Svetový vývojár Danilák: „Slovenskí experti na umelú inteligenciu sú 10 rokov popredu“

Má vyše 25 rokov skúseností v elektronickom priemysle a viac než 200 patentov pre najmodernejšie čipové a spracovateľské systémy. Radoslav Danilák je vývojárom, podnikateľom a v médiách ho často nazývajú „čipovým géniom“. Pôsobí v USA, aj na Slovensku, v Silicon Valley, ale aj v Bratislave a za jeho zásluhy v oblasti podnikania a inovácií bol ocenený Pribinovým krížom, aj Krištáľovým krídlom. Vysvetlí nám prečo je jednoduchšie podnikať v  USA ako v Európe, ale aj prečo v jeho najnovšej firme hrá čoraz väčší prím Slovensko a načo je ako Slovák vo svete inovácií pyšný.

V článku sa dočítate:

  • nad čím rozmýšľať pred tým, ako sa pustíte do podnikania,
  • ako funguje fundraising v oblasti startupov a inovácií,
  • aký je rozdiel medzi podnikaním a investormi v USA a v Európe,
  • ako si namixovať „správne“ investorské peniaze,
  • ako pomôže umelá inteligencia diverzifikovať slovenskú ekonomiku,
  • ako reagovať na otázku „Prečo strácaš čas na Slovensku?“,
  • ale aj že Slováci predbehli vývojárov z Japonska či USA.

Na Slovensku aj v USA ste známy pre vaše úspechy s vývojom rôznych čipov a hardvérov, ktoré dnes bežne používame aj my. V USA ste pracovali pre najzvučnejšie mená v oblasti vývoja a v roku 2006 ste začali v tomto segmente aj podnikať. Aké veci alebo témy ste zvažovali pred vstupom do podnikania?

Biznis nie je pre každého. Je to náročná a intenzívna činnosť. Sú typy ľudí, ktorí radi budujú. Keď idete do podnikania musíte si byť vedomý rizika, ktoré prináša. Z desiatich softvérových firiem prežije v USA len jedna, z hardvérových firiem prežijú dve. Podnikať v softvérovom biznise je o čosi jednoduchšie, pretože potrebujete približne 1 milión dolárov na vývoj, ale náš biznis je problematickejší, pretože na vytvorenie prvého produktu musíte investovať medzi 50 – 100 miliónov dolárov. Ide o kapitálovo intenzívne podnikanie. Preto keď idete do takéhoto typu podnikania, musíte byť schopný presvedčiť investorov o tom, že pravdepodobnosť Vášho úspechu, ako aj návratnosť ich investície, je vysoká. Okrem toho, musíte presvedčiť aj sám seba. Keďže firmu budete budovať približne 7 až 8 rokov, čo je veľká časť vášho života, musíte byť presvedčený o tom, že sa to oplatí, že táto firma bude úspešná. Ľudský čas je, predsa len, tá najdrahšia komodita.

Musíte mať tiež jasno v tom, že sa Váš nápad, alebo produkt dá zrealizovať, že existujú vhodné materiály, z ktorých sa dá vyrobiť, rovnako si musíte byť istý, že viete zohnať tím ľudí, ktorí ho budú vedieť vytvoriť. Toto sú veci, o ktorých musíte dokázať presvedčiť investorov.

Matej Tóth

Radoslav Danilák
Tachyum

Radoslav Danilák má vyše 25 rokov skúseností v elektronickom priemysle a viac než 100 patentov pre najmodernejšie čipové a spracovateľské systémy. V roku 2016 založil spoločnosť Tachyum s cieľom zlepšiť a  zrýchliť výkonnú úroveň čipov v triede nanometrov. V minulosti bol Radoslav Danilák zakladateľom a generálnym riaditeľom spoločnosti Skyera v Silicon Valley, ktorá vyvinula a dodávala ultra-husté polovodičové systémy na ukladanie dát. Bol tiež spoluzakladateľom a riaditeľom pre výskum a technológiu spoločnosti SandForce, ktorú v roku 2011 kúpila spoločnosť LSI za 377 miliónov USD. Pracoval pre spoločnosti ako Toshiba alebo NVDIA a stál pri vývoji čipu do Playstation 2 či pri vývoji čipsetu nForce4. Radoslav Danilák je občanom SR a USA. Pôsobí ako poradca v Rade vlády SR pre vedu, techniku a inovácie. Je tiež členom Poradného panelu pre technické výpočty spoločnosti IDC, Rady pre technológiu Forbes, prispievateľom spoločnosti TechTarget a členom IEEE.

Vaša aktuálna firma sa volá Tachyum a vyvíja čip Prodigy. Fundraising, resp. zháňanie investície na vývoj, je často vnímaná ako najťažšia fáza celého procesu startupového podnikania. Mali ste to tak aj  vy?

Mal som už dve firmy, v prvej SandForce sme vyzbierali okolo 65 miliónov dolárov a predali ju za 377 miliónov a v druhej firme sme vyzbierali cez 55 miliónov dolárov. A áno, je to najťažšia fáza, pretože je v nej veľká neistota a najmä preto, lebo musíte niekoho presvedčiť o tom, že danú vec dokážete spraviť a že je na ňu správny čas. V oblasti hardvérového podnikania, kde potrebujete väčšie investície, rádovo v desiatkach miliónov EUR, je menej investorov, možno len pár desiatok, ktorí sú schopní takýchto veľkých investícií. Či sa Vám podarí získať investíciu je aj otázka nálady investorov. Ich, rovnako ako nás, zaskočil Covid.

Príjemným prekvapením pre mňa bola finančná pomoc od slovenskej vlády, vďaka ktorej sme si mohli ponechať našu nezávislosť a ďalej budovať firmu na Slovensku (spoločnosť Tachyum dostala od Slovenska návratnú finančnú pomoc 15 miliónov EUR - poznámka redaktorky). Ale najväčším príjemným prekvapením bolo pre mňa zistenie, že aj napriek tomu, že v Európe nie je veľa inžinierov, špecialistov na túto oblasť, sme na Slovensku dokázali zamestnať inteligentných a šikovných ľudí, ktorí za pár mesiacov tréningu dobehli, respektíve predbehli svetovú špičku. Pôvodne som si myslel, že na R&D (Research and Development – vývoj produktu) budeme musieť ísť do Ameriky. Ukázalo sa však, že dnes sú naši experti na umelú inteligenciu Slováci a v porovnaní s konkurenciu sme o 10 rokov popredu. Ako Slovák som hrdý na to, že v tejto oblasti vieme predbehnúť nielen Japoncov a Francúzov, ale aj americké firmy ako NVIDIA. Dnes už naberáme viac zamestnancov na Slovensku, ako v Amerike. 


Keďže firmu budete budovať približne 7 až 8 rokov, čo je veľká časť vášho života, musíte byť presvedčený o tom, že sa to oplatí, že táto firma bude úspešná. Ľudský čas je, predsa len, tá najdrahšia komodita."

Tachyum teda teraz pôsobí na Slovensku aj v Amerike?

Keď sme začínali, hovorili sme o sebe ako o americko-slovenskej spoločnosti, pretože naše kľúčové znalosti a ľudia boli prevažne v USA. Minulý rok sa to zmenilo a už sme slovensko-americkou firmou, pretože prevažná časť našich ľudí je teraz na Slovensku. 


„Dnes sú naši experti na umelú inteligenciu Slováci a v porovnaní s konkurenciu sme o 10 rokov popredu. Ako Slovák som hrdý na to, že v tejto oblasti vieme predbehnúť nielen Japoncov a Francúzov, ale aj americké firmy."

To je zaujímavé a zároveň sa natíska otázka či pri takejto globálnej firme je dôležité, kde firma sídli a kam patrí?

Je to zaujímavá otázka najmä preto, že Covid zamiešal karty. Kedysi ste museli sídliť v Silicon Valley, pretože ľudia, ktorých ste potrebovali na vývoj takéhoto hardvéru boli len tam. Dnes, po Covide, je síce fyzické miesto podnikania ešte stále dôležité, ale menej, ako to bolo v minulosti. Respektíve sídlo spoločnosti je ešte stále dôležité kvôli jurisdikcii, pod ktorú spadá a ktorá určuje pravidlá jej podnikania. 


„Investori na Slovensku sú „viac pri zemi“, viac riešia pragmatické veci a žijú menej v oblakoch."

A Tachyum teraz sídli?

My máme tímy v Bratislave a  inžiniersky tím v Silicon Valley. Ja osobne trávim čas aj v USA aj na Slovensku, pretože osobná interakcia pri práci sa online hovormi nedá nahradiť. 

Vráťme sa ešte na chvíľu k fundraisingu. Všimli ste si, že by na Slovensku fungoval inak, ako v USA?

Áno, sú tu veľmi podstatné rozdiely. Počet investorov je omnoho menší na Slovensku a v Európe, ako v USA. Avšak investori na Slovensku sú „viac pri zemi“, viac riešia pragmatické veci a žijú menej v oblakoch. Veľa firiem v USA je budovaných na rýchly exit, alebo akvizíciu. Investičný cyklus je tam kratší. Na Slovensku a v Európe sú investície časovo dlhšie a pre nás je takýto kapitál výhodnejší. Chýba tu však škálovateľný kapitál, teda investície v stovkách miliónov dolárov a preto  musíte pridať do Vášho investorského mixu aj inštitucionálnych investorov. Fundraising na Slovensku si musíte správne namixovať. 

S vašimi prvými dvoma firmami ste podnikali na merickom trhu, teraz máte slovensko – americkú firmu. V čom je rozdiel medzi podnikaním na Slovensku a v USA?

Je tam niekoľko zásadných rozdielov. USA je podstatne väčší trh, teda pre váš produkt tu máte potenciálnych 200 – 300 miliónov zákazníkov. Ak však máte produkt na Slovenskom trhu, potenciálnych zákazníkov je okolo 5 – 7 miliónov. Na väčšom trhu je prirodzene väčšia návratnosť investícií. Aj napriek tomu, že existuje Európska únia, európsky trh nie je jednotný. Sú tu jazykové bariéry, kultúrne rozdiely a to všetko spôsobuje roztrieštenosť trhu. Toto je prvý rozdiel medzi podnikaním v USA a na Slovensku. Druhým je byrokracia, teda „papierovačky“ a schvaľovacie procesy, ktoré trvajú v Európe oveľa dlhšie. Napríklad získať povolenie na prevádzkovanie továrne na mnohých miestach v Európe môže trvať 3 až 4 roky, no za ten čas už daný produkt môže vyjsť z módy, alebo stratiť svoje opodstatnenie. Rýchlosť a zložitosť schvaľovacieho procesu v Európe obmedzuje rýchlosť inovácií. Potom sú tu režijné náklady, ktoré sú na Slovensku a v Európe podstatne vyššie, ako v USA, približne 3 až 5 násobné a v neposlednom rade vidím rozdiel aj v motivácii ľudí k práci. V USA sa pracuje intenzívnejšie, zamestnanci tam majú menej voľného času, pričom v Európe je na nich braný väčší ohľad. 

Oplatí sa to vôbec? Neodrádzajú všetky tieto nevýhody ľudí ako vy od podnikania v Európe?

Áno, odrádza to. Inovačných firiem typu Facebook, Google, či Apple v Európe nájdete menej, ako v USA. A naopak mnohé firmy, ktoré začali v Európe a dosiahli tu istú veľkosť sa presunú na americký trh. Mal som dve úspešné firmy v Amerike, SandForce sa predal za 377 miliónov dolárov. Raz sa ma niekto priamo spýtal: „Prečo strácate čas na Slovensku?“ Bola to férová otázka. To že pochádzam zo Slovenska v tom určite hrá dôležitú úlohu. Po tom, ako som mal úspešné firmy v Amerike chcem niečo priniesť späť na Slovensko.

Takže je to pre vás hlavne otázka sentimentu?

Nie. My máme samozrejme investorov a našou úlohou je im vrátiť ich investované financie s profitom, čiže tu by sentiment sám o sebe nestačil. Európa a Slovensko pre nás vytvorili vhodné podmienky. Totiž v USA štandardne investori v prvom kole financovania potrebujú majoritnú kontrolu nad firmou a ide hlavne o krátkodobé investovanie. Európsky trh je konzervatívnejší, no na druhej strane tu investori poskytujú také podmienky, za ktorých si firma môže ponechať nezávislosť. Zároveň ide o tzv. „infraštruktúrnych investorov“, teda to trpezlivejší kapitál. V tomto prípade je to investícia zaujímavá pre obidve strany. Nám umožní vybudovať väčšiu firmu s dlhšou nezávislosťou.  Na druhej strane Európska únia si potrebuje vytvoriť technologickú a strategickú nezávislosť a na Slovensku si uvedomili, že automobilový priemysel už dosiahol svoj vrchol a budeme ho musieť nahradiť inou strategickou oblasťou. Umelá inteligencia a priemysel 4.0 sú alternatívami, ktoré by mohli pomôcť diverzifikovať tunajšiu ekonomiku.


„Priemysel 4.0 a umelá inteligencia sú relatívne nové a teda ich štartovacie čiary sú všade rovnaké."

My teraz hovoríme o firme Tachyum, ktorá dostala od slovenskej vlády návratnú finančnú pomoc v hodnote 15 miliónov eur. Hovoríte teda, že elektronický priemysel nahradí na Slovensku ten automobilový?

Čo iné by ho mohlo nahradiť? Možností veľa nie je. Treba sa chytiť priemyslu, ktorý je teraz aktuálne v kurze, má potenciál a je škálovateľný. Momentálne je tu obdobie zmeny a je dopyt po týchto produktoch. EÚ potrebuje technologickú nezávislosť a niekto tento dopyt musí uspokojiť. Priemysel 4.0 a umelá inteligencia sú relatívne nové a teda ich štartovacie čiary sú všade rovnaké.

Tachyum vyvíja čip Prodigy za akým účelom?

Štáty budujú super-počítače, čo sú počítače rýchlejšie, ako všetky laptopy v Európe. Vieme ich využiť v rôznych oblastiach. Napríklad v oblasti medicíny vieme vďaka super-počítačom zisťovať vedľajšie účinky liekov pri veľkej škále ochorení a predchádzať tak úmrtiam. Takýto počítač si mnohé nemocnice nemôžu finančne dovoliť. Avšak s naším čipom sa jeho cena zníži na cenu bežného MR prístroja. Naša technológia, respektíve čip, by mal znížiť náklady na výrobu super-počítačov z približne 2 miliárd dolárov na cenu pod 100 milión dolárov. A tak sa stanú super-počítače finančne dostupnými aj pre Európske krajiny ako Francúzsko, či krajiny Strednej Európy.

Čip Prodigy ide do výroby o pár mesiacov. Hovorí sa o ňom v médiách, ako o najrýchlejšom čipe na svete, ktorý je dokonca ekologický. Ako funguje jeho ekologickosť?

Digitalizácia napreduje rapídnym tempom, no na to, aby takto pokračovala ďalej potrebujeme datacentrá a tie potrebujú elektrickú energiu. Približne 3 percentá svetovej energie spotrebujú práve datacentrá. Zároveň vieme, že ich počet rastie a môžeme predpokladať, že o 10 či 15 rokov budú datacentrá využívať až 15 percent svetovej energie. Odkiaľ však túto energiu zoberieme? Potrebujeme vynájsť technológiu, ktorá zníži energetickú spotrebu datacentier a tá naša to dokáže 10-násobne. Prínos takejto energetickej úspory pre digitalizáciu je obrovský. Ak bude náš produkt úspešný, energetická úspora ktorú prinesie, bude väčšia, ako energia, ktorú vyprodukujú všetky solárne panely na svete.


„Ak bude náš produkt úspešný, energetická úspora ktorú prinesie, bude väčšia, ako energia, ktorú vyprodukujú všetky solárne panely na svete."

Bude čip Prodigy pre veľkých, ale aj malých podnikateľov?

Prodigy nie je vyvíjaný pre domáce použitie. Myslíme si, že náš čip budú využívať najmä dátové centrá, cloudové služby, atď. Predpokladám, že v druhej polovici roku 2022 sa dostaneme do bodu, kedy spustíme jeho sériovú výrobu.

V USA ale aj na Slovensku ste vnímaný, ako úspešný vývojár, ale aj podnikateľ. Čo by ste poradili začínajúcim podnikateľom v oblasti inovácií a startupov?

Keď máte svoju prvú firmu a podarí sa Vám nájsť prvého investora, ste šťastní, že sa Vám to podarilo. Konečne Vám niekto dal peniaze! Avšak, je veľmi dôležité vybrať si správne peniaze pre Vašu firmu. Mohlo by sa vám totiž stať, že Vás bude investor nútiť predať firmu v čase, keď sa ešte naplno nerozvinula, alebo naopak, Vaši investori sa môžu rozhodnúť, že firmu nechcú pustiť na predaj, pokým nedosiahne istú hodnotu. Dôležité je preto pochopiť časový zámer samotných investorov. Nemalou témou je aj interakcia s investormi. Budete s nimi pravidelne komunikovať a jednať najbližších 7 až 8 rokov, čo je inak dĺžka priemerného manželstva, preto je dôležité, aby tam bola synergia, aby ste si sadli. Povedať „nie“ prvému investorovi je nesmierne ťažké, pred problémami, alebo minulosťou investorov človek radšej zavriete oči, no v podnikaní je to nesprávny krok. Moja rada, a to hovorím zo skúseností,  je dostať a vybrať si „správne“ peniaze a správnych investorov.


„Povedať „nie“ prvému investorovi je nesmierne ťažké, pred problémami, alebo minulosťou investorov človek radšej zavriete oči, no v podnikaní je to nesprávny krok. Moja rada, a to hovorím zo skúseností, je dostať a vybrať si „správne“ peniaze a správnych investorov.“

Matej Tóth

Tachyum

Spoločnosť Tachyum je poprednou spoločnosťou poskytujúcou transformačné polovodičové riešenia, ktoré umožňujú dosahovať najvyššiu rýchlosť, energetickú účinnosť a najnižšie náklady v odvetví. Spoločnosť Tachyum, ktorú založil ako spoluzakladateľ Radoslav Danilak, začne s masovou výrobou svojho vlajkového produktu Prodigy v roku 2022, so softvérovými emuláciami a emulátorom založeným na FPGA, na ktorých beží natívny Linux, a ktoré sú k dispozícii prvým používateľom. Cieli na trh s obratom viac než 50 miliárd dolárov, ktorý každoročne rastie o viac než 20 percent. Tachyum je jedným zo zakladateľov združenia I4DI (Inovácie pre digitálnu infraštruktúru), ktoré na Slovensku vybuduje najrýchlejší AI superpočítač na svete postavený na procesore Prodigy. Spoločnosť Tachyum má pracoviská v USA a na Slovensku.