Demokratické inštitúcie a dôvera v ne

Dáta dokazujú, že kvalita života na Slovensku za posledných 30 rokov výrazne vzrástla. Index ľudského rozvoja (HDI) od roku 1990 vzrástol z úrovne 0,69 na 0,85 v roku 2021. Tento index sleduje štyri dimenzie: priemernú dĺžku života, priemerný počet rokov školskej dochádzky, predpokladaný počet rokov vzdelávania a hrubý národný dôchodok na obyvateľa.

Index demokracie (DI) od Economist Intelligence Unit (EIU) hodnotí päť rozmerov: politickú participáciu, politickú kultúru, volebný proces, funkčnosť vlády a občianske práva. V ňom máme najväčšie rezervy práve v zapojenosti do politického života a na politickej kultúre. Tieto elementy sú kľúčové pre budovanie dôvery v demokratické inštitúcie. Akoby by sme so slobodou a demokraciu ešte neboli celkom stotožnení a platíme za to vysokú daň, pretože dôvera v demokraciu a inštitúcie má potenciál zachraňovať životy. Krajiny s vyšším skóre v indexe demokracie mali počas pandémie COVID-19 nižšiu mieru nadúmrtnosti.

Pilierom a strážcom demokracie sú aj nezávislé a hodnoverné médiá. Po tragických udalostiach, ktoré sa v našej krajine odohrali v roku 2018, sme sa v ukazovateli slobody tlače až v roku 2023 celosvetovo vrátili na 17. priečku. V EÚ nám patrí 11. pozícia. Spolu s Českom (ktoré je ešte o dve priečky vyššie) sme v rámci V4 ďaleko pred Maďarskom a pred Poľskom. 

Šťastie a rovnosť

Z pohľadu príjmovej nerovnosti (Gini koeficient) je Slovensko
v EÚ krajinou s najnižším skóre nerovnosti (0,23). Príjem sa tak u nás distribuuje medzi obyvateľov, resp. domácnosti najrovnomernejšie zo všetkých štátov Európskej únie. Nutne však nemusí ísť o úplne žiaduci stav, keďže prosperujúcejšie ekonomiky majú zväčša vyššiu mieru nerovnosti. Spravodlivé rozdelenie príjmu by malo zohľadňovať a oceňovať šikovných a snaživých.

No z hľadiska ľudskosti, samozrejme, nemožno zabudnúť ani na núdznych, ktorí nepriazňou osudu nemajú šancu v plnej miere participovať na ekonomickom raste krajiny.

Slovensko si v Indexe šťastia za ostatných viac ako 7 rokov výrazne polepšilo. Aktuálne sme na 29. mieste, hoci ešte v roku 2016 sme celosvetovo boli na 45. priečke. Aj tu zaostávame za Českom, ktoré je celosvetovo na 18. mieste. Poľsko a Maďarsko sú v Indexe šťastia za nami. Všetci však žijeme v tej najšťastnejšej časti sveta.

Prečo je parameter šťastia dôležitý? Autori reportu k indexu šťastia uvádzajú, že práve efektívnosť vlády má veľký vplyv na ľudské šťastie. Ide najmä o fiškálnu politiku štátu, schopnosť poskytovať služby svojim občanom a vládu práva – teda právny štát. Sú to parametre, ktoré v tomto našom porovnaní sledujeme vo viacerých oblastiach.

Dôležitými parametrami šťastia sú aj zabránenie občianskej vojne a vyhýbanie sa represiám. Tu možno konštatovať, že žijeme v pokojnej krajine, hoci priestor pre väčší sociálny zmier určite existuje. Ide najmä o väčšie začlenenie marginalizovaných skupín, čo (nielen) z ekonomického pohľadu prinesie osoh všetkým obyvateľom. 

Na slobodnej spoločnosti skutočne záleží

Začiatkom deväťdesiatych rokov existovali v Európe fakticky dva svety. V prvom boli ekonomicky výkonné a z pohľadu indexu ľudského rozvoja aj rozvinuté krajiny. Neprekvapujúco išlo o štáty, ktoré dovtedy patrili k západnému, a teda slobodnému svetu. V druhej skupine sa nachádzali krajiny, ktoré žili dlhé desaťročia na východ od Železnej opony. Po viac ako tridsiatich rokov sú rozdiely medzi týmito krajinami stále viditeľné nielen v dátach, ale aj voľným okom.

Pri porovnaní pozícií vybraných európskych krajín (vrátane Ukrajiny, Ruska a Bieloruska) v rokoch 1990 a 2021 vidíme, že postkomunistické krajiny sa stále držia skôr v ľavej spodnej časti (nižší HDP na hlavu, nižšia úroveň HDI). Splácame tak daň za 40 rokov neslobody. Pozitívom však je, že v priebehu času pozorujeme posun správnym smerom. Pomaly sa nám darí dostať späť do hlavného pelotónu bohatých a rozvinutých európskych krajín, odkiaľ sme po druhej svetovej vojne vypadli.

Premiantom z tohto pohľadu je Česká republika, ktorej sa z klubu postkomunistických krajín najlepšie darí dobiehať krajiny, ktoré predtým predstavovali slobodný a ekonomicky vyspelý západný svet. 

V čom leží naše bohatstvo

Podľa dát Eurostatu vlastníme 90 % nehnuteľností, v ktorých bývame. To samo osebe indikuje, že veľká časť nášho celkového bohatstva je uložená v domoch a v bytoch.

Dostupnosť bývania na Slovensku je obmedzená, pretože povoľovacie procesy sú pridlhé, dokonca druhé najdlhšie v rámci celej EÚ (podľa Doing Business). Dopyt po vlastnom bývaní v ostatných rokoch výrazne prevyšoval ponuku, čo tlačilo na ceny a bývanie sa tak stalo ešte nedostupenejším.

Na Slovensku máme podľa OECD tiež najmenší pomer domov a bytov v rámci EÚ na 1000 obyvateľov, konkrétne 370 bytov/domov na tisíc obyvateľov. Z toho nakoniec vyplýva, že približne 30 % obyvateľov krajiny žije v preľudnenej domácnosti. V susednom Česku je to menej ako 15 %. Naopak, Poľsko má v tomto ukazovateli podľa Eurostatu skóre ešte o 6 percentuálnych bodov vyššie.

Ukladanie bohatstva do nehnuteľností, okrem toho, že ide o akúsi tradíciu, je tak čoraz ťažie. Zároveň nemusí byť ani ideálne, keďže znižuje mobilitu pracovnej sily. 

Sporíme si, ale menej

Miera úspor, ktoré dokážeme tvoriť z našich príjmov, je na Slovensku dlhodobo pod priemerom Európskej únie. Máme tiež nižší priemerný príjem a musíme tak pomerovo míňať viac na základné potreby, ako sú potraviny a bývanie. To je aj dôvodom, prečo nás vysoká inflácia ovplyvňuje viac ako bohatšie krajiny. Sme však tiež konzervatívnejší a v porovnaní s Českom využívame menej investičné produkty, čím sa pripravujeme aj o výnos, ktorý prinášajú v dlhodobom horizonte finančné trhy.

Aktuálny pokles úspor pripisujeme rastúcej spotrebe domácnosti v roku 2022, aj keď reálne mzdy z celoročného pohľadu klesli o 4,5 %. Klesajúca miera úspor nakoniec povedie k utlmeniu spotreby domácností, pretože sa domácnosti dostanú do diskomfortnej situácie s nízkymi rezervami. Obyvatelia tak začnú prirodzene sporiť viac, čím sa miera úspor zvýši a rast spotreby spomalí.

Úroveň úspor domácnosti po zohľadnení peňazí, ktoré sú určené na dôchodok, sa pohybuje aktuálne pod 4 % (za 4Q 2022, sezónne očistené). Ak peniaze určené na dôchodok nebudeme brať do úvahy (nie sú to peniaze, s ktorými možno operatívne disponovať), klesla miera úspor domácnosti na úroveň 1,5 % z disponibilného príjmu. Stále to však znamená, že domácnosti dokážu sporiť a kumulovať rezervy, aj keď výrazne menej ako v ostatných rokoch. Z dlhodobého hľadiska očakávame, že keď sa reálne mzdy vrátia k rastu, otočí sa aj aktuálny trend poklesu miery úspor.

Skrotili sme nezamestnanosť

Mať prácu je základným predpokladom pre osobnú či rodinnú prosperitu. V prvých dvoch tretinách našej samostatnosti sa nezamestnanosť chronicky držala na dvojcifernej úrovni. V ostatných 10 rokoch sa nám podarilo okresať ju na tretinové hodnoty. Dáta z trhu práce nám ukazujú, že obyvatelia majú dostatok práce (priemerná nezamestnanosť v roku 2022 poklesla na 6,1 %), a teda majú zabezpečený zdroj pravidelného príjmu.

Trh práce u nás aj v EÚ ostáva odolný, ale nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily môže byť problémom. Je preto dôležité zapojiť do pracovného procesu aj ľudí z vylúčených komunít a (re)kvalifikovať dlhodobo nezamestnaných. Ku koncu roka 2022 na Slovensku dlhodobo nepracovalo 115-tisíc ľudí, pričom až 50-tisíc z nich nepracovalo dlhšie ako 4 roky. Jednoduchšia integrácia cudzincov z tretích krajín na našom trhu práce by tiež dokázala pomôcť efektívne vyplniť medzeru medzi dopytom po konkrétnej pracovnej sile a jej ponukou. Zároveň by tak zvýšila kvalitu života obyvateľov a zlepšila výkon nášho hospodárstva.

V zdraví žijeme prikrátko

Nestačí žiť dlho. Treba aj zdravo a v zdraví. Znepokojujúci je fakt, že na Slovensku žijeme zdravé životy relatívne krátko – v priemere iba do 57 roku veku. V porovnaní so Švédskom si podľa Eurostatu užívame zdravý život až o 13 rokov kratšie. Česko je na tom lepšie o 5 rokov. Hoci môže byť výsledok čiastočne ovplyvnený metodickým skreslením, stále ide o nezanedbateľný rozdiel. 

Zdravie obyvateľov súvisí s ich celkovým bohatstvom a zároveň ovplyvňuje subjektívny pocit šťastia. Zodpovedná a najmä efektívna zdravotná politika akoby chýbala. Zatiaľ nedokážeme efektívne modernizovať naše zdravotníctvo, aj keď rozbehnutá stratifikácia nemocníc je určite krokom správnym smerom, ktorý má potenciál zlepšiť prosperitu občanov.  

Prosperita založená na vzdelaní a na vede

Pre všeobecnú prosperitu potrebujeme vzdelávaných jednotlivcov a múdry národ. Na potreby trhu práce by sme mali vedieť reagovať dostatkom správne vzdelaných a skúsených ľudí, ktorí budú vedieť operatívne prispôsobovať a zlepšovať svoje schopnosti podľa aktuálnej potreby. Iba tak dokážeme udržať náš ekonomický stroj v prevádzke. Dobré vzdelanie, kvalitné školy a vedecké inštitúcie podporia vznik inovatívnejších foriem podnikania, čo vytvára prísľub trvalo udržateľnej prosperity krajiny.

Kvalitná veda môže byť odpoveďou na otázku, kam posunúť našu malú a otvorenú ekonomiku. Postkomunistické krajiny ako Slovinsko, Česko a Estónsko sa dokázali celkovo umiestniť v našej metrike v prvej desiatke. Dáva im to prísľub, že sa v budúcnosti zlepšia aj v mnohých iných kategóriách.

Slovenské školstvo nestíha

V poslednom PISA testovaní, ktoré sa konalo v roku 2018, dosiahli slovenskí žiaci iba priemerné výsledky v matematike a v čítaní. V prírodných vedách boli výsledky dokonca podpriemerné. Aspoň časť vysvetlenia, prečo je to tak, možno hľadať v spoločenskom statuse učiteľov a ich mzde. Nie prekvapujúco, lepšie výsledky dosiahli žiaci z prostredia s vysokou socioekonomickou úrovňou, zatiaľ čo žiaci z prostredia s nízkou socioekonomickou úrovňou dosiahli výrazne nižšie výsledky.

Slovenské výsledky PISA testovania tak naznačujú, že je potrebné viac investovať do vzdelávania a zlepšiť podmienky pre žiakov z prostredia s nízkou socioekonomickou úrovňou. To môže zahŕňať vyššie financovanie školstva, postupné zlepšovanie prístupu k vzdelaniu pre deti z rodín s nízkymi príjmami a podporovanie kvalifikovaných učiteľov a moderných učebných metód.

Slovenská veda a výskum (zatiaľ) neexcelujú

Vzdelávanie nedosahuje medzinárodnú konkurencieschopnosť ani na vyšších stupňoch vzdelávania. Napríklad v rankingu QS World University Rankings z roku 2023 sa najlepšia slovenská univerzita (Univerzita Komenského v Bratislave) umiestnila na 651 – 700. mieste, zatiaľ čo najlepšia česká univerzita (Univerzita Karlova v Prahe) obsadila 288. miesto na svete. Pred najlepšou slovenskou univerzitou sa nachádzajú 4 české vysoké školy.

Odráža sa to aj na ERC grantoch (granty z EÚ, ktoré podporujú excelentnú vedu). Slovensko má od roku 2022 v evidencii dva takéto priznané granty v celkovej hodnote 1,3 mil. eur. V iba v dvojnásobne väčšej Českej republike ich bolo 61 v celkom objeme 109 mil. eur.

Iste, aj u nás nájdeme pozitívne príklady a zväčša jednotlivcov svetového formátu. Ide však o ojedinelé prípady a prerazili najmä vďaka súkromnému kapitálu. Pre posunutie nášho ekonomického výkonu a potenciálu je však systematický rozvoj vedy na špičkovej úrovni kľúčový. Naši susedia to už pochopili a získavajú náskok. 

Digitálna ekonomika

V Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) za rok 2022 sa Slovensko umiestnilo na 23. mieste, čo je o jedno miesto horšie ako v minulom roku. Aby sme úspešne konkurovali v digitálnom svete, musíme zlepšiť digitálne zručnosti celej populácie, od detí až po dospelých.

Európska únia poskytuje veľké finančné prostriedky na podporu digitálnej transformácie a investície do obnovy a odolnosti krajín. Toto je skvelá príležitosť urýchliť digitalizáciu a zvýšiť odolnosť celej Európskej únie aj v kontexte rozvíjajúcich sa technológií v súkromnom sektore, ako sú smart zariadenia a internet vecí.

Nové technológie majú potenciál zmeniť náš svet podobne, ako to kedysi dokázal parný pohon či internet. Mali by sme sa pripraviť.

Zodpovednosťou k prosperite

Zodpovedný prístup k našej budúcnosti je kľúčom k celkovej prosperite národa. Nie je možné budovať dlhodobo udržateľnú spoločnosť bez vysporiadania sa s hromadiacim sa odpadom, so znečisteným ovzduším či so mzdovou nerovnosťou medzi mužmi a ženami.

Ani v tomto ukazovateli sa nám však nepodarilo prehupnúť sa do „lepšej“ polovice. Brzdí nás nerovnosť príjmov a kvalita ovzdušia, ktorá spôsobuje u nás o 90 % viac úmrtí, ako je priemer EÚ. Spolu s nami majú v tomto ukazovateli čo doháňať aj ostatné krajiny V4. Keďže znečistenie ovzdušia nepozná hranice, je tento problém potrebné riešiť na nadnárodnej úrovni.

Odpady a ich recyklácia

Tešiť nás môže fakt, že v produkcii komunálneho odpadu na človeka sme sa zmestili do prvej desiatky, pričom rovnaké umiestnenie sme dosiahli aj pri jeho recyklácii. Priemerný obyvateľ Slovenska podľa dát z roku 2020 vyprodukuje v priebehu roka približne 478 kg komunálneho odpadu, čo je o 43 % menej ako obyvateľ Rakúska.

Treba poznamenať, že menej rozvinuté a chudobnejšie krajiny produkujú aj menej komunálneho odpadu. Preto je okrem produkcie dôležité sledovať aj mieru recyklácie odpadov. Aj v tomto ukazovateli sa nám darí držať sa v prvej desiatke. V kombinácii ukazovateľov produkcie a recyklácie odpadu patríme spolu so Slovinskom a Bulharskom k premiantom Európy. 

Budúcnosť nám nie je ľahostajná

Slovensko je členom Kjótskeho protokolu a Parížskej dohody, kde sa zaviazalo k zníženiu emisií skleníkových plynov. V súčasnosti prebiehajú rôzne iniciatívy na zníženie emisií, vrátane zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie a zvyšovania energetickej efektívnosti. V roku 2021 bol prijatý tzv. Európsky klimatický zákon, ktorý stanovuje ciele zníženia emisií skleníkových plynov a ich monitorovanie. Tento zákon zaväzuje Slovensko k zníženiu emisií o 55 percent do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 a k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050.

Využívanie krajiny

Zameranie sa na obnoviteľné zdroje energie, opatrenia energetickej efektívnosti a nízko uhlíkové technológie môžu pomôcť výrazne znížiť emisie skleníkových plynov. Zalesňovanie alebo obnova pôvodného lesného porastu a zmena v spôsoboch využívania krajiny nám pomôžu pri odstraňovaní skleníkových plynov z atmosféry.

Je dôležité poznamenať, že dosiahnutie klimatickej neutrality bude vyžadovať globálnu spoluprácu a súčinnosť, pretože skleníkové plyny nezostávajú len v jednej krajine, ale sú rozptýlené po celom svete.