Roman Hamran

Roman Hamran

Keď sme prišli na obed do jednej z ružomberských reštaurácií, Roman Hamran, špecialista pre podnikateľov, sa akosi automaticky naladil na historickú nôtu. V tej chvíli sa z bankára stal historik, ktorý zo svojej pamäte vyťahoval tie najzaujímavejšie historické fakty. Keď som sa ho neskôr pýtala, či nechcel byť radšej historikom, nezaváhal ani na sekundu – bankovníctvo je jeho život.

Do Slovenskej sporiteľne nastúpil v roku 2005, ale predtým už pracoval v iných finančných inštitúciách. Po strednej ekonomickej škole študoval na vysokej škole odbor bankovníctvo. Niekoľko rokov pracoval v Bratislave, ale kvôli manželke, ktorá pochádza z Ľubochne sa postupne začal presúvať na stredné Slovensko. Najprv do Banskej Bystrice na vtedajšiu pobočku Štátnej banky, teraz Národnej banky Slovenska. Po nežnej revolúcii ich to však ťahalo ešte bližšie domov. „A tak som sa zamestnal v banke v Ružomberku. Od roku 1991 som sa začal venovať úverom, teraz som špecialista pre úvery podnikateľov. V podstate úvery robím už 26 rokov,“ vyratúva Roman Hamran, ktorý si prešiel v bankách rôznymi pozíciami, manažérske nevynímajúc. Vymeniť bankový „dres“ za sporkársky sa rozhodol pred 12-timi rokmi a dodnes neľutuje. „Sporiteľňa ako najväčšia banka pochopila, že sa musí venovať aj microsegmentu, čo bolo dobre. Ja som zase vždy preferoval konzervatívnu, stabilnú, dlhodobú líniu, čo mi Sporiteľňa dáva. Takisto mi pripadá veľmi atraktívna firemná kultúra, žiadne veľké, radikálne zmeny, skôr dlhodobé kroky. Napokon za všetko hovorí 200 rokov Erste, určite mi imponuje aj historicita Slovenskej sporiteľne,“ vyznáva sa amatérsky historik.

Jeho záujem o históriu podľa neho súvisí so záujmom o ľudí. Tým, že si prešiel mnohé historické bankové budovy a pozoroval ľudí, ktorí v nich pracujú, alebo do nich prišli ako klienti, chcel o nich vedieť akosi prirodzene viac. „Fascinujú ma ľudia, bankové budovy, trezory, historické súvislosti. Poznám originálne bankové budovy (postavené ako banky, nie prerobené ani upravené) v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici. Sú to zvláštne budovy a majú svoje čaro. Je to úplne iné pracovať v takých budovách ako v nákupných centrách, ktoré boli postavené za úplne iným účelom,“ zamýšľa sa. História slovenského bankovníctva ho bavila odjakživa, ako vznikalo, menilo sa, s čím všetkým súviselo. Vyratúva budovy, známe mená, ktoré so slovenským bankovníctvom súviseli a dnes, keď si rýchlo vyberáme hotovosť z bankomatov, sme už na ne dávno zabudli. „Môj záujem o históriu je pre mňa prirodzený. Je to podobné, ako keď niekto sleduje istý hudobný žáner. Ja sledujem ľudí pracujúcich v bankových budovách, ktoré majú históriu,“ dodá.

Tajný recept – volejbal

Ak my obyčajní smrteľníci vnímame bankovníctvo ako niečo suchopárne, ešte pred polievkou nám Roman Hamran vysvetlí, že je to všetko úplne inak. Z bankovníctva sa razom stane „cool“ záležitosť, ktorá je hodná dlhodobého záujmu. Zrazu nám v zlomku sekundy dôjde, že história je o niečom úplne inom než o dátumoch na časových osiach. Je predovšetkým o ľuďoch. „Nikdy som nevidel pred sebou len banku, ale predovšetkým ľudí, s ktorými komunikujem a tým, že im niečo ponúknem, ich aj posúvam. V kontakte s ľuďmi mi pomohol aj môj ďalší koníček - volejbal, ktorý hrávam pravidelne 25 rokov každý týždeň,“ neustále prekvapuje Roman Hamran. Nechce sa pýšiť športovými titulmi, ale má radosť z víťazstiev, ktoré v rôznych tímoch získal. Nikdy sa volejbalu nevenoval profesionálne, a práve preto si ich oveľa viac cení. „Hrával som amatérsky v liptovskej lige a mám už svoju partiu, s ktorou hrávam doteraz. Volejbal je pre mňa nekontaktný, neagresívny šport s pevnými pravidlami s vysokou športovou kultúrou . Dáva mi kontakt s inými ľuďmi, ale už aj berie sily,“ zauvažuje.  Svoj sporkársky volejbalový tím, s ktorým by pravidelne hrával, nikdy nemal, ale v prípade športových hier sa vždy našla partia volejbalistov. „Napriek tomu, že sme hrali spoločne iba počas jedného víkendu, vyhrávali sme, dokonca aj nad hosťami z Čiech. Mal som z toho vždy zážitok. Volejbal je úžasná hra s pravidlami, ktoré ma vždy fascinovali. Asi je to tým, že pravidlá a režim sú tým, čo je pre môj život dôležité. Vedomie toho, že sa len tak nemôže robiť hocičo, ma fascinuje na volejbale, ale aj bankovníctve.“

Roman Hamran nahlas uvažuje ďalej a hovorí, že aj volejbal sa takisto vyvíja ako bankovníctvo, ale na rozdiel od neho má presnejšie pravidlá a obmedzené možnosti. Bankovníctvo podľa neho zasahuje cez peniaze každého jedného človeka, a práve preto si myslí, že je oveľa dynamickejšie ako volejbal. „Ten je však na oddych, bankovníctvo je mojím povolaním. Nie je to však exaktná veda a to, čo platilo pred x rokmi a učilo sa vtedy v škole, už neplatí,“ vysvetlí.

Vie, o čom hovorí a spomína na časy, keď bola banka úrad, ktorý plánoval financie pre hospodárstvo a namiesto počítača používal mechanický stroj, cyklostyl alebo blany na kopírovanie. A nebolo to ani tak veľmi dávno. Nad mojou otázkou, či má už z bankovníctva všetko v malíčku, sa len pousmeje a dodá, že dávno už neplatia časy, keď sa zmeny dali plánovať. „Myslím si, že sa musíme neustále učiť. Mne banka dala druhú časť vzdelania a nielen mne. Banky vyškolili za posledných 25 rokov nesmierne množstvo ľudí, ktorí prešli od písacích strojov k tabletom. Zvládnuť nové technické trendy je pre každého výzvou, ale je to aj cesta, ktorou sa bude bankovníctvo uberať. Otázkou dňa je, či my ako banka budeme robiť pre facebook, alebo facebook bude robiť pre nás. Aplikácie majú také možnosti, ktoré si nevieme ani predstaviť, napríklad keď niekto povie facebooku, že chce účet, tak mu to facebook vybaví. Zásadné teda bude, kto tú aplikáciu bude vlastniť a prevádzkovať ju. Ešte je toho veľa pred nami a možno o desať rokov bankovníctvo ani nespoznáme,“ zauvažuje amatérsky historik. Verí, že svoje vedomosti môže ešte zúročiť, nielen ako zamestnanec, ale aj ako kolega, ktorý rád pomôže a poradí odborne aj ľudsky. Bol zamestnancom viacerých kolektívov, miest, musel sa prispôsobovať, či už ako bankový úradník, kontrolór, obchodník, ale podstatné podľa neho je byť dôsledný vo všetkom, čo robíme. „Beriem vážne svoje pracovné, rodičovské povinnosti a snažím sa byť dôsledný. Mám zásadu, že dôležité je vedieť postarať sa o seba, pretože potom sa vieme postarať aj o tých druhých. Nielen hovorím, ale aj žijem,“ hovorí Roman Hamran, pre ktorého je vnútorný pokoj a pohoda doma a v práci dôležitejšie ako čokoľvek iné.

„Musím sa priznať, že 12 rokov v Sporke ušlo zo všetkých mojich bankovníckych období najrýchlejšie. Prežil som v bankách toho veľa, ale napriek tomu, nemám všetko v malíčku. Priznávam sa, musím sa toho ešte veľa učiť,“ dodá pokorne bankár so srdcom historika a výdržou volejbalistu.

×
Mobilná aplikácia George
Slovenská sporiteľňa, a.s.
Teraz na Google Play
Zobraziť