Až dve tretiny Slovákov nerozmýšľajú pri bežných nákupoch potravín či oblečenia o cenách. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu Slovenskej sporiteľne. Najvýraznejšie sa to prejavuje práve koncom roka, ktorí je pre obchodníkov doslova baštou. V priemere sú tržby maloobchodu počas decembra vyššie oproti ostatným mesiacom roka o zhruba 10 až 20 %. V tomto roku očakávame vzhľadom na zlepšujúcu sa kúpyschopnosť Slovákov opäť vyššie tržby.

Na druhej strane 40 % respondentov uviedlo, že si na väčšie výdavky (spotrebiče, nábytok, dovolenky) šetrí alebo požičiava. V obchodoch sa nad cenami nezamýšľa viac mužov ako žien (62 vs. 57 %). Až 86 % Slovákov dobre pozná svoju finančnú situáciu a mesačné výdavky má pod kontrolou.

Až 40 % Slovákov uviedlo, že často minú viac peňazí, ako pôvodne plánovali. „Celkovo sa ukazuje, že Slováci sú viac konzervatívni, ak hovoríme o nákupe tovarov dlhodobejšej spotreby. Stúpa počet ľudí, ktorí prehodnocujú drahšiu kúpu. Až 73 % z respondentov zvyčajne dvakrát premýšľa predtým, ako na niečo minie peniaze,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. V medziročnom porovnaní stúpol počet ľudí, ktorí pri tovaroch krátkodobej spotreby nepremýšľajú o cenách o takmer osem percent.

„Ekonomický rast, ktorý sme zaznamenali v posledných rokoch a zlepšujúca sa situácia na trhu práce spôsobila, že sa finančná situácia mnohým Slovákom polepšila. To je dôvodom, prečo sa aj v prípade nákupov tovarov krátkodobejšej spotreby viac osmeľovali. Zároveň však treba dodať, že až tretina Slovákov nie je schopná čeliť nečakaným finančným výdavkom, teda napríklad ak potrebujú vymeniť práčku alebo opraviť pokazené auto,“ skomentovala Buchláková.  Šetrenie prichádza väčšinou začiatkom nového roka, kedy si mnohí Slováci dávajú predsavzatia aj v oblasti financií. Január je preto pre obchodníkov chudobnejší, nakoľko sa ich tržby znižujú v priemere o 10 %, a to aj napriek tomu, že v tomto čase štartujú aj januárové výpredaje.

Zaujímavosťou je, že veľké rozdiely v nakladaní s peniazmi v rámci rôznych vekových kategórií neboli. Rovnako vo vekovej kategórii 15-29 rokov, ako aj
30-49 rokov väčšina respondentov uviedla, že má nakladanie s peniazmi pod kontrolou a myslí na svoju budúcnosť. Z prieskumu, ktorý sa realizoval na jeseň tohto roka na vzorke 500 respondentov vyplýva, že najzodpovednejšie k financiám z tohto pohľadu pristupujú ľudia vo vekovej kategórii 50 a viac. Práve oni nakladajú s peniazmi konzervatívnejšie, avšak polovica z nich sa zaujíma o rôzne možnosti investovania.

Postoj Slovákov k investovaniu, ako sú cenné papiere, akcie, dlhopisy či fondy, sa v medziročnom porovnaní zlepšil. Takmer štvrtina Slovákov má na investovanie kladný názor, presne polovica sa vyjadrila neutrálne a štvrtina má voči investovaniu negatívne nastavenie. Tri štvrtiny ľudí, ktorí by investovali do takýchto produktov, sa cítia dobre informovaní o rizikách spojených s investovaním peňazí do cenných papierov, akcií či dlhopisov.

„Každý druhý Slovák myslí pri investovaní či šetrení aj na zabezpečenie svojej rodiny a blízkych. Stále je väčšina tých, ktorí majú svoje peniaze uložené v banke, avšak zhruba tretina ľudí preferuje mať svoje peniaze pod vankúšom ako na bankovom účte,“ doplnila Buchláková.

Takmer polovica Slovákov sa v prieskume vyjadrilo, že banky vykonávajú dobrú prácu v poradenstve ako zaobchádzať s peniazmi a zvyšovať ich aktíva, rovnaký počet ľudí vie o rôznych možnostiach investovania peňazí.