Michaela Musilová

Michaela Musilová

Michaela Musilová má napriek svojmu mladému veku skúsenosti s prácou pre viaceré domáce aj zahraničné firmy a organizácie. Počas svojej kariéry si vyskúšala aj učenie na vysokej škole ako aj vedenie medzinárodného tímu na misii NASA v USA. Ako vedkyňa sa venuje astrobiológii so zameraním na extrémofily – organizmy žijúce v extrémnych podmienkach, ako sú oceánske priekopy, pevninské ľadovce a pod.

Máte skúsenosti so slovenskými aj zahraničnými univerzitami. O nedostatkoch našich škôl sa píše veľa. Aké v nich vidíte pozitíva? Čo máme v porovnaní so svetom lepšie?

Áno, študovala som a pracovala som ako výskumník v Taliansku, Francúzsku, Spojenom kráľovstve, v USA a v Japonsku. Teraz prednášam a učím na International Space University, na Masarykovej Univerzite v Brne a na FEI STU v Bratislave ako hosťujúca profesorka. To čo majú všetky tieto krajiny spoločné je, že ak je na škole či univerzite kvalitný a motivujúci učiteľ, tak majú študenti veľké šance uspieť vo svojom vzdelaní. Potom zvyšné podmienky pre študentov väčšinou závisia od peňazí investovaných do vzdelávacích pomôcok a možností (napríklad možností pre laboratórny výskum či expedície do terénu). Ale aj v tých prípadoch ide hlavne o to akí sú dobrí vyučujúci. Napríklad najlepšie možnosti som mala na Caltech, ktorá bola v tom čase najlepšia univerzita na svete. Síce som mala k dispozícií špičkové labáky, dokonca lepšie než tie v ktorých som pracovala v NASA, najviac som získala od svojich profesorov. Boli to odborníci v ich výskume, ale zároveň vynikajúci učitelia, ktorí sa nesmierne venovali svojim študentom, a tak som sa od nich veľa naučila. Na Slovensku zas poznám niekoľko takýchto skvelých vyučujúcich, ktorí síce nemajú tie možnosti aké má Caltech, ale vedia vynaliezavým spôsobom rovnako motivovať a venovať sa študentom. O to sa snažím ja keď učím kdekoľvek vo svete.

Jeden z rozhovorov s vami je nazvaný „Ženy sú rovnako schopné ako muži“. V súčasnosti sa však veľa hovorí o ženskom leadershipe a jeho výhodách. Aký je váš názor na rozdiely v mužskom a ženskom manažovaní?

Počas svojej kariéry som sa musela „prebiť“ určitým spôsobom v mužmi dominovanom pracovnom prostredí. Bola som skoro vždy jedna z mála žien, ktoré študovali či robili výskum v mojich odboroch (geológia, astrofyzika, astrobiológia a vesmírne inžinierstvo). Týkalo sa to aj expedícií do extrémnych prostredí, do ktorých som išla robiť výskum, ako napríklad v Grónsku, na Svalbard, v Japonsku, v USA a na mnohých iných miestach. To znamená, že som skôr mala skúsenosti s mužským manažovaním a nutnosťou dokázať svoje schopnosti v takýchto kolektívoch. Malo to tú pozitívnu stránku, že som sa stala priebojnou a vedela sa presadiť do pozícií manažérky či leaderky tímov v NASA, počas expedícií a teraz som predsedníčkou Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA). Ťažko preto môžem porovnať mužské a ženské manažovanie, pretože mám málo skúseností so ženským. Keď ale porovnám tie skúsenosti, ktoré mám, spolu s feedbackom na moje manažovanie od kolegov, tak zásadný rozdiel vnímam v množstve empatie, ktoré používajú obe pohlavia. Všeobecne povedané, ženy bývajú viac empatické, čo znamená, že majú väčšie pochopenie pre ľudí, ktorých manažujú, snažia sa citlivejšie riešiť konflikty a majú veľa krát nazvime to milší prístup k zadávaniu úloh. Nevýhoda takéhoto správania býva to, že ich veľa krát (nielen) mužskí kolegovia podceňujú a berú tú empatiu ako slabosť. To časom môže spôsobiť to, že niektoré ženy vyostria svoje správanie aby tomuto kompenzovali. Okrem toho, úprimne povedané, nevnímam nijaké veľké rozdiely v mužskom a ženskom manažovaní. Dôležité je to, aby bol niekto schopný vodca, mal správny prístup k manažovaniu druhých ľudí, vrátane rešpektu voči ním, a nie či je to žena alebo muž.

NASA má pomer medzi mužmi a ženami 50 na 50. Aká je vaša skúsenosť s takýmito kvótami? Mali by sa podľa vás firmy uberať touto cestou? Minimálne v manažmente?

Asi myslíte na pomer medzi mužmi a ženami astronautmi. Áno, ten je 50:50, ale žiaľ v samotnej NASA je zastúpenie žien stále len okolo 30%. To sa však každoročne mení, pretože pribúda viac a viac žien vedkýň a inžinieriek. V každom prípade ten pomer nie je stanovený kvótami. Len tí najlepší sa dostanu do výberu posádky astronautov. Samozrejme kritéria, najmä fyzické, sú trochu rozdielne pre ženy a mužov. Čo sa týka firiem a iných organizácií, myslím si, že by sa určite mali snažiť vytvoriť pracovné podmienky a príležitosti vhodné pre rovnomerný pomer žien a mužov. Nesúhlasím s pozitívnou diskrimináciou a preto by firmy nemali siliť udržanie nejakých kvót. Skôr by sa mali sústrediť na zníženie nerovností, ktoré ešte môžu existovať medzi ženami a mužmi vo firme, napríklad čo sa týka platov či ponúk príležitostí. V NASA tak isto nejde o pozitívnu diskrimináciu, ale naopak vytvorili podmienky tak, aby sa ženy cítili rovnocenné a sami vidia, že to má priaznivé následky pre úspech projektov a misií. Zistili napríklad pri astronautoch, že najlepšie posádky boli pol napol muži a ženy. Ženy veľakrát vedia prispieť spôsobmi, ktorými muži nevedia prispieť a naopak. Z mojich skúsenosti to určite tak bolo a súhlasím, že by sa firmy mali uberať takou cestou ako NASA.

Aké má NASA zamestnanecké benefity? Letenky do vesmíru zadarmo to asi nebudú?

Hlavným benefitom je pracovať pre NASA ;) Srandujem, ale pravdupovediac je to niečo v tom zmysle. Ako zamestnanec NASA som mala prístup do rôznych úžasných priestorov a k neuveriteľným zariadeniam, o čom by verejnosť či len „obyčajný“ vedec mohol snívať. Sú to napríklad takzvané „čisté miestnosti“, v ktorých pripravujú sondy pre cesty mimo Zeme alebo riadiace strediska týchto sónd, ktoré poznáme z filmov (v ktorých vidíme zamestnancov NASA tlieskať pri úspešnom pristáti napríklad). Samozrejme priamo do čistých miestnosti sa nemôže ísť len tak, bez toho aby človek mal na to správne povolenia, školenie a podobne, ale zamestnanec NASA sa môže dostať hneď za sklo a priamo sledovať na živo ako sa narába so sondami. Okrem toho si nespomínam, že by sme mali nejaké extra výhody, až na niekoľko zliav pre život v Los Angeles (kde sídli NASA Jet Propulsion Laboratory kde som pracovala).

Posledná otázka je trochu na odľahčenie. Ak existuje vo vesmíre civilizácia minimálne na našej úrovni, existuje podľa vás u nich niečo ako zamestnanie? Ako si to prípadne predstavujete u vyspelejších civilizácií?

Myslím si, že pravdepodobnosť pre iný život než náš vo vesmíre je dosť veľká, aspoň čo sa týka takého jednoduchšieho, mikrobiálneho. Taký zložitejší život, podobný nášmu ako sme my ľudia, má omnoho menšiu pravdepodobnosť výskytu vo vesmíre. Ale vzhľadom na to, aký veľký je vesmír, kde každá hviezda má možno aspoň jednu planétu, hviezd je miliard v galaxiach, vo vesmíre sú miliardy galaxií, tak určite je pre to nejaká nádej. Všetko to je ale zatiaľ čisto v teoretickej rovine. Takže aj na Vašu otázku môžem odpovedať tak veľmi čisto teoreticky. Je celkom možné, že vo vesmíre existujú iné civilizácie na našej úrovni alebo na lepšej úrovni. Ak je ten živoť čoby trochu podobný tomu nášmu, tak tam asi existuje nejaká forma hierarchie a udržiavania poriadku medzi množstvom mimozemsťanov. Preto by tam asi tiež fungovalo niečo ako zamestnanie či udelenie úloh jednotlivcom aby prispievali do celkovej spoločnosti. Vo vyspelejších civilizáciach by pravdepodobne mali roboty za úlohu riešiť fyzickú prácu a mimozemsťania by sa skôr venovali veciam, ktoré by roboty neboli schopní robiť, a teda niečo založené na rozmýšlaní či vytváraní nových nápadov/veci.

Rozhovor vznikol v rámci projektu HydePark. V rámci neho sú každú stredu organizované pre zamestnancov Slovenskej sporiteľne prednášky so zaujímavými ľuďmi.

×
Mobilná aplikácia George
Slovenská sporiteľňa, a.s.
Teraz na Google Play
Zobraziť