla naprieč všetkými sektormi v hospodárstve vo vybraných piatich európskych krajinách ako Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Španielsko a Švédsko, tak by sa o dve tretiny zredukovali v ovzduší uhlíkové emisie, znížili by sa ekonomické náklady firiem a pribudlo by v úhrne 1,2 miliónov pracovných miest,“ doplnila Buchláková. 

Napríklad mnohé európske firmy už verejne prehlasujú, že podnikli významné kroky na hľadanie nových a inovatívnych spôsobov výroby. Napríklad v prípade významného problému plastov by sa mali do obehu v nasledujúcich rokoch dostať recyklované a kompostované obaly. Ak sa chcú firmy na trhu udržať, toto je pre nich jedinou alternatívou. Aktuálne sa v EÚ recykluje len štvrtina z 25 miliónov ton plastického odpadu vyprodukovaného ročne. Zmena technológií si samozrejme vyžiadava vyššie vstupné náklady pre firmy. Európska komisia však plánuje poskytnúť podporu postihnutým firmám. Na inovácie v tomto smere vyčlení 100 miliónov eur, ktorými bude financovať rozvoj recyklovateľných plastových materiálov. Väčšina plastových jednorazových výrobkov ako ich poznáme, by mala úplne vymiznúť do roku 2025.

Slovenská sporiteľňa, a. s., oddelenie korporátnej komunikácie
Lenka Buchláková, analytička, tel. 0904 519 308, e-mail: buchlakova.lenka@slsp.sk

×
Mobilná aplikácia George
Slovenská sporiteľňa, a.s.
Teraz na Google Play
Zobraziť