Jeden zo šiestich Európanov vo veku 20 až 34 rokov neštuduje ani nepracuje. To predstavuje až 15 miliónov mladých ľudí. Slovensko je v tomto smere nelichotivo na popredných priečkach v rámci 28 krajín Európskej únie, v roku 2018 skončilo na piatej pozícii.

Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat išlo vlani až o 20 % mladých ľudí na Slovensku vo veku 20 až 34 rokov, ktorí sa nevzdelávali ani nepracovali. Najviac, a to až takmer 29 % mladých neštudujúcich a nepracujúcich v tomto veku má Taliansko, nasleduje Grécko (27 %), a Bulharsko a Rumunsko (obe zhodne na úrovni 21 %).

„Počet ľudí, ktorí sa v tejto vekovej kategórii vzdelávajú alebo pracujú sa naprieč európskymi krajinami značne líši. Napríklad najmenej nevzdelávajúcich sa a nepracujúcich majú Švédi (8%), nasleduje Holandsko (8,4 %), Luxembursko (9,9 %) a Malta (10,1 %). Ak porovnávame mužov a ženy, tak v európskom meradle je viac žien, ktoré neštudujú a nepracujú vo veku 20 až 34 rokov, a to až 20, 9 %, u mužov to je 12,2 %,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.

Slovensko má pritom jeden z najnižších podielov mladých vo veku 16 až 29 rokov, ktorí sú ohrození chudobou či sociálnym vylúčením. Zo susedných krajín sa pred nami ocitla len Česká republika, ktorá má v tejto skupine 12,1 % mladých, čo je o takmer 5 % menej ako na Slovensku.

„V tejto štatistike na rozdiel od podielu mladých žien a mužov v mama hoteli neslávne vyhrávajú dievčatá nad chlapcami, ktoré sú častejšie ohrozené chudobou či sociálnym vylúčením. Dotvára to nelichotivé prvenstvo Slovenska v rámci rovnosti mužov a žien, ktoré sú na tom horšie napríklad v získavaní práce či sú menej platovo ohodnotené ako muži. Celkovo bolo mladých vo veku 16 až 19 rokov ohrozených chudobou či sociálnym vylúčením v rámci krajín EÚ v roku 2018 približne tretina, čo predstavuje takmer 22 miliónov mladých ľudí,“ doplnila Buchláková.