Jana Vlašičová: Podnikať učíme aj neziskovky

Za viac ako dva roky fungovania sme v rámci programu Krok za krokom pomohli desiatkam neziskoviek. Pre mňa je to dôkaz, že hoci sú neziskovky iný typ klienta, s ktorým treba komunikovať inak ako s firmou, funguje to, hovorí Janka Vlašičová. Od roku 2016 pracuje v Slovenskej sporiteľni na oddelení Sociálnej banky, kde má na starosti Program pre neziskovky.

Jana Vlašičová pracovala v neziskovom sektore od roku 1994. Má skúsenosti z  práce pre rôzne typy mimovládnych organizácií (The Foundation for a Civil Society, Nadácia Pontis, Platforma dobrovoľníckych centier a organizácií, Nezisková organizácia VOICES, atď), pripravovala, realizovala a administrovala menšie i veľké projekty, pomáhala neziskovým organizáciám získavať financie z rôznych domácich i zahraničných zdrojov. Od roku 2016 pracuje v Slovenskej sporiteľni, kde má na oddelení Sociálnej banky na starosti Program pre neziskovky. „Dlho som sa rozhodovala, či po predchádzajúcej skúsenosti zamestnanca nadácie a desiatich rokoch práce na voľnej nohe nastúpim na úplne nový vlak a zamestnám sa v korporácii. Presvedčila ma výzva prepojenia neziskového sektora s komerčnou sférou tak, aby z toho mali osoh obe strany,“ hovorí dnes.

Viac ako dva roky poskytuje Sociálna banka Slovenskej sporiteľne v rámci Programu pre neziskovky Slovenskej sporiteľne úvery neziskovému sektoru. Prečo ste sa rozhodli pomáhať mimovládnym organizáciám? Nie sú to z hľadiska banky rizikoví klienti?

Je to určite iný typ klienta, na akého sú banky zvyknuté a je potrebné dôkladne poznať, ako prostredie subjektov sociálnej ekonomiky – u nás zatiaľ najmä neziskoviek – funguje a že má svoje špecifiká. Neziskovky fungujú rôzne – niektoré na veľmi profesionálnej úrovni vyrovnajúcej sa dobre prosperujúcim firmám, pre iné je kľúčové to, čo robia – veľmi im záleží na poslaní ich projektu, ale financie sú pre nich druhoradé. Sú však pre spoločnosť veľmi dôležité, lebo často doplňujú alebo suplujú úlohu štátu, hlavne v oblasti zdravotnej či sociálnej starostlivosti či ochrany životného prostredia. Bez nich by mala spoločnosť problém, ktorý by možno nebol viditeľný hneď zajtra, ale neskôr by bol obrovský.

Z akého dôvodu sa neziskovky najčastejšie obracajú na banku?

Potrebujú napríklad preklenovacie úvery, pretože fungujú na dotáciách, ktoré prichádzajú neskôr, ako ich reálne potrebujú, alebo majú podpísané zmluvy na nenávratný finančný príspevok, ktorý je financovaný výhradne cez refundácie. To znamená, že ich najprv musia minúť a zdokladovať, až potom im ich donor vráti. Pri systéme, akým neziskové organizácie fungujú, prejde niekedy od prvého výdavku až po vrátenie peňazí aj pol roka alebo desať mesiacov. To je pre mnohé neziskovky neúnosné, preto potrebujú nejaký obnos peňazí, kým im začnú chodiť refundácie. Sociálne zariadenia dostávajú napríklad dotácie na kalendárny rok, pričom prvá im častokrát prichádza až koncom februára alebo v marci. Mnohým zariadeniam pre seniorov pomáhame ustáť toto obdobie, aby mohli platiť zamestnancov a zvládli nevyhnutné prevádzkové náklady.

Ďalšou veľkou skupinou sú organizácie, ktoré majú rozvojový plán, do ktorého potrebujú zainvestovať, ale nemajú na ne vytvorené voľné zdroje. Vieme im pomôcť nielen s financovaním, ale aj s nastavením modelu tak, aby ich investícia bola udržateľná.

Hovoríš, že je to iný typ klienta a práca s nimi je odlišná. V čom?

Neziskovky majú väčšinou na konci roka na finančných výkazoch nulu alebo sú v mínuse, a to je niečo, čo bežnú firmu diskvalifikuje z bankového financovania. Náš prístup je odlišný v tom, že sa s nimi posadíme a rozanalyzujeme ich príjmy a výdavky. Už len presvedčiť ľudí v organizáciách, aby si sledovali cash flow  a mali predstavu o financovaní do budúcna, je výzvou. Niekedy zistíme, že úver vôbec nepotrebujú, len si to musia upratať. Takže naša práca nie je len o poskytnutí financií, ale vo výraznej miere aj o poradenstve a podpore v tom, čo robia. Samozrejme, poznáme neziskovky, ktoré fungujú naozaj brilantne aj po finančnej stránke a riadia ich skvelí manažéri. Mnohé sú dokonca riadené lepšie ako komerčné firmy.

Ľuďom v neziskovkách pomáhaš pochopiť svet financií. Čo si musela naučiť ľudí v banke pri ich vnímaní neziskových organizácií?

Ja som sa do už rozbehnutého projektu zapojila začiatkom roka 2016. Predtým som viac ako 20 rokov pracovala v neziskovom sektore, takže som fungovanie neziskoviek poznala zvnútra. Kolegom v banke sa v prvom rade snažím pomôcť pochopiť ako to v neziskovkách funguje, pretože mnohí si to nevedia vôbec predstaviť. Snažíme sa spoznať ľudí za každou z organizácii a musím povedať, že na každom prípade sa učíme, ako naše služby zlepšovať. Poskytujeme rôzne typy úverov a vždy sa snažíme ušiť riešenie na mieru podľa toho, čo klient potrebuje a aké sú jeho možnosti splácania. Sú aj prípady, keď organizáciu od úveru odhovoríme – napríklad, ak nám nevie alebo nechce podať reálny obraz o finančnom fungovaní alebo má nereálne predstavy o vlastných príjmoch, z ktorých by splácala úver.

Čo si môžeme predstaviť pod úverom pre neziskovky. Sú to malé alebo veľké sumy?

Prvý úver, ktorý sme schválili, bol vo výške viac ako 200 tisíc eu. Poskytli sme aj polmiliónové investičné úvery, pričom jeden z klientov už 200-tisíc eur splatil. Podporili sme aj úplne začínajúce projekty, čo je z bankového hľadiska náročnejšie, pretože počítate s plánovanými príjmami a nie vždy viete garantovať, že sa plán naplní a musíte zvážiť rôzne riziká. Zatiaľ však aj takíto klienti splácajú. Pre nás sú veľmi dôležití ľudia, ktorí sú za neziskovkami. Ak vidíme, že vedia zabojovať a riešiť problémy, snažíme sa ich podporiť. Pri menších úveroch do 5000 eur je proces oveľa jednoduchší, ak majú dobre nastavené fungovanie.

Sú neziskovky, ktorým ste odmietli poskytnúť úver?

Mali sme organizáciu, ktorá 5 rokov žila len z malých nepravidelných príspevkov a darov a chceli úver, aby mohli v organizácii zamestnať človeka. Úver sme im neposkytli, lebo by sme ich ním dostali do problémov. Splátka úveru by kedykoľvek mohla byť vyššia ako to, čím organizácia reálne disponuje. Akonáhle ste v omeškaní, začnú vám bežať penále a zrazu za 300 eur, ktoré si od banky požičiate, dlžíte oveľa viac a maličkú organizáciu to môže naozaj položiť. Skrátka, snažíme sa klientovi úverom pomôcť, nie ublížiť.

Za viac ako dva roky fungovania schválila Sociálna banka desiatky úverov. Ako to hodnotíš ty?

Nie sú to žiadne svetoborné čísla, ale žiadny klient zatiaľ nielenže neprestal splácať, dokonca ani nie je v omeškaní. To je jasný dôkaz, že sa to dá. S neziskovkami treba komunikovať trochu inak ako s firmou, snažiť sa vytvoriť si s nimi vzťah a naozaj pochopiť, ako fungujú. Opakovane sa nám potvrdzuje, že ak to dobre nastavíme, organizácie nemajú problém úver splatiť a peniaze im pomôžu. Okrem iného pomáhame aj štátu v míňaní eurofondov, pretože podmienky sú pre neziskovky častokrát nastavené nereálne. Vďaka nám však dnes niekoľko neziskoviek realizuje aj veľké projekty z eurofondov čerpaných formou refundácií.

Spoluprácu s neziskovkami berieme ako partnerstvo. My ich vedieme a učíme, čo pre nich úver a financovanie bankou znamenajú. Oni nás na oplátku učia, ako funguje ich svet v realite a nielen na papieri. Posielame ich tiež na rôzne konferencie alebo im pomáhame zabezpečiť individuálne konzultácie s odborníkmi pre oblasť, ktorú potrebujú rozvíjať. Snažíme sa, aby prosperovali a mohli pomáhať iným – častokrát tým, ktorí si nevedia pomôcť sami.

Ak vás tento článok inšpiroval a potrebujete pomôcť s financovaním neziskovky, zapojte sa do nášho programu pre neziskové organizácie. Kontaktujte neziskovky@slsp.sk.

Pridajte sa k nám na
Krok za krokom
EEPA National Winner 2016. European Commission.