Prijať do ambulancie zamestnanca alebo spolupracovať so živnostníkom?

V mnohých súkromných ambulanciách ich majitelia pracujú ako zubní lekári a okrem odbornej činnosti sú zodpovední za marketing, obchodnú a inú administratívu, personalistiku, jednoducho za všetko, čo vyplýva z chodu zariadenia. V prípade náporu pacientov alebo keď pacienti požadujú nový druh služby, alebo čisto z ekonomického hľadiska, keď chce majiteľ draho kúpenú či prenajímanú nehnuteľnosť a zubné kreslo lepšie „vyťažiť, uvažuje nad posilou – ďalším zubným lekárom alebo dentálnou hygieničkou.

Pri potenciálnom rozšírení ambulancie o ďalšie kreslo alebo o nové služby je veľmi dôležitá úvodná vízia majiteľa, ktorú premietne do hľadania vhodných priestorov od samého začiatku podnikania. Bude v ambulancii len jedno kreslo, kde sa budú striedať lekári a hygieničky alebo pôjde o samostatné ambulancie, kde ich zamestná alebo časť ambulancie, kde je ďalšia voľná zubno-lekárska súprava poskytne na prenájom?

Ešte pred tým, ako v priestoroch ambulancie jeho majiteľ iným lekárom alebo dentálnym hygieničkám umožní prácu, si potrebuje jasne sformulovať svoje očakávania. Podľa toho aj zvolí, či s nimi vstúpi do pracovnoprávneho alebo obchodnoprávneho vzťahu a aké budú podmienky spolupráce. Niekedy by mal prijať zamestnanca a inokedy je vhodné uzatvoriť zmluvu s iným podnikateľom.

Napriek všeobecnej mienke si kompetentný zástupca prevádzky, nemôže vyberať, či na rovnaký typ práce rozhodne pre zamestnanca alebo živnostníka. A neplatí to len v prípade zdravotníckeho zariadenia.

Pracovnoprávny alebo obchodný vzťah

Na tomto mieste je vhodné vyjasniť si rozdiel medzi pojmami pracovnoprávny vzťah a podnikanie. Pracovnoprávny vzťah sa riadi Zákonníkom práce (ZP). Podľa ZP pod tento vzťah spadajú všetky druhy individuálneho pracovnoprávneho vzťahu fyzickej osoby so zamestnávateľom (pracovný pomer, dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov) a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

Pracovnoprávny vzťah definuje výkon závislej práce. Za závislú prácu sa podľa ZP považuje práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

Dôležité je, že ak máme nejakú prácu označiť ako závislú, musí spĺňať všetky definičné znaky, ktoré ju určujú. Ak nejaká pracovná činnosť nespĺňa hoci len jeden z nich, nemôžeme hovoriť o výkone závislej práce.

Na druhej strane sa podnikanie fyzických osôb podnikateľov (SZČO) aj právnických osôb (rôzne obchodné spoločnosti) zase riadi Obchodným zákonníkom (OZ). Podľa OZ sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Živnostník je teda podnikateľ, teda fyzická osoba, ktorá pracuje vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, na vlastné náklady a nemusí sa riadiť pokynmi „zamestnávateľa“, neplatia pre ňu ustanovenia o pracovnom čase, počte dní dovolenky a podobne.

Znaky závislej práce

Závislá práca je taká, ktorá je vykonávaná:

  • vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa nad zamestnancom,
  • osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
  • podľa pokynov zamestnávateľa,
  • v mene zamestnávateľa,
  • v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Znaky podnikania

Podnikanie SZČO a právnických osôb je činnosť, ktorá je:

  • sústavná,
  • vykonávaná podnikateľom vo vlastnom mene,
  • vykonávaná na vlastnú zodpovednosť,
  • za účelom dosiahnutia zisku.

Ak teda držiteľ povolenia na poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti (majiteľ alebo štatutár privátnej ambulancie) požaduje, aby zubný lekár poskytoval uňho zdravotnú starostlivosť osobne a vo vzťahu podriadenosti, teda pracoval podľa jeho pokynov alebo pokynov nadriadeného pracovníka, tiež aby prácu vykonával v pracovnom čase určenom držiteľom povolenia a v jeho mene, ide o závislú činnosť. Keďže závislá činnosť môže byť vykonávaná len v pracovnoprávnom vzťahu, musí byť s takýmto zubným lekárom podpísaná pracovná zmluva alebo niektorá z dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru.

Nelegálna práca

V prípade, že zamestnávateľ od zubného lekára vyžaduje závislú prácu a chce, aby ju vykonával ako SZČO, pôjde o nelegálnu prácu. O nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie pôjde vždy, ak bude zubný lekár vykonávať závislú prácu u držiteľa povolenia v inom ako pracovnoprávnom vzťahu (napríklad v obchodnoprávnom vzťahu). V tomto prípade ide o zákonné vymedzenie, čiže takáto práca bude nelegálna, aj keby s ňou živnostník súhlasil.

Kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonáva inšpektorát práce, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a tiež úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Tomu, kto vykonával závislú prácu môže kontrolný orgán uložiť pokutu do výšky 331 eur.

Za výkon nelegálneho zamestnávania, teda tomu, kto mal byť v postavení zamestnávateľa, uloží inšpektorát práce pokutu od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o dve a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

Pokuty plnia najmä preventívny účel, aby zamestnávateľ nevstupoval do obchodno-právnych vzťahov s inými fyzickými osobami podnikateľmi z dôvodov, že živnostníkovi vyplatí odmenu, a tak sa vyhne plateniu odvodov na sociálne a zdravotné poistenie, vedeniu mzdových záznamov, vydávaniu výplatných pások, poskytnutiu príspevku na stravovanie, vyplatenie odstupného či odchodného pri skončení pracovného pomeru. Tiež nemá využívať to, že ako odberateľ nemusí ani tvoriť sociálny fond či nemusí platiť „zamestnancovi“ teda dodávateľovi náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti v rozsahu určenom právnymi predpismi. Alebo mu prispievať na rekreáciu, ak zamestnáva viac ako 50 zamestnancov.

Vzťah dvoch podnikateľov

Aby sme vysvetlili, kedy môže podnikateľ (s. r, o., SZČO) podpísať obchodný kontrakt s podnikateľom fyzickou osobou (SZČO), zopakujeme si, akým spôsobom môže zubný lekár podnikať.

Ak chce viesť súkromnú ambulanciu, má dve možnosti, prostredníctvom eseročky alebo ako živnostník. Sú medzi tým rozdiely, ale v podstate s. r. o. aj SZČO v tomto prípade podnikajú na základe povolenia vydaného príslušným orgánom – buď je to vyšší územný celok (VÚC) podľa sídla zariadenia alebo, ak má podnikateľ ambulancie vo viacerých VÚC, povolenie vydáva Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ SR).

Ak chce podnikateľ pôsobiť ako poskytovateľ zubno-lekárskej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, k žiadosti na vydanie povolenia musí okrem kvalifikácie a registrácie v Slovenskej komore zubných lekárov (SKZL) doložiť aj dokumenty, ktoré potvrdia nejakú formu právneho vzťah (najčastejšie vlastnícky vzťah alebo nájomnú zmluvu) k nehnuteľnosti, kde sa má zdravotná starostlivosť poskytovať, aj rozhodnutie regionálneho úradu verejného zdravotníctva, že priestory spĺňajú požiadavky z hľadiska ochrany zdravia. Postup a všetky potrebné dokumenty nájdete v textoch Chcem viesť zubno-lekársku ambulanciu ako SZČOAko založiť zubno-lekársku s. r. o.

Držiteľ povolenia (od VÚC alebo MZ SR) na ambulantnú zubnú starostlivosť teda môže prenajať celú ambulanciu alebo jej časť, v čase keď ju nevyužíva, inému podnikateľovi (napríklad SZČO). Ak živnostník chce pôsobiť ako poskytovateľ s povolením na ambulantnú zdravotnú starostlivosť, musí príslušnému úradu doručiť vo svojom mene žiadosť so všetkými prílohami a potvrdeniami, hoci majiteľ už na daný priestor povolenie má. V jednej zubnej ambulancii teda môže mať povolenie od VÚC alebo MZ SR viac poskytovateľov.

Živnostník však na rozdiel od s. r. o. má na výkon povolania zubný lekár ešte jednu možnosť. Nemusí pritom vlastniť, ani mať prenajatý žiadny priestor. Podnikať môže na základe licencie na samostatnú zdravotnícku prax, ktorú vydáva Slovenská komora zubných lekárov. Oprávnený na výkon zdravotníckeho povolania v postavení poskytovateľa fyzickej osoby je už okamihom právoplatnosti rozhodnutia SKZL o vydaní licencie na samostatnú zdravotnícku prax. To znamená, že nepotrebuje žiadne povolenie od iného príslušného orgánu.

Zákon č. 578/2004 Z. z. a zákon č. 653/2007 Z. z. ustanovili inštitút samostatnej zdravotníckej praxe ako právny základ pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení (v byte chorého, v domove sociálnych služieb či v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorej sa zdravotná starostlivosť poskytuje) alebo u iného poskytovateľa.

Akú zmluvu uzatvoriť?

Zubný lekár živnostník teda môže poskytovať zubnú zdravotnú starostlivosť u iného poskytovateľa, a to v štátnom aj neštátnom zdravotníckom zariadení, ktoré však má zubnú ambulanciu s povolením. S poskytovateľom, ktorý má vydané povolenie od príslušného orgánu, uzatvorí držiteľ licencie na samostatnú zdravotnícku prax zmluvu, podľa ktorej bude môcť využívať ambulanciu a poskytovať v nej zdravotnú starostlivosť.

Obchodný zákonník konkrétny zmluvný vzťah neupravuje, môže to byť napr. nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podnikatelia si v nej dohodnú podmienky a cenu za používanie priestorov, materiálu, ochranných prostriedkov, energií a prípadne aj sestry alebo zubného asistenta.

Držiteľ licencie na samostatnú zdravotnícku prax je však povinný plniť si povinnosti ako poskytovateľ zubno-lekárskej ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

Najdôležitejšie z povinností sú vedenie zdravotnej dokumentácie a uzatvorenie zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú osobám v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Poistenie musí trvať po celý čas, počas ktorého je poskytovateľ oprávnený poskytovať zdravotnú starostlivosť.

Naopak držiteľ licencie na samostatnú zdravotnícku prax nemá povinnosť mať cenník umiestnený na prístupnom a viditeľnom mieste cenník.

Pri uzatváraní tejto obchodno-právnej zmluvy by mal držiteľ povolenia vyžadovať od lekára dôkaz, že je skutočne držiteľom licencie na samostatnú zdravotnícku prax, ktorú vydala SKZL. Predíde tak obvineniu, že sa dopúšťa nelegálneho zamestnávania.

Zubný lekár na APS len ako zamestnanec

Samostatná zdravotnícka prax nie je podľa zákona poskytovanie zubno-lekárskej pohotovostnej služby (je známa aj ako lekárska služba prvej pomoci – LSPP, dnes sa označuje ako ambulantná pohotovostná služba – APS).

Ak chce poskytovateľ vykonávať APS, musí mať na to povolenie od VÚC, najčastejšia na základe výberového konania. Držiteľ povolenia na poskytovanie APS zabezpečuje jej výkon zväčša prostredníctvom poskytovateľov zubno-lekárskej ambulantnej zdravotnej starostlivosti uvedených v rozpise, ktorý určuje samosprávny kraj a zverejňuje ho na svojom webovom sídle. Okrem toho môže držiteľ povolenia na APS túto službu poskytovať prostredníctvom svojich zamestnancov, alebo aj sám osobne (ak je držiteľom povolenia na APS ako fyzická osoba).

Znamená to teda, že zubný lekár, ktorý pracuje na zubnej pohotovosti a sám nie je držiteľom povolenia na APS, potrebuje splniť iba tri podmienky: byť registrovaný v registri zubných lekárov, mať pridelený kód zdravotníckeho pracovníka a pečiatku lekára. Žiadne ďalšie povolenie ani licenciu nepotrebuje, nič také nie je podmienkou uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu.

Dentálna hygiena v ambulancii

Dentálne hygieničky nemôžu byť podľa zákona č. 578/2004 Z. z. držiteľmi licencie na samostatnú zdravotnícku prax. Pracovať vo svojom odbore môžu v zubno-lekárskej ambulancii, ale v nej iba na pracovný pomer alebo dohodu, alebo v ambulancii dentálnej hygieny.

Pre zriadenie ambulancie dentálnej hygieny platia rovnaké pravidlá ako v prípade zakladania zubno-lekárskej ambulancie. To znamená, že podnikateľ musí postaviť, kúpiť alebo uzatvoriť nájomnú zmluvu na priestory ambulancie a vlastníctvo alebo nájom musí doložiť dokladmi, ktoré spolu s ďalšími potrebnými dokumentmi prikladá k žiadosti o vydanie povolenia od VÚC alebo MZ SR.

Ak chce dentálna hygienička pracovať ako živnostník, zostáva jej jediná cesta: musí požiadať o povolenie na otvorenie ambulancie dentálnej hygieny. Iba v tomto jedinom prípade môže vykonávať povolanie v postavení SZČO – vo vlastnej ambulancii dentálnej hygieny s povolením.

V samostatnej ambulancii dentálnej hygieny môže hygienička pracovať aj ako zamestnanec, na dohodu alebo ako odborný zástupca. Opäť tu platí, že odborný zástupca musí byť s poskytovateľom v pracovnoprávnom vzťahu, aj v prípade, keď ako podnikateľ vlastní danú ambulanciu.

Pre zubných lekárov sme pripravili špeciálnu sekciu s ďalšími tipmi a radami ako otvoriť vlastnú zubnú prax či odkúpiť zabehnutú ambulanciu, odkiaľ na to vziať až 100 000 eur, aj keď s podnikaním ešte len začínate. Viac na www.zacinamepodnikat.sk.

Pridajte sa k nám na
Krok za krokom
EEPA National Winner 2016. European Commission.
×
Mobilná aplikácia George
Slovenská sporiteľňa, a.s.
Teraz na Google Play
Zobraziť