Revolúcia v doprave je podľa Davida Pavlíka za dverami a okrem nových spôsobov dopravy nás čaká aj personalizácia systémov a produktov, o čo sa usiluje aj brnianske Kiwi.com, v ktorom David pracuje. Okrem toho podľa neho prebehne aj prirodzená evolúcia práce. Ako presne bude vyzerať a v čom by sa stredoeurópske spoločnosti mali inšpirovať od veľkých amerických gigantov?

Pracovali ste pre Amazon, Netflix či SpaceX. Prečo ste sa nakoniec rozhodli pre návrat na Moravu?

Návrat sme plánovali už dlhšie. Pôvodne to však mal byť sabatikal. Potom sa nám však rozrástla rodina a začali sme premýšľať o tom, že sa naozaj usadíme a postavíme si v Česku dom. Voľba padla na Zlín, pretože odtiaľ pochádzam ja aj moja manželka, a začali sme to tak chystať.

Bola v tom aj pracovná motivácia?

Áno, chcel som zmeniť pracovné prostredie a zo SpaceX odísť niekam inam. Pôvodne som uvažoval nad tým, že sa vrátim do Netflixu. V tej dobe som však stretol Olivera z Kiwi.com a strávili sme spolu príjemný večer, počas ktorého som sa zmienil, že sa chystám na sabatikal. Povedal som mu tiež, že nechcem byť len doma, ale chcem pracovať. V Kiwi.com sa toho chytili a o dva týždne sa mi ozvali, či by som nezrušil sabatikal úplne. Dávalo mi to zmysel a aj manželka a deti z toho boli nadšené. Tak sme sa zbalili a išli do Česka.

Čo v Kiwi.com robíte?

Staráme o softvérové a hardvérové vybavenie, teda o interné fungovanie firmy z pohľadu softvéru a hardvéru. Nejde iba o to, že kúpime počítače a dáme do nich Office a Gmail. Treba vymyslieť, ako by daná firma mohla čo najefektívnejšie fungovať, aké nové nástroje bude používať a aj ich nastaviť, aby to bolo čo najefektívnejšie. Snažíme sa naučiť firmu fungovať lepšie.

Znie to ako čisto technická záležitosť, ale vo veľkých firmách je obrovský problém vymeniť nejaký systém za iný, aj keď je efektívnejší. Týka sa to napríklad dcérskych spoločností, ktoré sa v tomto musia podriadiť tej materskej.

To sa nás, našťastie, netýka. Nie sme pod dikciou žiadnej nadriadenej skupiny, aj keď je to možno o to zložitejšie. Stále si tak kladieme otázku, ako fungovať, aby to bolo najefektívnejšie pre našich zamestnancov a celý náš ekosystém, partnerov atď. Na jednej strane sa to môže zdať jednoduché, ale vo finále je to zložité.

Viete k tomu uviesť nejaký príklad?

Ako príklad môžeme uviesť problém, ako vo firme riešiť projekty. Ak má nejaká firma 10 –20 ľudí, tak sa asi zhodneme, že sa raz za týždeň stretnete a prediskutujete, na čom kto robí. Teraz si to vynásobte stovkou. Stonásobne veľká organizácia má projektov možno 500. A ako to teraz skoordinujete? Ako skoordinujete to, že jeden tím pracuje na jednej veci, ale iný tím od neho potrebuje niečo ďalšie, existujú externé deadliny, ľudia si berú dovolenky, sú chorí alebo sa do toho dostanú ďalšie externé vplyvy, napríklad uvidíte na trhu nejakú výbornú príležitosť. A toto všetko treba vymyslieť tak, aby sme k tomu nepotrebovali projektových manažérov, asistentov, administrátorov, ale aby stačil vlastný servis, aby sme sa de facto sústredili len na vývoj samotného produktu. To je naozaj veľký problém.

Nájdete o tom kvantá kníh či článkov, ale nedá sa to robiť tak, že si budete odškrtávať položky z checklistu. Musí sa to vymyslieť pre každú spoločnosť na mieru.

Čo považujete za najzásadnejší rozdiel medzi firemnou kultúrou v Spojených štátoch a u nás?

Vo firmách v USA je kladený väčší dôraz na kompetentnosť samotných ľudí. Oni sú tí, ktorí riešia problém. Napríklad, niekto za vami príde a povie vám, že potrebuje jednoduchší platobný systém pre zákazníkov. To, ako to vyriešite, nechá na vás. Vo firme, kde je kontroly viac, vás bude dotyčný mikromanažovať, povie vám presné kroky – dnes naprogramuj toto, potom pripoj platobnú kartu, potom tam daj toto atď.

Ako to máte zorganizované v Kiwi.com?

Tiež sa snažíme, aby ľudia mohli pracovať na projektoch samostatne, sami sa rozhodovali. Na to potrebujú, samozrejme, potrebné nástroje a ľudské zdroje, ktoré im dodáme. Ale celkovo si myslím, že sa prístup k práci bude vyvíjať. O niekoľko rokov ľudia nebudú chcieť robiť niečo, čo im niekto povie. Prirodzená evolúcia povedie k tomu, že ak vás bude baviť stavať autá, budete môcť participovať na tom, ako postavíte výrobnú linku, namiesto toho, aby ste opakovali jednoduchý úkon.