Slováci majú jedny z najvyšších nákladov na bývanie v únii, v budúcom roku opäť porastú

Slováci majú spomedzi 28 krajín Európskej únie jedny z najvyšších nákladov na bývanie. Kým pred viac ako 10 rokmi tvorili výdavky na bývanie 14,3 % z celkových mesačných výdavkov domácnosti, vlani to bola vyše štvrtina. Rástli ceny elektriny, plynu ale aj celkového nájmu. V nákladoch na vodu, plyn, elektrinu a na ďalšie položky súvisiace s bývaním, sú pred nami Fíni (28,5 %) a Dáni (28,1 %). Za nami sú Francúzi (26,3 %), Veľká Británia (26 %), Švédsko (25,9 %) či Česká republika (25,2 %).

„V súvislosti so zvyšujúcimi cenami energií, budú výdavky slovenských domácností na bývanie opäť od roku 2020 rásť. Nárast priemernej koncovej ceny elektriny bude na úrovni takmer ôsmich percent. K tomu sa zvyšuje aj cena plynu. Aj napriek zásahu štátu, stále 40 percent domácností pocíti navýšenie ceny o takmer štyri percentá,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.

Ako dodáva, do zvýšenia nákladov sa v budúcom roku podpíšu aj vyššie dane z nehnuteľností, ktoré zavádzajú viaceré samosprávy. Pri elektrine si domácnosti s vyššou spotrebou priplatia približne 2,6 eur mesačne. Pri menšej spotrebe je navýšenie do jedného eura. Tí, ktorí odoberajú plyn na varenie a ohrev vody si priplatia približne 60 centov mesačne.

Podľa aktuálnych údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat je v prípade Slovenska využívaná energia na vykurovanie domácnosti (68,3 %), nasleduje ohrev vody (14,8 %), osvetlenie (11,7 %), varenie (5,6 %) a klimatizácia (0,1 %). Najviac využívame zemný plyn (64,5 %), nasleduje druhotné teplo (26 %), elektrinu (5,7 %), obnoviteľné zdroje energie (1,9 %), tuhé palivá (1,4 %) a ropné produkty (0,4 %).

Zo všetkých hlavných výdavkových položiek domácností práve bývanie zaznamenalo v rámci krajín EÚ najvýraznejší nárast výdavkov za posledných desať rokov, a to o vyše percento. V rokoch 2008 až 2018 sa podiel „bývania, vody, elektriny, plynu a iných palív“ na celkových výdavkoch domácností najvýraznejšie zvýšil vo Fínsku (z 23,7 % v roku 2008 na 28,5% v roku 2018) pred Holandskom (+3,1 %) a Portugalskom (+2,7 % ), Bulharskom (+2,5 %), Írskom a Španielskom (obidve +2,1 %) a Luxemburskom (+2,0 %).

„Zaujímavosťou je, že práve Slovensko je jednou z krajín, kde sa výdavky na bývanie za posledných desať rokov mierne znížili, a to o približne tri percentá. Ide o najväčší pokles nasledovaný Maďarskom, kde náklady na bývanie od roku 2008 klesli o zhruba dve percentá,“ doplnila Buchláková.

Najnižšie výdavky na bývanie majú na Malte (10,3 %), Lotyšsku a Cypre (obe 15 %). V únii predstavujú výdavky na bývanie v priemere 24 % z celkových mesačných výdavkov. Nasleduje doprava (13,2 %), potraviny a nealkoholické nápoje (12,1 %), rekreácia a kultúra (9,1 %) a reštaurácie a hotely (8,7 %).