Každý piaty mladý človek na Slovensku sa nevzdeláva či nepracuje

Jeden zo šiestich Európanov vo veku 20 až 34 rokov neštuduje ani nepracuje. To predstavuje až 15 miliónov mladých ľudí. Slovensko je v tomto smere nelichotivo na popredných priečkach v rámci 28 krajín Európskej únie, v roku 2018 skončilo na piatej pozícii.

Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat išlo vlani až o 20 % mladých ľudí na Slovensku vo veku 20 až 34 rokov, ktorí sa nevzdelávali ani nepracovali. Najviac, a to až takmer 29 % mladých neštudujúcich a nepracujúcich v tomto veku má Taliansko, nasleduje Grécko (27 %), a Bulharsko a Rumunsko (obe zhodne na úrovni 21 %).

„Počet ľudí, ktorí sa v tejto vekovej kategórii vzdelávajú alebo pracujú sa naprieč európskymi krajinami značne líši. Napríklad najmenej nevzdelávajúcich sa a nepracujúcich majú Švédi (8%), nasleduje Holandsko (8,4 %), Luxembursko (9,9 %) a Malta (10,1 %). Ak porovnávame mužov a ženy, tak v európskom meradle je viac žien, ktoré neštudujú a nepracujú vo veku 20 až 34 rokov, a to až 20, 9 %, u mužov to je 12,2 %,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.

Slovensko má pritom jeden z najnižších podielov mladých vo veku 16 až 29 rokov, ktorí sú ohrození chudobou či sociálnym vylúčením. Zo susedných krajín sa pred nami ocitla len Česká republika, ktorá má v tejto skupine 12,1 % mladých, čo je o takmer 5 % menej ako na Slovensku.

„V tejto štatistike na rozdiel od podielu mladých žien a mužov v mama hoteli neslávne vyhrávajú dievčatá nad chlapcami, ktoré sú častejšie ohrozené chudobou či sociálnym vylúčením. Dotvára to nelichotivé prvenstvo Slovenska v rámci rovnosti mužov a žien, ktoré sú na tom horšie napríklad v získavaní práce či sú menej platovo ohodnotené ako muži. Celkovo bolo mladých vo veku 16 až 19 rokov ohrozených chudobou či sociálnym vylúčením v rámci krajín EÚ v roku 2018 približne tretina, čo predstavuje takmer 22 miliónov mladých ľudí,“ doplnila Buchláková.