Ako určiť plat či odmenu pre zubného lekára

Mzda je základná forma plnenia, ktoré zamestnanec za odvedenú prácu od zamestnávateľa dostáva. Pri práci na dohodu sa toto plnenie volá odmena.

Zubný lekár môže svoje povolanie vykonávať ako zamestnanec alebo v postavení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (s. r. o. alebo SZČO), teda na základe povolenia alebo licencie na samostatnú zdravotnícku prax. Pracovnoprávny vzťah vzniká buď uzatvorením pracovnej zmluvy, alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Dohoda o práci na dohodu má tieto obmedzenia: zamestnanec môže „na dohodu“ odpracovať maximálne 10 hodín týždenne, ale maximálne 350 hodín za kalendárny rok. Všetky dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov.

Plat zubného lekára/lekárky

Žiadny zákon ani iný predpis neurčuje maximálnu výšku platu zubného lekára či lekárky v postavení zamestnanca. Ak teda zamestnávate seba vo vlastnej súkromnej zubnej ambulancii, hornú hranicu vášho platu limituje len obrat spoločnosti a záväzky, ktoré musíte plniť.

Minimálnu hranicu mzdy však právne predpisy určujú, konkrétne § 120 ods. 4 Zákonníka práce. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie dohodnuté v kolektívnej zmluve, zubný lekár má ako zamestnanec nárok podľa minimálneho mzdového nároku za 5. stupeň náročnosti práce s koeficientom 1,8 (násobí sa ním suma minimálnej mzdy). V roku 2019 teda nemohla byť základná zložka jeho mzdy v plnom úväzku byť menej ako 936 eur brutto mesačne. Od 1. januára 2020 sa minimálna mzda pre zubného lekára zvýši na 1044 eur.

Minimálne mzdové nároky podľa stupňov náročnosti sa nevzťahujú na práce vykonávané mimo pracovného pomeru, teda na tzv. dohodárov. Na nich sa vzťahuje iba základná minimálna mzda.

Pre porovnanie zubný lekár zamestnaný napríklad v nemocnici (teda vo verejnom zdravotníckom zariadení), mal pre rok 2019 garantovanú minimálnu mzdu 1193 eur. Výška jeho príjmu sa totiž vypočíta inak. Podľa § 80a zákona č. 578/2004 Z. z. je základná zložka zubného lekára vo verejnom zdravotníckom zariadení najmenej 1,25-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva základná zložka mzdy. Príklad: 954 eur bola priemerná mzda za rok 2017, násobené koeficientom 1,25 dostaneme 1192,5 eur, to sa zaokrúhľuje nahor.

V roku 2020 bude plat tejto skupiny zdravotníckych pracovníkov opäť rásť, (priemerná mzda v roku 2018 bola 1013 eur), minimálna mesačná mzda lekára vo verejnom zdravotníckom zariadení od 1. januára 2019 bude teda 1267 eur.

U zubného lekára v nemocnici, ktorý pracuje ako maxilofaciálny chirurg alebo parodontológ (má ukončené vzdelanie v niektorom zo špecializačných odborov), je tento koeficient 2,3. Mesačne teda od 1. januára 2019 dostával minimálne 2195 eur (teda po zaokrúhlení 954 x 2,3 a to je 2194,2 eura). Od 1. januára 2020 mu plat porastie na najmenej 2330 eur v hrubom.

Podľa portálu platy.sk1 je teraz priemerná mesačná mzda zubného lekára na Slovensku 1641 eur v hrubom, zubný technik zarába 932 eur brutto, zubná sestra či zubný asistent 946 eur a napríklad dentálna hygienička zarobí priemerne 1029 eur mesačne.

1 Viac o metodike na https://www.platy.sk/metodika

Pracovno-právna agenda

Dôrazne odporúčame, dať si všetky pracovné a obchodné zmluvy vypracovať právnikovi. Tiež s ním konzultujte všetky aspekty a situácie v pracovno-právnych a obchodno-právnych vzťahoch, ktoré sa počas prevádzky zdravotníckeho zariadenia vyskytnú. Nasledujúce riadky vám majú pomôcť zorientovať sa v problematike.

Len z titulu postavenia konateľa v obchodnej spoločnosti nemôže zubný lekár vykonávať zdravotnícke povolanie. Ustanovenie do funkcie konateľa, ani zmluva o výkone funkcie konateľa nestačí, predmetom konateľskej činnosti je totiž iba obchodné vedenie spoločnosti a nie odborná garancia poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Odborný zástupca zdravotníckej spoločnosti (hovorovo garant) musí mať so spoločnosťou uzatvorený pracovný pomer alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, alebo byť v obdobnom vzťahu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Z hľadiska zákona musí byť odborný zástupca vždy zamestnancom právnickej osoby, ktorá je držiteľom povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Pracovná zmluva zubného lekára neobsahuje žiadne osobitné náležitosti oproti bežnej pracovnej zmluve. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce musí ako každá pracovná zmluva obsahovať druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a stručnú charakteristiku tohto druhu práce. Stručná charakteristika druhu práce môže byť vymedzená pri zubných lekároch/sestrách nasledovne: „Charakteristikou práce je vykonávanie preventívnej, diagnostickej a liečebnej činnosti v rozsahu odbornej spôsobilosti zdravotníckeho pracovníka v povolaní zubný lekár/sestra“.

Zákon č. 578/2004 Z. z. neupravuje rozsah týždenného pracovného času pre odborného zástupcu. Ten bude závisieť od mnohých ďalších faktorov. Napríklad v prípade zdravotníckych zariadení, v ktorých je odborný zástupca súčasne aj jediný ošetrujúci zdravotnícky pracovník, je potrebné z právnej istoty odporučiť, aby rozsah týždenného pracovného času zodpovedal najmenej rozsahu schválených ordinačných hodín.

Pomerne častý je prípad, keď zubný lekár je nielen v pozícii odborného zástupcu, ale súčasne aj poskytuje zdravotnú starostlivosť ako zubný lekár. V takomto prípade sa v pracovnej zmluve uvedie, že zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že zamestnanec bude vykonávať práce podľa v zmluve popísanej pracovnej náplne so zaradením zamestnanca na pracovnú pozíciu zubný lekár – odborný zástupca (druh práce). V rámci stručnej charakteristiky druhu práce sa uvedie kombinácia stručnej charakteristiky druhu práce zubného lekára aj odborného zástupcu, ktoré sme popísali vyššie. Platí to aj v prípade, že konateľ je aj garantom aj ošetrujúcim lekárom vo vlastnej s. r. o.

Pri zubnom lekárovi, ktorý je súčasne odborným zástupcom môže byť v charakteristike druhu práce uvedené napríklad: a) osobná zodpovednosť za odborné poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, b) oznamovanie, bez zbytočného odkladu, zamestnávateľovi každú zmenu skutočností, ktoré sa týkajú podmienok nevyhnutných na vydanie povolenia, c) vykonávať činnosť odborného zástupcu iba u jedného poskytovateľa zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti.

Ako sme už uviedli v článkoch o založení a vedení zubnej ambulancie, každý zubný lekár po registrácii na SKZL má požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) o pridelenie kódu zdravotníckeho pracovníka zubného lekára. Na pridelenie kódov by pri svojich zamestnancoch mal dohliadnuť aj zamestnávateľ. Účelom kódu zdravotníckeho pracovníka je jeho jednoznačná identifikácia.

Zamestnávateľ nesmie zabudnúť informovať o svojich zamestnancoch zdravotné poisťovne, ak má s nimi uzatvorenú zmluvu/zmluvy, aby sa teda vyhol hrozbe ukončenia zmlúv na ošetrovanie pacientov z prostriedkov verejného zdravotného poistenia alebo prípadných pokút. Prijatie nového zdravotníckeho pracovníka musí oznámiť aj poisťovni, s ktorou uzatvoril povinnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú osobám v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, a rozšíriť poistné krytie aj na nového zamestnanca.

Výplata na ruku? Určite nie!

Na začiatku treba jasne napísať, že zamestnávateľ poskytujúci zamestnancom časť peňazí alebo celú odmenu za vykonanú prácu „na ruku“, sa dopúšťa trestného činu krátenia dane a poistného. Zákon porušuje aj zamestnanec, pretože má nezdanené príjmy.

Zamestnávateľ sa totiž vyhýba odvodovým povinnostiam a daňovým povinnostiam. Navyše ak dáva zamestnávateľ výplatu alebo jej časť „na čierno“ nemôže si o tieto náklady znižovať základ dane.

Zamestnanec si na druhej strane musí byť vedomý, že ak berie časť výplaty či odmeny „načierno“, má to následky napríklad výšku nemocenského príspevku či úrazového príplatku, aj na výšku materského či príspevku v nezamestnanosti, keďže pri nich sa berú do úvahy len priznané príjmy zamestnanca. Ovplyvňuje to aj výpočet rôznych druhov dôchodkov, najmä starobného.

Ak napríklad zarábate 1000 eur, ale 400 vám zamestnávateľ dáva na ruku, a odídete napríklad na materskú dovolenku, iba na materskom prídete takmer o 2000 eur. Na materské máte nárok v tehotenstve a pri starostlivosti o dieťa, najdlhšie však 34 týždňov. Vypočíta sa ako 75 % denného vymeriavacieho základu. Je to teda veľmi blízko tomu, čomu sa ľudovo hovorí čistý príjem. Ak zarábate 1000 eur a máte to aj v zmluve, na materskom vám Sociálna poisťovňa vyplatí dokopy 4940 eur. Ak ste zarábali 1000 eur, ale priznávali len 600, na materskom vám na účte pribudne len 2960 eur, teda o 1980 eur menej.

Stratili by ste aj na hypotéke či inom úvere, o ktorý by ste chceli žiadať. Aj keď máte v skutočnosti príjem oveľa vyšší, výšku úveru vám banka vypočíta podľa čistého príjmu, ktorý je banka zo zákona povinná automatizovane overovať v Sociálnej poisťovni alebo podľa už podaného daňového priznania, ak ste SZČO alebo s.r.o.. Môže sa teda stať, že úver nedostanete vôbec alebo len veľmi nízky.

Podľa nariadenia Národnej banky Slovenska, bankové inštitúcie, ktoré poskytujú rôzne typy úverov, musia preverovať príjem žiadateľa aj ich zadlženosť. Ako posudzovanie príjmu a zadlženosti vyzerá, o tom sme písali v článku Ako získať úver na otvorenie ambulancie.

Ak teda pristúpite na vyplácanie peňazí na ruku, okrem toho, že sa stávate spoluvinníkom zamestnávateľa, ktorý kráti daň a poistné, pri žiadaní o úver prichádzate o finančné prostriedky, ktoré by vám banka mohla poskytnúť navyše, keby váš skutočný príjem bol aj legálny a dokladovateľný.

Pre zubných lekárov sme pripravili špeciálnu sekciu s ďalšími tipmi a radami ako otvoriť vlastnú zubnú prax či odkúpiť zabehnutú ambulanciu, odkiaľ na to vziať až 100 000 eur, aj keď s podnikaním ešte len začínate. Viac na www.zacinamepodnikat.sk.

Pridajte sa k nám na
Krok za krokom
EEPA National Winner 2016. European Commission.
×
Mobilná aplikácia George
Slovenská sporiteľňa, a.s.
Teraz na Google Play
Zobraziť