„Lietanie by sa malo opäť stať magickým zážitkom", hovorí Stephan Linhart, obchodný riaditeľ Lufthansa Group.

V leteckej doprave pôsobí už viac ako 25 rokov. Na detské zážitky zo štartu a pristávania nevie zabudnúť a verí, že lietanie sa opäť raz stane výnimočným zážitkom. Možno po odznení pandémie. Ako prežíva globálnu pandémiu globálna letecká spoločnosť? Ako sa na krízu v Lufthansa Group pripravovali, ako ju manažujú a veria, že sa z nej dostanú? Odpovedá obchodný riaditeľ Lufthansa Group pre Rakúsko a Slovensko, Stephan Linhart. 

V článku sa dočítate:

  • aké boli reakcie cestujúcich na zákaz lietania v prvej vlne pandémie,
  • ako vyzerá krízový manažment Lufthansa Group,
  • kto prežije na trhu leteckých dopravcov,
  • majú low-costoví dopravcovia šancu pandémiu prežiť,
  • aké zmeny môže pandémia priniesť do leteckej dopravy,
  • ako funguje povinné testovanie na letisku,
  • a ako by mohla vyzerať letecká doprava v „novom normále“.

Ste riaditeľom predaja pre Rakúsko a Slovensko, zodpovedáte za oba trhy. Vedeli by ste porovnať, ako zvládajú naše dve krajiny toto obdobie?

Posledných pár rokov pozorujem na Slovensku také akčné jednanie – „just do it“. Mám pocit, že Slováci sú rýchli v adaptácii na nové alebo krízové situácie. Takýto prístup sa mi veľmi páči, pretože posúva veci vpred. Je to tiež dôvod, prečo verím, že sa vám rýchlo podarí „odraziť“ z krízy, v ktorej sa momentálne nachádzame.

Matej Tóth

Stephan Linhart
obchodný riaditeľ Lufthansa Group

Svoju kariéru spojil s lietaním a jedinou spoločnosťou. Počas štúdií začal pracovať v Austrian Airlines (od roku 2009 súčasť spoločnosti Lufthansa – pozn. red.) a pôsobil v pozícii passenger-handling agenta. Postupne prešiel do obchodnej sekcie, kde sa venoval regiónu strednej a východnej Európy. Vyskúšal si aj pozíciu v manažmente Pricing&Revenue pre západnú Európu a od roku 2009 už opäť pôsobí v predajnom sektore. Od augusta 2017 je obchodným riaditeľom Lufthansa Group pre Rakúsko a Slovensko.

Všimli ste si tento „just do it“ prístup Slovákov aj teraz, počas tejto krízy?

Áno, naši klienti a obchodní partneri na slovenskom trhu sú veľmi proaktívni. Žiadajú si najnovšie informácie, často nám volajú, aby zistili, aké sú naše najnovšie plány, odhady, čo robíme, s akými krokmi môžu rátať. Kontaktovali nás a snažili sa riešiť situáciu hneď na začiatku pandémie. Bola to veľmi rýchla reakcia, rýchlejšia ako od našich rakúskych partnerov.

Vašu doterajšiu kariéru ste spojili s leteckou dopravou. Koľkokrát ste sedeli v lietadle tento rok?

Bolo to len párkrát, možno dokopy päťkrát. Môj posledný let tento rok bol vo februári.

Päť letov za rok. Je to málo v porovnaní s vašim štandardom?

Áno, je to veľmi málo. Pracovne som kedysi lietaval aspoň raz týždenne a súkromne som cestoval letecky aspoň päť- až šesťkrát ročne.

Okrem cestovania, ako inak Vám pandémia vstúpila do života?

Presne si pamätám na deň, keď som sa musel postaviť pred svoj tím a poslať ich všetkých domov, aby pracovali odtiaľ, pretože sme zatvárali naše kancelárie na viedenskom letisku. To bolo začiatkom marca. Ja som, samozrejme, tiež musel prejsť na home-office a nedarilo sa mi veľmi oddeľovať pracovný a osobný čas. Najmä v úvode bolo pre mňa ťažké si povedať, že teraz som mimo služby a teraz pracujem. Nepomáhalo ani to, že som pracoval zo spálne a najmä, že sme v úvode pandémie niekedy pracovali aj 18 hodín denne.


„Za posledných 10 rokov sme zažili viacero pandémií a ich dopad na náš biznis. Všetci sme dúfali, že táto dopadne podobne, ako tie predošlé. To sa však nestalo. Sila a rozsah korona-pandémie nás prekvapila."

Prekvapenia z home-officu sme zažívali mnohí.  Nie všetci sme však posielali desiatky kolegov domov z letiska, o ktorom sa veľa špekulovalo, či je bezpečné alebo nie. Bolo toto vystúpenie pred vašimi kolegami ťažké?

Mal som výhodu, že zatváranie kancelárií pre nás nebolo úplným prekvapením. Sledovali sme, ako pandémia postupovala z Ázie do Európy, najmä do severného Talianska, počet nakazených rástol a naša firma zatvárala miestne kancelárie v týchto lokalitách. Vedeli sme teda, čo sa blíži a neboli sme natoľko zaskočení, keď prišlo k zatvoreniu aj našich kancelárií v Rakúsku. Vtedy som bol optimistický a myslel som si, že sa s kolegami znovu zídeme v lete. Ale teraz to vyzerá, že home-office bude trvať dlhšie, ako sme predpokladali a svetlo na konci tunela sa vzďaľuje.

Keď hovoríte, že ste vedeli, že sa pandémia blíži, mali ste náskok v prípravách na zatvorenie kancelárií?

Áno, koncom roka 2019 a začiatkom 2020 sme v našej firme videli, aké následky zanecháva pandémia v Pekingu a Shanghai. Už vtedy sme spustili krízové opatrenia, najmä preto, že sme potrebovali ochrániť naše posádky, ktoré cestovali do týchto končín. Ale následné rozšírenie pandémie do ostatných častí sveta, podľa mňa, prišlo rýchlejšie, ako to ktokoľvek predpokladal. Za posledných 10 rokov sme zažili viacero pandémií a ich dopad na náš biznis. Všetci sme dúfali, že táto dopadne podobne, ako tie predošlé. To sa však nestalo. Sila a rozsah korona-pandémie nás prekvapila.

Kedy ste si uvedomili, že pandémia príde do Európy a začali ste sa na to pripravovať?

Začiatkom februára. Vypracovali sme si scenáre, ideálne aj katastrofálne. S čím sme však nerátali, boli zákazy pristátia na viedenskom letisku, ktoré rakúska vláda zaviedla pre lietadlá z iných krajín. Takže od polovice marca až do 15. júna sme nemohli v Rakúsku lietať s našimi lietadlami, teda okrem repatriačných letov, ktoré boli organizované vládami. Čo nás najviac zaskočilo bola rýchlosť, ktorou sa táto pandémia šírila a rôznorodosť prístupov k pandémii zo strany európskych vlád. Ich zákazy a nariadenia sa navzájom veľmi líšili a pre nás bolo veľmi ťažké sa v tom zorientovať.

Ako to bolo so záujmom pasažierov? Potrebovali alebo chceli ľudia lietať napríklad na začiatku pandémie, v marci?

Áno, keď začal lockdown v strednej Európe, ľudia, ktorí pracovali v zahraničí alebo len boli na výlete, sa chceli vrátiť domov. Hovoríme o 40 000 rakúskych občanoch, ktorí boli v zahraničí v čase lockdownu. Bola tu však aj iná skupina ľudí, ktorá lockdownu nerozumela. Zrejme sme všetci natoľko zvyknutí na slobodu pohybu, že niektorí nemohli uveriť tomu, že odteraz cestovať, pracovne alebo súkromne, nemôžu. Ľudia sa nás často pýtali a písali nám, prečo nelietame, veď predsa oni potrebujú niekde byť. Po pár týždňoch sa to, ale ustálilo a myslím, že všetci nakoniec prijali fakt, že teraz sa cestovať proste nedá. V polovici júna, keď sme znovu obnovili niektoré naše lety, sme videli, že dopyt po letenkách a lietaní bol hneď. Ľudia proste chceli uniknúť z tejto pandémie a chceli ísť na dovolenku do Grécka, na Kanárske ostrovy alebo do Chorvátska tak, ako po minulé roky.

Vaša spoločnosť lieta z rôznych kútov sveta a rôznych letísk. Pre nás je, samozrejme, relevantné najmä viedenské letisko. Tu ste v polovici marca zrušili všetky lety a do polovice júna ste nelietali vôbec. Teraz sme v druhej vlne pandémie. Ako to vyzerá s vašou prevádzkou?

Áno, od marca do júna sme prevádzkovali 0 % našej kapacity, v druhej polovici júna sme išli na 15 % a v júli a začiatkom augusta sme lietali na približne 30 %. Od polovice augusta sme lietanie opäť začali obmedzovať , pretože sa chystali prísne opatrenia v letných destináciách ako Chorvátsko, Španielsko a Grécko. Od septembra konštantne znižujeme počty svojich letov a momentálne (polovica novembra 2020 – pozn. red.) sme na 10 % objemu letov, ktoré sme prevádzkovali v tomto čase minulý rok.


„Je veľmi dôležité, aby sme boli čo najflexibilnejší, strážili si výdaje a boli pripravení rýchlo zareagovať, keď sa situácia na trhu zmení."

Letecký priemysel je jednou z oblastí najviac poznačených korona-pandémiou. Aká je dnes situácia v tomto sektore a ako predpokladáte, že bude vyzerať o rok či dva?

V Európe je náš biznis jeden z najviac postihnutých pandémiou a ide o straty v hodnote  aspoň 80 % obratu, v porovnaní s predošlým rokom. Samozrejme, pozerať sa na budúcnosť tohto sektora je ako veštiť z krištáľovej gule. Niektorí odborníci predpovedali, že letecký biznis sa vráti na polovicu svojho obratu na konci roka 2020, čo už dnes vidíme, že je nereálny predpoklad. Teraz sa tento termín posunul na polovicu 2021, kedy odhadujú, že leteckí dopravcovia budú prevádzkovať 50 % svojich kapacít. Najnovšie odhady tvrdia, že k plnej obnove nášho sektora nepríde skôr ako v roku 2025. Myslím, že tento rok nás naučil, že zmeny sa dejú rýchlo a dynamicky a veľmi ťažko sa predvída, čo sa stane budúci týždeň, mesiac, alebo za 5 rokov. Preto je podľa mňa veľmi dôležité, aby sme boli čo najflexibilnejší, strážili si výdaje a boli pripravení rýchlo zareagovať, keď sa situácia na trhu zmení.

Vo všeobecnosti očakávam, že v leteckom sektore nastanú štrukturálne zmeny. Je to jedno z najrýchlejšie rastúcich odvetví, no zároveň je aj vysoko kompetitívne, najmä, ak hovoríme o Európe. Som presvedčený o tom, že nie všetci v našom biznise túto krízu prežijú. Neviem však predvídať, kto padne a kto zostane. Verím, že Lufthansa Group bude medzi tými, ktorí krízu nielen prežijú, ale dokonca z nej vyjdú silnejší.

Súčasťou Lufhansa Group je aj nízkonákladový prepravca Germanwings, ktorý už nepremáva. Aká budúcnosť čaká tzv. low-costových prepravcov?

Za poslednú jednu či dve dekády sa low-costovým (alebo discountovým) aerolinkám podarilo zväčšiť „koláč dopytu“ po leteckom cestovaní. Vďaka nim začali lietať aj ľudia, ktorí by si to inak nemohli dovoliť. Štatistiky ukazujú, že 9 z 10 ľudí na svete ešte nikdy nesedeli v lietadle. Toto číslo jasne ukazuje, že máme úžasný priestor na rozvoj nášho sektora, teda keď pominie pandémia. Low-costové aerolinky mali pred krízou svoje miesto na trhu a myslím, že na ňom aj zostanú. Otázkou je, v ako pomere. Nie všetky to prežijú, ale tie veľké, ktoré majú jasné biznis plány a sú úspešné, by to mohli zvládnuť.

Začiatkom februára tohto roka ste sa začali na krízu pripravovať. Mali ste krízový manažment alebo kroky, ktorými ste sa riadili?

Prvým a najdôležitejším krokom bolo zabezpečiť bezpečnosť a ochrániť zdravie našich zamestnancov. Druhým krokom bol takzvaný „cash-management mode“, teda režim, v ktorom sme si strážili výdavky a šetrili, kde sa dalo. Po dohode s partnermi a dodávateľmi, sme odďaľovali rôzne veľké výdavky, aby sme na účtoch mali dostatok likvidity. Najdôležitejším krokom, ktorý sme spravili tu v Rakúsku bolo, že sme sa ešte v úvode pandémie nakontaktovali  na miestnych politikov, aby sme ich upozornili na to, čo sa chystá. Že tu vzniká kríza, ktorá veľmi ovplyvní miestny cestovný ruch. Oni sa vďaka tomu vedeli v predstihu skontaktovať s rakúskou vládou a požiadať ju o pomoc. A tak v polovici marca, keď sa kríza prejavila naplno, boli už všetky strany informované, vedeli čo sa deje a mohli bez zbytočných otáľaní situáciu riešiť, poskytnúť štátnu pomoc, atď.

Riadite teraz vašu spoločnosť podľa nejakého krízového plánu. Je vôbec možné, takú veľkú spoločnosť v čase neistoty manažovať podľa vopred daných pravidiel?

Áno, v marci sme pristúpili k pandemickému manažmentu – k štádiu 3, čo je systém rôznych nastavení, nariadení a postupov v našej firme, v rámci ktorých sa spúšťa aj krízový manažment. Je to vlastne ranné stretnutie ľudí z rôznych riadiacich pozícií v našej firme, vrátane leteckej operatívy a zdravotníkov, ktoré sa deje každý deň. Vždy si tam prejdeme najnovšie informácie a na základe toho prijímame rozhodnutia. Poctivo si prechádzame zoznam úloh,  tvoríme si krízové scenáre atď. Úprimne, mám pocit, že sme boli v krízovom manažmente takí poctiví a pripravení, ako sa len dalo.

Na ako dlho máte teraz vytvorený krízový plán?

Momentálne máme pre firmu vypracovanú prognózu do konca roka 2023. Je to dlhodobý plán, ktorý zahŕňa kapacitu prevádzky, počet zamestnancov, náš biznis plán, ale aj predpoveď, ako bude vyzerať trh a správanie zákazníkov. Musím však priznať, že časti tohto dlhodobého plánu neustále updatujeme a meníme podľa toho, ako sa vyvíja pandémia.

Čo hovorí vaša prognóza o správaní cestujúcich? Budeme aj naďalej lietať tak aktívne ako v roku 2019 a predtým, alebo sa to zmení?

Pandémia globalizáciu spomalila, ale verím, že ju nezastaví. A samozrejme, letecký priemysel je hnacím motorom globalizácie. Predpokladám, že lietanie na súkromné a turistické účely sa obnoví veľmi skoro a rýchlo. Dokazuje to aj správanie cestujúcich toto leto. Hneď, ako to bolo možné, ľudia začali lietať na dovolenky a rodinné návštevy. V oblasti cestovného ruchu sme doteraz zaznamenávali dvojciferný nárast medziročne. Myslím, že v momente, ako bude cestovanie menej limitované, sa vrátime k takémuto rastu globálneho cestovného ruchu. Otázkou je len kedy. V oblasti biznis cestovania som o čosi skeptickejší a mám pocit, že tu sa už nevrátime k číslam, aké sme mali pred koronou. Myslím si, že pracovné stretnutia, do istej miery, prejdú do online sveta.


„Pandémia globalizáciu spomalila, ale verím, že ju nezastaví."

Uzatváranie hraníc ste pre médiá označili ako jedno z opatrení, ktoré veľmi skomplikovali váš biznis. Aké kroky zo strany vlád by pomohli leteckému priemyslu?

V prvom rade musím povedať, že sme veľmi vďační za to, ako k nám vlády pristupovali a ako s nami spolupracovali. Najdôležitejšia pomoc, ktorú sme dostali, bol tzv. kurzarbeit pre zamestnancov („kurzarbeit“ je skrátená pracovná doba. Zamestnanci pracujú kratšie a výpadok príjmu im nahradí štát – pozn. red.), vďaka čomu sme nemuseli prepustiť tisícky ľudí. S čím sme nesúhlasili a čo sme kritizovali bolo, že Európska únia a jej inštitúcie nemali jednotný prístup k obmedzeniam cestovania, k akceptovaniu testov atď. Cestujúci tak nevedeli, čo majú spraviť, aby mohli cestovať a tak radšej necestovali vôbec. Takúto unifikáciu ešte stále nemáme a bola by potrebná. Tiež si myslím, že zatvárať hranice a ľudí do karantény nie je ideálne riešenie. Potrebujeme vymyslieť efektívny systém testovania namiesto karantén. Systém, ktorý by umožnil človeku, ktorý má negatívny test, voľne cestovať.

My sa snažíme testovanie na Covid-19 integrovať do štandardného procesu kontroly pasažierov. Na viedenskom letisku sme už čosi podobné vyskúšali. Zaviedli sme to na dvoch linkách z Viedne do Hamburgu a Berlína. Pred letom prejde pasažier pasovou kontrolou, kontrolou batožiny a spraví si aj, zdarma, antigénový test. Výsledok dostane do 10 – 15 minút a ak je negatívny, môže nastúpiť do lietadla a cestovať. Pilotná fáza projektu trvala dva týždne, počas ktorých nebolo testovanie povinné, následne sa testovanie na týchto linkách povinným stalo.


„Lietadlá sa stali bežnými dopravnými prostriedkami a to nie je dobre. Myslím, že po pandémii by si mohli ľudia lietanie znovu začať viac vážiť, uvedomiť si, aké výnimočné je, že môžeme prejsť ponad hranice, moria a obletieť celú Zem."

Aké reakcie ste mali na tento pilotný projekt zo strany cestujúcich?

Zatiaľ veľmi dobré. Pozitívne reagovali najmä cestujúci, ktorí cestujú často. Hovoria nám, že čokoľvek, čo mi umožní cestovať bez obmedzení, zavretých hraníc alebo karantény, je fajn. A ak to znamená, že musia byť na letisku o 15 minút skôr kvôli korona-testu, nevadí im to.

Aké percento cestujúcich bolo pri testovaní pred odletom pozitívnych?

Pozitívnych prípadov pred odletom bolo doteraz veľmi málo, resp. skoro žiadne. Ak má však niekto pozitívny test, nemôže nastúpiť do lietadla. Posunieme ho ďalej zdravotníckemu centru viedenského letiska a tí sa oňho postarajú, spravia mu následný PCR test, vyriešia odvoz, karanténu, atď.

Ťažké časy a obdobia výziev môžu priniesť aj nové, nečakané príležitosti. Vidíte v leteckom priemysle nejaké nové možnosti, prípadne technologické inovácie, ktoré korona naštartovala?

Teraz sa pozitíva hľadajú asi ťažko. Veľké technologické inovácie nie sú momentálne témou, pretože musíme byť veľmi opatrní vo výdavkoch. Ťažko teraz predvídať, či pandémia prinesie nášmu sektoru nejaké pozitíva. Ak, tak si myslím, že kríza prinavráti lietaniu pocit výnimočnosti. Pamätám si, keď som bol malý, aké bolo lietanie pre mňa magické, bol som tým celým fascinovaný. Dnes, keďže som zvyknutý lietať často, sa tento magický pocit vytratil. Lietadlá sa stali bežnými dopravnými prostriedkami a to nie je dobre. Myslím, že po pandémii by si mohli ľudia lietanie znovu začať viac vážiť, uvedomiť si, aké výnimočné je, že môžeme prejsť ponad hranice, moria a obletieť celú Zem. Letecká doprava je nákladná a myslím si, že ľudia si uvedomia hodnotu lietania a že letenky by nemali stáť 9,99 €.

Ak by sa, ale letecká doprava stala výnimočnou, neznamenalo by to, že ľudia budú lietať menej?

Nie zákonite. Všetko bude závisieť aj od toho, ako sa bude vyvíjať ekonomika, ako sa bude dariť strednej triede a ako tá bude rásť. Pretože to je skupina, ktorá často cestuje a môže si leteckú dopravu dovoliť. Nehovorím ani, že sa potrebujeme dostať na cenu leteniek z 80-tych rokov, kedy letenky stáli 1000 €, ale myslím si, že snahou by mala byť udržateľnosť. Teda, aby tí ľudia, ktorí vám počas letu alebo na letiskách poskytujú službu, mohli dostať riadne zaplatené. Dôležitá je nielen ekonomická, ale aj ekologická udržateľnosť. Ideálne by bolo, aby sa cestovanie stalo hodnotnejším, no aby si ho ľudia stále mohli dovoliť.

Veľa hovoríme o „novom normále“, ktorý nastane po tejto pandémii. Ako bude vyzerať letecká doprava v tomto novom svete?

Prvou vecou bude, že testovanie na Covid-19 sa stane štandardnou súčasťou cestovania. V momente, ako vlády uznajú testy, ktoré budú robené na letiskách, vieme spraviť veľa vecí: priamo poslať výsledok testu krajine, do ktorej cestujúci letí, na digitálnej appke môžeme dať ľuďom certifikát o ich negativite, ktorým sa vedia preukázať a podobne. Je veľa spôsobov, ako vieme spraviť cestovanie pre ľudí opäť bezproblémovým.