Súčasná generácia detí a mladých ľudí sa stáva čoraz viac digitálnejšou, sú z nich „Homo digitalis“. Svoj prvý mobil dostávajú deti už v 6 až 8 rokoch, sťahujú si ním hudbu, četujú, ale sa aj online vzdelávajú. Už na základnej škole majú k dispozícii desiatky eur mesačne a ak si šetria peniaze, tak najviac na mobil či notebook. Najmenšie deti dokonca občas požičiavajú peniaze svojim rodičom. 

Podľa unikátneho prieskumu* Slovenskej sporiteľne, v ktorom banka zisťovala finančné správanie detí a mladých ľudí vyplýva, že priemerný mesačný príjem žiakov prvého stupňa základnej školy je 14 eur. U žiakov druhého stupňa je to už 27 eur (priemer základnej školy je spolu 21 eur). S vekom pribúdajú možnosti a s nimi aj peniaze – stredoškoláci majú mesačne v priemere 78 eur. 

Príjem detí a mladých závisí od ich veku a stupňa štúdia. „Medzi regiónmi a veľkosťou miesta bydliska nie sú výrazné rozdiely, i keď o niečo väčší príjem majú deti a ľudia na západe a vo väčších mestách,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. Najviac peňazí majú k dispozícií žiaci v Trnavskom kraji (49 eur), najmenej v Košickom a Žilinskom kraji (32 eur). 

O peniazoch sa rozprávajú najmä s rodičmi 

Najčastejším zdrojom informácií o financiách sú rodičia, s ktorými sa o peniazoch rozpráva 8 z 10 detí a mladých. To však zároveň znamená, že s 2 deťmi z 10 sa rodičia o peniazoch vôbec nerozprávajú. Ďalším významným zdrojom je kamarát či spolužiak. Rozhovory o financiách sú však častejšie až na druhom stupni. Takmer každý desiaty žiak základnej a strednej školy sa ale o peniazoch s nikým nerozpráva. 

Neprekvapí, že najčastejšie majú deti a mladí peniaze od rodičov. A to buď vo forme pravidelného alebo nepravidelného vreckového či odmeny za prácu doma. Zdrojov je však viacero. „Vždy, keď prídem  k babke, dostanem 5 eur. Mama sa za to na babku hnevá, ale ja sa teším“ povedalo v prieskume 8-ročné dievča. Práve starí rodičia sú druhým najčastejším zdrojom, uviedlo to takmer 60 % deti a mladých. 

Peniaze na ruku ale i do banky 

Takmer všetky deti na základnej škole dostávajú svoje vreckové v hotovosti. „Tá je najčastejšia aj u stredoškolákov, ale už každý štvrtý z nich dostáva vreckové na svoj účet. Ak sa však pozrieme, kde majú peniaze uložené, takmer 60 % z nich ich má na účte. U najmenších detí je to pochopiteľne prasiatko, respektíve iná forma pokladničky,“ skonštatovala Buchláková. 

Zaujímavosťou je, ako sa za posledné roky posúva vek založenia si prvého účtu v banke. Kým súčasní pracujúci, respektíve rodičia, si ho zakladali zväčša až po 18. roku, až 82 percent dnešných stredoškolákov už účet má. 

S vekom sa menia preferencie 

Vek detí má vplyv na ich preferencie v tom, na čo míňajú peniaze. Na prvom stupni sú to najmä sladkosti (91 %) a hračky (62 %) a  na druhom už je to zábava s kamarátmi (67 %). Tá je dôležitá aj pre stredoškolákov (62 %), ale najviac peňazí míňajú na oblečenie a topánky (68 %).  

Ak si žiaci sporia, najčastejšie je to na elektroniku a oblečenie (viac ako 25 %). Takmer jedna tretina žiakov základnej školy si však odkladá peniaze bez presne určeného cieľa,. Čím je dieťa staršie, tým má jasnejšiu predstavu o tom, na čo peniaze využije. Vidno to najmä u stredoškolákov, u ktorých si veľká časť šetrí na leto (33 %) a cestovanie, auto, ďalšie štúdium (viac ako 20 %) či na vlastné bývanie (13 %). 

Mobil je základ

Škola, základ života. Mobil, základ školy. Na prvom stupni ho má až 63 % žiakov (49 % smartfón a 14 % tlačidlový), na druhom stupni je to však už 95 %, u stredoškolákov 100 % a takmer všetci smartfón. „Zaujímavý je vekový posun pri získaní prvého mobilu. Kým dnešní stredoškoláci ho dostali najčastejšie vo veku 9 až 12 rokov, dnešní žiaci základnej školy už vo veku 6 až 8 rokov. A v Bratislave malo mobil pred príchodom do prvého ročníka už každé šieste dieťa,“ poznamenala Buchláková. Mobil využívajú deti a mladí najmä na sťahovanie hier, aplikácií či hudby zadarmo. Stredoškoláci s mobilom zároveň bankujú – kontrolujú si stav konta či platia.