David Pavlík: Teraz sme v doprave na úplnom vrchole. Musí prísť ďalší zlom, ako prišiel Henry Ford, a posunieme sa ďalej

 

Revolúcia v doprave je podľa Davida Pavlíka za dverami a okrem nových spôsobov dopravy nás čaká aj personalizácia systémov a produktov, o čo sa usiluje aj brnianske Kiwi.com, v ktorom David pracuje. Okrem toho podľa neho prebehne aj prirodzená evolúcia práce. Ako presne bude vyzerať a v čom by sa stredoeurópske spoločnosti mali inšpirovať od veľkých amerických gigantov?

Pracovali ste pre Amazon, Netflix či SpaceX. Prečo ste sa nakoniec rozhodli pre návrat na Moravu?

Návrat sme plánovali už dlhšie. Pôvodne to však mal byť sabatikal. Potom sa nám však rozrástla rodina a začali sme premýšľať o tom, že sa naozaj usadíme a postavíme si v Česku dom. Voľba padla na Zlín, pretože odtiaľ pochádzam ja aj moja manželka a začali sme to tak chystať.

Bola v tom aj pracovná motivácia?

Áno, chcel som zmeniť pracovné prostredie a zo SpaceX odísť niekam inam. Pôvodne som uvažoval nad tým, že sa vrátim do Netflixu. V tej dobe som však stretol Olivera z Kiwi.com a strávili sme spolu príjemný večer, počas ktorého som sa zmienil, že sa chystám na sabatikal. Povedal som mu tiež, že nechcem byť len doma, ale chcem pracovať. V Kiwi.com sa toho chytili a za dva týždne sa mi ozvali, či by som nezrušil sabatikal úplne. Dávalo mi to zmysel a aj manželka a deti z toho boli nadšené. Tak sme sa zbalili a išli do Česka.

David Pavlík

pracoval pre najvýznamnejšie technologické spoločnosti súčasnosti, napríklad pre Amazon, Netflix, SpaceX alebo Microsoft. Začínal v tíme zákazníckej podpory Microsoftu a po pobyte v USA a vystriedania už zmieňovaných gigantov zakotvil ako CIO v brnianskom startupe Kiwi.com. Fascinujú ho nové technológie a teší sa na revolúciu v oblasti dopravy.

Čo v Kiwi.com robíte?

Staráme o softvérové a hardvérové vybavenie, teda o interné fungovanie firmy z pohľadu softvéru a hardvéru. Nejde iba o to, že kúpime Macy alebo PC a dáme do nich Office a Gmail. Treba vymyslieť, ako by daná firma mohla čo najefektívnejšie fungovať, aké nové nástroje bude používať a aj ich nastaviť, aby to bolo čo najefektívnejšie. Snažíme sa naučiť firmu fungovať lepšie.

Znie to ako čisto technická záležitosť, ale vo veľkých firmách je obrovský problém vymeniť nejaký systém za iný, aj keď je efektívnejší. Týka sa to napríklad dcérskych spoločností, ktoré sa v tomto musia podriadiť tej materskej.

To sa nás, našťastie, netýka. Nie sme pod dikciou žiadnej nadriadenej skupiny, aj keď je to možno o to zložitejšie. Stále si tak kladieme otázku, ako fungovať, aby to bolo najefektívnejšie pre našich zamestnancov a celý náš ekosystém, partnerov atď. Na jednu stranu sa to môže zdať jednoduché, ale vo finále je to zložité.

Viete k tomu uviesť nejaký príklad?

Ako príklad môžeme uviesť problém, ako vo firme riešiť projekty. Ak má nejaká firma 10 - 20 ľudí, tak sa asi zhodneme, že sa jedenkrát za týždeň stretnete a prediskutujete, na čom kto robí. Teraz si to vynásobte stovkou. Stonásobne veľká organizácia má projektov možno 500. A ako to teraz skoordinujete? Ako skoordinujete to, že jeden tím pracuje na jednej veci, ale iný tím od neho potrebuje niečo ďalšie, existujú externé deadliny, ľudia si berú dovolenky, sú chorí alebo sa do toho dostanú ďalšie externé vplyvy, napríklad uvidíte na trhu nejakú výbornú príležitosť. A toto všetko treba vymyslieť tak, aby sme k tomu nepotrebovali projektových manažérov, asistentov, administrátorov, ale aby stačil self servis, aby sme sa de facto sústredili len na vývoj samotného produktu. To je naozaj veľký problém. Nájdete o tom kvantá kníh či článkov, ale nedá sa to robiť tak, že si budete odškrtávať položky z checklistu. Musí sa to vymyslieť pre každú spoločnosť na mieru.

Čo považujete za najzásadnejší rozdiel medzi firemnou kultúrou v Spojených štátoch a u nás?

Vo firmách v USA je kladený väčší dôraz na kompetentnosť samotných ľudí. Oni sú tí, ktorí riešia problém. Napríklad niekto za vami príde a povie vám, že potrebuje jednoduchší platobný systém pre zákazníkov. To, ako to vyriešite, nechá na vás. Vo firme, kde je kontroly viac, vás bude dotyčný mikromanažovať, povie vám presné kroky – dnes naprogramuj toto, potom pripoj platobnú kartu, potom tam daj toto atď.

Ako to máte zorganizované v Kiwi.com?

Tiež sa snažíme, aby ľudia mohli pracovať na projektoch samostatne, sami sa rozhodovali. Na to potrebujú, samozrejme, potrebné nástroje a ľudské zdroje, ktoré im dodáme. Ale celkovo si myslím, že sa prístup k práci bude vyvíjať. Za pár rokov ľudia nebudú chcieť robiť niečo, čo im niekto povie. Prirodzená evolúcia povedie k tomu, že ak vás bude baviť stavať autá, budete môcť participovať na tom, ako postavíte výrobnú linku namiesto toho, aby ste opakovali jednoduchý úkon.


„Celkovo si myslím, že sa prístup k práci bude vyvíjať. Za pár rokov ľudia nebudú chcieť robiť niečo, čo im niekto povie. Prirodzená evolúcia povedie k tomu, že ak vás bude baviť stavať autá, budete môcť participovať na tom, ako postavíte výrobnú linku namiesto toho, aby ste opakovali jednoduchý úkon.”

Užšie vedenie firmy však tomu musí byť otvorené.

Určite áno. Požiadavky sú však ako na manažment, aby to umožnil a podporoval, tak aj na ľudí, aby sa stali sami za seba lídrami, ktorí sa nebudú báť sa ozvať, urobia dôležité rozhodnutia a budú riešiť problémy sami.

Akým spôsobom na to, aby ľudia mali podvedomý záujem nájsť najefektívnejšie riešenie, naviazať odmeňovanie?

Systémov odmeňovania je pomerne veľa, stále neviem, ktorý je najlepší. Mne osobne sa vždy páčilo, keď je to zhruba pol na pol, čo sa týka základného platu a participácie na úspechu firmy, typicky cez akcie. Keď si už človek nájde firmu, ktorá má dobre našliapnuté, je v tom obrovský potenciál. Verím tomu, že keď dnes dostanem akcie v hodnote X, za 5 rokov môžu prudko vzrásť a za 10 rokov s nimi môžem ísť do dôchodku. To je z môjho pohľadu ideálna forma.

 

U nás sa však takýto systém odmeňovania skoro vôbec nepraktizuje.

Áno, veľa profesií je nastavených na iné typy kompenzácie. Napríklad v Česku je populárna určitá forma garantovaných bonusov. Ľudia majú predstavu, že na bonusy majú nárok, či sa firme darí, alebo nie. Populárny je napríklad 13. alebo 14. plat, čo mi príde ako veľká sociálna politika. Samozrejme, pokojne to tak môže byť, ale prečo to volať 13. a 14. plat? Zvýšme platy o bonusy a nerobme z toho nejakú extra agendu. Ale pre mňa je to celkovo veľmi malá motivácia. Aj keď sa hovorí, že lepší vrabec v hrsti ako holub na streche, ja sa budem vždy viac pozerať na toho holuba na streche, čo pre mňa predstavujú akcie. Mám plat, ktorý mi pokryje životné potreby, ale v akciách vidím obrovský potenciál firmy. Pracujem potom preto, aby moja firma bola úspešná, na čom vo finále budem participovať. Krátkodobé bonusy a 13. a 14. plat sú peniaze naviac, ale z môjho pohľadu je to veľmi málo v porovnaní s tým, čo mi môžu priniesť akcie pri raste firmy.

Celkovo bonusy pôsobia z dlhodobejšieho hľadiska skôr demotivačne.

Napríklad v Netflixe žiadne bonusy nie sú. Je tam plat, v ktorom je zahrnuté úplne všetko, ale môžete si ho sami rozvrhnúť. Poviem príklad: Môj ročný plat by bol 50 000 v keši, 50 000 v akciách. Netflix vám dá 100 % platu štandardne v keši a vy sa môžete rozhodnúť, koľko od 0 do 100 percent z toho kešu chcete investovať do akcií, ktoré sú určitým spôsobom zvýhodnené. To mi príde fér voči zamestnancom, keďže ich tým pádom nikto nenúti do konkrétnej schémy, ale majú možnosť si vybrať, či je pre nich v daný moment dôležitejší keš alebo akcie. Pokiaľ som bezdetný a bývam niekde pod širákom, stačí mi 10 000 na jedlo a všetko ostatné môžem investovať a za 5 rokov zhrabnem niekoľko miliónov.

Ešte sa na chvíľu vráťme k USA. Pracovali ste vo viacerých firmách, ktoré sú svojím spôsobom love brandy, ale nachádzajú sa v rôznych sektoroch. Je systém riadenia takýchto firiem diametrálne odlišný?

Určite. Každá firma k tomu pristupuje inak, má iné prostredie, iných zákazníkov, iný produkt. Amazon je, ako to nazval jeden môj kamarát, firma tisícich startupov. Ročné plánovanie majú centralizované a na priebeh majú pomerne rigoróznu štruktúru. Tímy už však fungujú v rámci svojej individuálnej kultúry. V SpaceX zase všetko konvergovalo k tomu, aby sa ľudstvo raz dostalo na Mars a aj kultúra je prispôsobená tejto vízii, za ktorou všetci idú. Mne však zo všetkých amerických firiem bolo najpríjemnejšie v Netflixe.

Aká bola kultúra v Netflixe?

Netflix je oveľa viac decentralizovaný, je založený na koncepte slobody a zodpovednosti. Môžete si tu robiť, čo chcete, nikto vám do toho nebude hovoriť, ale stále ste zodpovední za časť, ktorú máte na starosti. Je to pomerne silný koncept, ľudia sa stávajú lídrami vo svojej oblasti, sami sa dokážu manažovať. Nemajú nad sebou niekoho, kto im hovorí, ako to majú robiť, že v piatok sa posiela report a v pondelok je schôdza. Mimochodom, existuje o tom výborný dokument s názvom Netflix Culture, ktorý je na jobs.netflix.com.

Ako sa po práci v Netflixe pozeráte na lineárne médiá, napríklad televíziu?

Lineárne médiá sú podľa mňa prežitkom. Nedokážem si predstaviť, že by som sa pripojil vtedy, keď mi to médium prikáže. Buď budem musieť čakať, alebo v daný moment prestať všetko robiť. Vyrastal som na dedine a pamätám si, že keď začal Dallas, všetci pustili vidly na zem a bežali domov na Dallas a potom sa vrátili a seno dohrabali. Teraz som si však predplatil český Deník N, ktorý je každé ráno 6:50 v schránke a 6:55 ho mám pri káve. Ale nechcem tým nasávať linearitu. Je to skôr o rannom pocite, že sedím s rodinou, rozprávame sa a ja si zároveň prečítam noviny. Všeobecne sa však snažím maximálne používať rôzne nástroje, ktoré mi skoncentrujú to, čo sa kde deje a nejakým spôsobom pracovať s tým, čo na seba a na svoje deti nechám pôsobiť. Je veľmi dôležité urobiť si vlastný názor. Tvorba vlastného názoru a fakt, že v dnešnej dobe máme prístup k informáciám kdekoľvek a kedykoľvek, popiera linearitu ako takú.


„Lineárne médiá sú prežitkom. Nedokážem si predstaviť, že by som sa pripojil vtedy, keď mi to médium prikáže. Vyrastal som na dedine a pamätám si, že keď začal Dallas, všetci pustili vidly na zem a bežali domov na Dallas a potom sa vrátili a seno dohrabali.“

Kiwi.com nedávno rozšírilo svoju ponuku služieb. Čo teraz chystáte?

Chceme zákazníkom ponúknuť spojenie z akéhokoľvek bodu A do akéhokoľvek bodu B cez rôzne typy transportov, nech už je to Uber, lietadlo, autobus či vlak. V budúcnosti by to mohli byť autonómne drony alebo čokoľvek iné. Vy si tak buď zadáte cestu, alebo vás to prepojí priamo s vaším kalendárom a de facto sa už o nič nemusíte starať. Ráno príde po vás elektromobil, ktorý nebude váš, odvezie vás na požadované miesto a vy nemusíte premýšľať nad tým, ako sa nabije alebo komu patrí. To je naša ultra vízia do budúcnosti. Chceme byť, interne to nazývame, virtuálny dopravca. Z biznisu založenom na virtuálnom prepojení sme vlastne aj vznikli. Kto by náhodou nevedel, mixujeme dokopy ponuky rôznych leteckých spoločností. V tom sme videli príležitosť na trhu a na tom sme vyrástli. A takto chceme kombinovať stále viac typov dopravy. Samozrejme, chceli by sme sa rozširovať, aj čo sa týka služieb spojených s cestovaním. Do budúcna to môže byť naozaj čokoľvek.

Myslíte, že nás v oblasti dopravy čaká revolúcia?

Určite áno. Ľudská mobilita porastie a s technologickým pokrokom, či už sú to elektromobily, alebo autonómne riadenie, nás tá revolúcia naozaj čaká. A ja chcem byť jej súčasťou a to je aj jeden z dôvodov, prečo som do Kiwi.com vôbec išiel. Mám pocit, že teraz sme na úplnom vrchole toho, kam sa môžeme so súčasnými prostriedkami dostať. Musí prísť ďalší zlom, rovnako ako prišiel Henry Ford, potom prišli lietadlá a tryskáče a teraz sa zase posunieme ďalej.

 

Element personalizácie začína byť v produktoch či systémoch centrálnym prvkom.

Presne tak. Personalizácia, čiže prispôsobenie produktu tomu, ako ho používate, je dokonalá vtedy, keď o fungovaní vecí nemusíte premýšľať. Systém bude vedieť, že si napríklad zvyknete priplácať za prémiové vozidlo, rád jazdíte Uberom alebo chcete prísť na stretnutie o pol hodinu skôr a nemusíte na to myslieť. Dnes to buď riešite sami alebo to môže riešiť vaša asistentka alebo musíte navštíviť plno webov a zadať to do rôznych systémov. Pritom už máme technológie, ktoré to všetko vyriešia za vás.

Keď už sme pri cestovaní, aký potenciál má vesmírny turizmus? Ako je to ďaleko, najmä čo sa týka masovej podoby?

De facto je to už dnes. V ruskej vesmírnej agentúre Roskosmos si už dnes môžete zaplatiť nejaký kratší pobyt na stanici, ak máte, samozrejme, našetrené. Ale to nie je úplne ono. Malo by to byť prístupnejšie, pohodlnejšie, zaujímavejšie. Z môjho pohľadu však vesmírny turizmus až taká bomba nebude, čo sa týka krátkodobejšieho horizontu. Skôr by som videl príležitosť v ťažbe minerálov na asteroidoch. Aj Jeff Bezos hovoril o presune ťažkého priemyslu do vesmíru, aby škodliviny neničili Zem. Z toho budú najväčšie benefity.

Do akých sektorov alebo subjektov by mal človek s prostriedkami dnes investovať?

Tých oblastí je veľmi veľa, na to by ani nebol dostatok peňazí. Je však rozdiel, či chce človek vsadiť na istotu, alebo môže aj trochu riskovať. Existujú totiž aj subjekty, kde je potenciál okamžitý. Ja osobne, keby som mal toľko peňazí, však skôr stavím na to, čo môže byť zaujímavé do budúcnosti a užitočné pre ľudstvo.

Kam by ste teda investovali vy?

Skôr by som povedal, ktoré sektory ma bavia. Je to určite doprava do vesmíru SpaceX alebo doprava po zemi Tesla, autonómna mobilita a elektromobilita. Na to sa veľmi teším, chcem byť toho súčasťou ako používateľ. Ďalšie sektory, ktoré ma veľmi zaujímajú, je potravinárstvo a fakt, ako sa premení to, čo jeme a ako riešiť problémy udržateľnosti. V rámci udržateľnosti sa v posledných rokoch tiež rieši voda, napríklad sucho a skladba lesov. V Česku sa toho súkromný sektor zatiaľ ani nedotkol, neexistuje žiadny projekt na skúpenie veľkého množstva lesov či urobenie nejakých zásadných zmien na zabezpečenie udržateľnosti. Po skúsenosti z Netflixu mám tiež blízko k šoubiznisu či zábavnému priemyslu. To je oblasť, ktorá tu vždy bude a prežije aj krízové obdobia. Bude zaujímavé sledovať, kam sa to posunie. Napríklad Netflix začal so zasielaním DVD-čiek, potom rozbehol streaming a teraz sa stal jedným z najväčších producentov obsahu v Hollywoode.

Zaujímate sa o budúci ročník #akonato
konferencie, ďalšie atraktívne biznis podujatia,
články alebo špecializované webináre. Pridajte svoj
e-mail a zistite prvý, čo chystá Slovenská sporiteľňa
pre podnikateľov.
 

×
Mobilná aplikácia George
Slovenská sporiteľňa, a.s.
Teraz na Google Play
Zobraziť