Európania míňajú zo svojho rodinného rozpočtu mesačne najviac na bývanie. Teda na elektrinu, vodu či plyn. Predstavuje to 24,2 % z ich celkových výdavkov. Druhou najnákladnejšou položkou európskych domácnosti je doprava (13 %), nasleduje položka potraviny a nealkoholické nápoje (12,2 %), výdavky na reštaurácie a hotely (8,8 %) a rekreáciu a kultúru (8,5 %).

Aj Slováci mesačne najviac míňajú na bývanie. V rámci spotrebného koša tvoria výdavky na bývanie, vodu, elektrinu či plyn takmer štvrtinu. Od roku 2007 u nás výrazne tieto výdavky rástli. Kým pred viac ako 10 rokmi tvorili výdavky na bývanie 14,3 %, vlani do bola vyše štvrtina. Rástli ceny elektriny, plynu ale aj celkového nájmu.

Práve náklady na bývanie zaznamenali najvyšší nárast za posledné roky. Od roku 2007 do roku 2017 vzrástli o 1,5 % z 22,7 % na 24,2 %. Najviac na bývanie a na náklady s tým spojené míňajú domácnosti vo Fínsku (28,8 %), Dánsku (28,7 %) a Veľkej Británii (26,7 %). Najmenej na Malte (10,1 %), Lotyšsku (14,8 %) a Cypre (15,4 %).

Najviac za desať rokov narástli výdavky na bývanie vo Fínsku (+4,8 %), Portugalsku (+ 3,8 %), Holandsku + 3,7 %), Írsku (+3,5 %), Bulharsku (+3,4 %) a Španielsku (+ 3 %).

Na druhej strane výdavky na bývanie klesali na Slovensku, a to v priebehu 10 rokov o 2,6 %, nasleduje Estónsko (- 1%), Poľsko (- 0,8 %), Nemecko a Malta (obe -0,7 %), Maďarsko (- 0,5 %) a Švédsko (-0,1 %). Napriek klesajúcej tendencii na Slovensku cítia bežní Slováci od tohto roka opätovné zvyšovanie cien elektriny, tepla či plynu.

„Zvyšovanie cien energií a potravín zasahuje výrazne nižšie príjmové domácnosti, ktoré cítia aj zdražovanie v centoch pri najčastejšie nakupovaných položkách ako je pečivo, mlieko, maslo, vajíčka a podobne. Nárast cien im preto viac ukrajuje z rodinného rozpočtu ako domácnostiach, ktoré majú vyšší disponibilný príjem,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.

Je niekoľko tipov, ako na energiách ušetriť. „Aj keď energetické úspory si často vyžadujú vstupné investície (zateplenie, regulácia kúrenia a montáž termostatických hlavíc, výmena kotla, výmena žiaroviek za úsporné) sú aj kroky, ktorými je možné usporiť bez vynútených nákladov. Tu patrí napríklad zníženie teploty v domácnosti, jej prispôsobenie účelu miestnosti (v spálni nemusí byť tak teplo, ako v obývacej či detskej izbe), vypínanie kúrenia pri odcestovaní, vypínanie spotrebičov namiesto ponechávania v stand-by móde,“ skomentovala Buchláková.

Nízka úroveň úrokových sadzieb úverov na bývanie v súčasnosti praje aj ľuďom, ktorý chcú realizovať náročnejšie investície (napríklad zateplenie či výmenu kotla) vedúce k úsporám energií. Zároveň sa oplatí sledovať štátne podporné mechanizmy, v rámci ktorých sa dajú na niektoré investície získať dotácie, ktoré urýchlia návratnosť investície a znížia jej finančnú náročnosť.