Gig ekonomika je na vzostupe: Ide o módnu vlnu
alebo (r)evolúciu na trhu práce?

 

Gig ekonomika je čoraz populárnejší výraz. Poďme si priblížiť, o čo ide, aké prináša výhody a aké môže mať dopady na budúcnosť.

Učiteľ si vo voľnom čase privyrába ako taxikár cez Uber. Hudobník žijúci na voľnej nohe ponúka cez aplikáciu Airbnb byt na prenájom. Mamička na materskej pracuje z domu ako virtuálny asistent. Čo majú títo ľudia spoločné? Odpoveďou je, že všetci traja sú súčasťou nového typu ekonomiky, ktorému sa v angličtine hovorí aj gig economy.

Slovo „gig” pochádza z hudobnej branže. Patrilo do žargónu džezových hudobníkov, ktorí ním označovali jednorazové vystúpenie, rýchly záskok či fušku, čo zároveň celkom dobre vystihuje podstatu gig ekonomiky, ktorej základom je ponúkanie služieb na zákazku.

Nezávislí dodávatelia či živnostníci fungujúci na krátkodobej či projektovej báze nie sú v zásade žiadnou novinkou. Čo v súčasnosti do tejto problematiky prináša úplne nové dimenzie, sú technológie. Ľudia už viac nie sú odkázaní na zháňanie si práce po známosti či cez agentúry. V 21. storočí ľudí prepájajú webové stránky a aplikácie. Typickými príkladmi sú platformy ako Uber, BlaBlaCar či Airbnb.

Slovník pojmov:

Gig ekonomika – ekonomika, ktorá je založená na krátkodobých, jednorazových či príležitostných dodávkach práce a služieb.

Zdieľaná ekonomika – systém, v ktorom sú existujúce zdroje zdieľané medzi jednotlivcami. Jednoduchým príkladom je požičanie vŕtačky susedovi.

Platformová ekonomika – rôzne formy ekonomickej aktivity založené na využívaní internetových platforiem, resp. aplikácií.

Už dnes týmto spôsobom „giguje” 57 miliónov Američanov - či už v rámci svojho hlavného úväzku, alebo popri ňom. To predstavuje viac ako tretinu (36 %) celkovej pracovnej sily USA a do piatich rokov sa očakáva, že tento počet vzrastie dokonca nad polovicu.

Služby charakteristické pre gig ekonomiku sa už pár rokov objavujú aj u nás. Na Slovensku si  už napríklad cez Bolt zoženieme taxík z práce, na opatrovanie detí nám poslúži Domelia, cez Jaspravím si nájdeme kondičného trénera, doučovanie angličtiny vybavíme cez Doučma.sk a na Airbnb si vyhľadáme ubytovanie na víkendový výlet do Banskej Štiavnice.

Príjmy zo zdieľanej ekonomiky na Slovensku tvorili podľa Európskej komisie za rok 2016 takmer 122 miliónov eur. Konkrétnymi údajmi o veľkosti gig ekonomiky zatiaľ však slovenské orgány verejnej správy nedisponujú. Práca na zákazku sa v súčasnej právnej úprave prekrýva v troch kategóriách - práci na živnosť, práci na základe dohody a práci na základe zmluvy o dielo, čo môže sťažovať jej presný výpočet.

Od murára až po dátového analytika

Kedysi boli typickým príkladom gig ekonomiky ľudia takzvaných slobodných povolaní ako hudobníci, spisovatelia, ale aj daňoví poradcovia či lekári. Dnes sa tento model práce dotýka takmer všetkých oblastí, špeciálne sektoru služieb či technických a odborných pracovníkov. Medzi odvetvia, kde sa najviac uplatňuje takáto forma práce, patria napríklad:

Zdroj: Statista, v ktorých odvetviach pracujú ľudia v rámci gig economy v USA, rok 2018

Gig ekonomika zásadne mení nielen tradičnú predstavu zamestnania, ale aj klasické biznis modely firiem. Spomeňme chronicky známe príklady: Najväčší poskytovateľ taxi služieb nevlastní ani jeden taxík a najväčší poskytovateľ ubytovacích služieb nevlastní ani jeden hotel. Nové typy gig spoločností tlačia na väčšiu flexibilitu a zvýšenie konkurencieschopnosti tradičných firiem.


Pre malé a stredné firmy môže gig ekonomika znamenať celý rad výhod. Namiesto najímania stálej pracovnej sily dokážu firmy v čase expanzie časť kapacít presunúť na dočasných externých spolupracovníkov. Okrem nižšieho odvodového zaťaženia a nákladov na zamestnanecké benefity či prevádzku priestorov je nábor pracovnej sily oveľa flexibilnejší a predstavuje pre majiteľov menšie riziko. Firmy cez externých spolupracovníkov zároveň môžu hľadať príležitosti a skúmať spôsoby, ako sa presadiť na nových trhoch.

Gig ekonomika nepozná hranice – spoločnostiam umožňuje nájsť talenty či osloviť zákazníkov v rôznych mestách a krajinách, pričom firmám umožňuje rásť rýchlejšie a efektívnejšie s nižšími nákladmi na marketing či ľudské zdroje.

Flexibilita, sloboda, work-life balance

To, čo poháňa gig ekonomiku, nie sú len technológie - tie obvykle k spoločenskej premene nestačia. Tradičné pracovné usporiadanie sa mení aj pod vplyvom rastúcej náročnosti zákazníkov a najmä zmien v rebríčku hodnôt predovšetkým u mileniálov či generácie Z, ktorá požaduje čoraz viac slobody v práci a lepší work-life balance.

Ako ďalšie výhody gig ekonomiky jej zástancovia uvádzajú:

  • Flexibilný pracovný čas.
  • Možnosť striedať prácu či vybrať si, pre koho budú pracovať.
  • Možnosť pracovať len na projektoch, ktoré ich bavia.
  • Lepšia rovnováha medzi prácou a súkromným životom (work-life balance).
  • Práca z domu.

Na druhej strane – z pohľadu objednávateľa sa spomínajú výhody ako:

  • Nižšie náklady na zamestnancov.
  • Platba len za to, čo objednávateľ momentálne potrebuje.
  • Ľahší nábor pracovnej sily.
  • Sezónna pomoc.
  • Širšia ponuka záujemcov o prácu.

Otázkou a najväčšou výzvou novej ekonomiky zároveň však ostáva, ako sa regulačné orgány vysporiadajú s nízkou sociálnou ochranou pracovníkov. V gig ekonomike sú pravidelná mzda, podpora v nezamestnanosti a nárok na zdravotné a nemocenské poistenie prakticky neznáme pojmy.

Gig ekonomika je zatiaľ nevyužitou príležitosťou aj pre finančný sektor, kde zatiaľ chýbajú riešenia šité na mieru potrebám ľudí pracujúcich na zákazky. Gig pracovníci sa potýkajú s ťažkosťami, ktoré pre bežných zamestnancov nie sú až tak vypuklé.

Ide napríklad o:

  • Nepravidelnosť príjmov a potrebu rýchleho krátkodobého financovania.
  • Neschopnosť vydokladovať príjmy na získanie rôznych typov úverov.
  • Absencia jednoduchých, rýchlych a spoľahlivých platobných metód v rámci gig ekonomiky.
  • Individuálna zodpovednosť za zabezpečenie si dôchodku a za sociálne a zdravotné poistenie.

A nakoniec problémom môže byť aj určitý pocit izolácie či slabé možnosti kariérneho rastu, ako aj zvýšená miera stresu vyplývajúca zo životnej neistoty.

Budúcnosť práce

Známy futurológ George Muir, ktorý sa venuje výskumu aplikácii digitálnych inovácií v biznise, si myslí, že budúcnosť nepatrí freelance práci, ale spájaniu sa. „Práca budúcnosti nie je o freelancovaní. Prichádza sociálna zmena a práca budúcnosti bude o schopnosti pracovať v komunitách, pretože nie každý bude mať prácu a bude potrebné ju medzi sebou zdieľať. Namiesto toho, aby jeden človek robil všetko, tak sa jeho práca rozdelí medzi viacerých ľudí,” hovorí George Muir.

Taktiež dodáva, že takáto deľba práce sa môže odohrávať na lokálnej aj medzinárodnej úrovni. Práca, ako ju poznáme, sa úplne zmení: „Korporátna práca od deviatej do piatej úplne zanikne. Spoločne s kanceláriami. Na to, aby ste pracovali, nemusíte byť v kancelárii, môžete byť prakticky kdekoľvek. Dôraz sa bude klásť skôr na miesta, kde sa stretávate kvôli práci,” dodáva.

Nové technológie, globalizácia či demografické zmeny - to všetko sú fenomény, ktoré radikálne menia povahu práce. Gig ekonomika tak môže byť do budúcnosti aspoň čiastočným riešením, ako ľuďom zabezpečiť nové pracovné príležitosti či viacero zdrojov príjmu. Do akej miery sa podarí vytvoriť pracovný svet, kde flexibilita a sloboda sú v symbióze so zabezpečením a istotami, záleží na rozhodnutí každého z nás – jednotlivcov, firiem a verejnej správy.

Zaujímate sa o budúci ročník #akonato
konferencie, ďalšie atraktívne biznis podujatia,
články alebo špecializované webináre. Pridajte svoj
e-mail a zistite prvý, čo chystá Slovenská sporiteľňa
pre podnikateľov.
 

×
Mobilná aplikácia George
Slovenská sporiteľňa, a.s.
Teraz na Google Play
Zobraziť