Ingrid Nemčíková

Ingrid Nemčíková

Všetci vieme, že krv ani voda sa nedajú nahradiť nijakou inou tekutinou a nedajú sa ani vyrobiť. Sem – tam sa niekto z nás rozhodne darovať krv, ale tých, ktorí ju darujú pravidelne je skôr ako šafranu. Keď mi Ingrid Nemčíková, lietajúca bankárka, povedala, že jej dcéra sa takmer nevedela dočkať svojich 18 – tych narodenín, aby mohla darovať krv a priateľka jej syna sa pridala takisto, znelo mi to ako zvuk z inej galaxie. Je totiž pre nás asi prirodzenejšie ponúknuť ako pomoc peniaze a nie vlastnú krv.

Ingrid sa prvýkrát rozhodla darovať krv počas materskej dovolenky. „Motivoval ma môj manžel, ktorý sa stal darcom krvi, práve v čase, keď som čakala naše prvé dieťa. Rozhodla som sa, že ak nastúpim do práce, budem chodiť na odbery s ním, čo sa niekedy aj podarilo. Ženy a muži majú rozdielnu dĺžku prestávky medzi odbermi, takže nie stále nám to vyšlo,“ hovorí skromne žena, ktorá má už doma celú zbierku Janského plakiet, ocenení, ktoré odovzdáva Červený kríž darcom krvi. Ženy dostávajú plakety za každých 10 odberov a pani Ingrid má už za sebou 30 odberov a rozhodne nekončí.

Krv daruje celá rodina

Hovorí sa, že krv nie je voda, čo znamená, že pamäť krvi, genetiky rodu, je nad všetkým. Je to tak trochu zavádzajúce, pretože ani voda sa ešte nikomu nepodarila vyrobiť. V prípade rodiny pani Nemčíkovej však tvrdenie, že krv nie je voda, vyjadrené matematicky, funguje na druhú. Darovanie krvi je pre nich životným poslaním, štýlom, zmyslom. Okrem nej a manžela daruje krv aj ich syn, inšpirovala sa aj jeho partnerka. Ich dcéra sa koncom februára nevedela dočkať, kedy bude mať 18 rokov, aby mohla darovať krv aj ona. Dokonca sa pani Ingrid poradilo motivovať k darovaniu krvi aj niekoľkých kolegov, čo ju veľmi teší. „Som rada, že darovanie krvi jednej kolegyni pomohlo, aby sa zistili jej zdravotné problémy a mohla sa tak možno rýchlejšie vyliečiť. Pred každým odberom sa totiž robí komplexný rozbor krvi, širší ako pri preventívnej prehliadke. Na základe neho sa určí, či môžete darovať krv,“ vysvetľuje mi pani Nemčíková a dodáva, že ona ma tak oveľa pravidelnejší prehľad o svojom zdravotnom stave ako ktokoľvek iný. „Ak sú výsledky zlé , vyradia darcu z odberu, odporučia mu liečbu a po mesiaci môže prísť opäť na odber (väčšinou ide o chudokrvnosť, alebo veľa tuku v krvi – ak to niekto preženie cez sviatky). Darcovia krvi vraj lepšie znášajú kritické situácie napríklad pri nehodách a úrazoch. Organizmus je zvyknutý na stratu tejto tekutiny a teda vyrovnáva sa s touto situáciou lepšie.

Na solárko pozor

Kvôli darovaniu krvi pani Nemčíková nedodržuje žiadny špeciálny režim, ale tesne pred ním musí piť veľa tekutín. Ženy môžu darovať krv raz za štyri mesiace, aby sa telo stihlo zregenerovať. Pani Ingrid si pochvaľuje, že Sporka podporuje darcov krvi a umožňuje im zobrať si v darcovský deň voľno. Smeje sa, že jedenkrát sa jej toto voľno stalo osudným. „Hneď po odbere som sa vybrala do „solárka“, aby som chytila nejaký bronz. Zo solária som už odchádzala bledá ako stena, cítila som sa veľmi slabo a nepomáhalo ani hlboké predýchavanie. Rozhodla som sa, že nejako dôjdem do práce, čo bola len jedna zastávku MHD. Dočkala som sa električky, ale nedokázala som nastúpiť. Keď som si predstavila, že budem stáť v tej preplnenej električke, tak som to radšej vzdala. Podarilo sa mi pešo prejsť tú jednu zastávku a dostala som sa na pracovisko. Keď ma zbadali kolegyne, hneď videli, že mi nie je najlepšie. Vzali ma do kuchynky, poskytli poháre vody a pečivo na zahryznutie. Pomohlo to. V literatúre sa dočítate, že po odbere nemáte vykonávať žiadnu fyzickú a náročnú prácu. Teraz už viem, že ani solárko – to sa však v literatúre nikde neuvádza,“ usmieva sa pani Ingrid.

Väčšinou nevie, ku komu putuje jej krv, ale niekedy ide na odber aj kvôli konkrétnemu človeku. To, že neustále niekomu zachraňuje život si normálne veľmi neuvedomuje. „Trochu mi to „docvaklo“, keď mi prišla esemeska z transfúznej stanice, ktorou ma vyzývali, aby som prišla darovať krv, pretože jej bol nedostatok.“ Život zachránila jej rodina aj príbuznému, ktorý bol hospitalizovaný a má špeciálnu krvnú skupinu. Aj keď jej krv nezodpovedala požiadavke, zastúpil ju manžel.

Sporka mi splnila sen

Okrem darovania krvi má pani Ingrid rada fyzickú prácu, rada pracuje v záhrade, upratuje, rada varí a pečie. A vraj ak už je to všetko urobené, tak rada číta – ale väčšinou až na dovolenke. Sporka okrem toho, že ju podporuje v darovaní krvi bola jej vysnívaným zamestnávateľom. Ako čerstvá absolventka strednej školy si posielala žiadosti do zamestnania, bolo to v roku 1991. „Dostala som list zo Slovenskej poisťovne, že ma prijali. Ako väčšina ľudí aj ja som si v tom čase mýlila Slovenskú poisťovňu so Slovenskou sporiteľňou. Bola som nadšená, pretože už som si predstavovala, kde presne budem sedieť. Videla som pobočku Štúrova 5 v Košiciach a ešte som aj vedela, že budem pracovať na oddelení vkladov. Z obrovského omylu ma vyviedol až môj otec, keď mi vysvetlil, že ma prijali celkom inde. Moje sklamanie bolo obrovské. Nastúpila som teda do Slovenskej poisťovne. Pracovala som tam len dva týždne, pretože ma prijali do Slovenskej sporiteľne a ja som neváhala. Nastúpila som na vkladové oddelenie. Splnil sa mi sen,“ vyznáva sa žena, ktorá pomáha plniť sny o zdraví mnohým ľuďom, ktorých vlastne ani nepozná.

×
Mobilná aplikácia George
Slovenská sporiteľňa, a.s.
Teraz na Google Play
Zobraziť