Ako peniaze prišli, tak odišli, vraví jedno slovenské príslovie. Podľa výsledkov najnovšieho prieskumu Slovenskej sporiteľne to ale neplatí. Ak by ste dali Slovákovi 750 eur, odložil alebo investoval by si z nich až 74 %. Traja z 10 Slovákov by si dokonca odložili celú sumu. Ak by ste však podobnú sumu dali Čechovi, zostalo by mu až 85 %.  

Z prieskumu medzi Slovákmi vychádza, že v priemere by si odložili či investovali 557 eur. Veľká časť ľudí by neminuli ani euro, ale až tretina ľudí odložila od 301 do 500 eur a zvyšok minula. „Z prieskumu vyšlo, že Slováci by v prípade, ak by mali k dispozícii 750 eur, viac ušetrili ako peniaze hneď minuli. Len 2 % opýtaných sa vyjadrili, že by nič neušetrili. Ukazuje sa, že Slováci v tomto prípade viac myslia na budúcnosť ako na bezhlavé míňanie,“ vysvetlila Buchláková.

Najviac by sumu 750 eur ušetrili resp. investovali ženy a mladí ľudia od 15 do 29 rokov. 

 „V porovnaní s minulým rokom by si však v priemere ľudia odložili bokom o 39 eur menej. Najmenej by investovali či ušetrili ľudia starší ako 50 rokov, čo súvisí aj s ich nižšími príjmami v penzii v porovnaní s vyššími výdavkami na potraviny či zdravotnú starostlivosť,“ doplnila Buchláková.

V porovnaní s Čechmi sme na tom horšie, nakoľko až 85 % by tieto peniaze odložilo bokom alebo ich ďalej zhodnocovalo. Najlepšie sú na tom Rumuni (86 %), horší ako my sú Maďari (62 %), Chorváti (50 %) a Srbi (44 %). Sumy v prieskume sa líšili v závislosti od životnej úrovne ľudí v danej krajine. V Česku to bolo 20 tisíc českých korún (774 eur), v Maďarsku 200 tisíc forintov (616 eur), v Rumunsku 2 tisíc rumunských leiov (429 eur), v Chorvátsku 4 tisíc chorvátskych kún (540 eur)  a Srbsku 30 tisíc srbských dinárov (254 eur). Sumy sa prepočítali priemerným kurzom za ostatných 12 mesiacov.

Väčšina Slovákov si ušetrenú sumu vloží na sporiaci (57 %) alebo na bežný účet (36 %). Necelá tretina respondentov by bola v investovaní peňazí odvážnejšia, a dala by ich do fondov či akcií. Len 13 % Slovákov by ušetrené peniaze smerovali do kúpy zlata. Do nehnuteľností by investovalo len 9 % respondentov. 

Slováci by si práve koncom roka mali nastaviť finančný plán na ďalší rok, čím sa môžu vyhnúť napríklad problémom v prípade nečakaných finančných výdavkov. „Aj požičiavať si treba zodpovedne. Príjem by mal vykryť mesačnú splátku a takisto by malo zostať aj niečo navyše. V zálohe je ideálne mať finančnú rezervu aspoň na 6 mesiacov, ktorá umožní prekonať nepriaznivé obdobie napríklad v prípade straty zamestnania či vážnejšej choroby alebo úrazu,“ skomentovala Buchláková. 

Na to, aby sme mohli optimalizovať, je potrebné výdavky najprv poznať. Jednoduchou pomôckou je spísať si všetky príjmy a výdavky na papier či do počítača. Aj keď značná časť výdavkov je pravidelného charakteru a vieme ich definovať prakticky okamžite, iné sa nevyskytujú až tak často, prípadne ich výška kolíše. Preto je pred samotnou  analýzou výdavkov dobré ich sledovať aspoň 2-3 mesiace, zapisovať si jednotlivé položky a rozdeliť si ich do kategórií (bývanie, strava, drogéria, a pod.). 

Najobľúbenejšími vkladovými produktmi súčasnosti sú sporenia, resp.  sporiace účty – tie v porovnaní s termínovanými vkladmi ponúkajú aktuálne lepšie zhodnotenie, dodatočné služby zadarmo (napríklad poistenie pre prípad nehôd v domácnosti), vysokú likviditu (v závislosti od typu sporenia si môže klient vyberať buď kedykoľvek alebo aspoň  raz mesačne). Prostredníctvom sporenia si viete zároveň vytvoriť pozitívny návyk odkladať si časť príjmu ako rezervu do budúcnosti.

„Druhou najčastejšou odpoveďou v prieskume bolo hľadanie si informácií na webe či v novinách a časopisoch, čo pri rozhodovaní o nakladaní s peniazmi ovplyvňuje 36 % Slovákov. Len 23 % opýtaných uviedlo, že sa riadi radami finančných poradcov,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.