Zubná lekárka Ivana Šinaľová: Chcem ľuďom pomôcť
a nie im spôsobiť bolesť

„Čistý zub sa nepokazí“, hovorí zubná lekárka Ivana Šinaľová. Žena, ktorá nabrala odvahu a popri rodine a dcérke si otvorila svoju vlastnú zubnú ambulanciu DENTACARE v Raslaviciach.

V rozhovore s Kristínou Majerovou z redakcie Akčné ženy prezradila:

  • kedy začala uvažovať o otvorení vlastnej ambulancie,
  • ako sa zbaviť strachu zo zubára,
  • na čo nedá dopustiť v starostlivosti o zuby,
  • o pacientovi, ktorý zaspal počas ošetrenia.

Bola vaša cesta za zubným lekárstvom priamočiara? Odkedy ste chcela byť zubárkou?

Moja cesta za zubným lekárstvom nebola úplne priamočiara. Počas gymnázia som uvažovala nad viacerými alternatívami. Lákalo ma štúdium práva, medicíny, ale aj prírodných vied, nakoľko ma bavila biológia. Nakoniec prevážila medicína a odbor zubné lekárstvo som si vybrala preto, lebo sa mi páčilo, že je to kombinácia vedomostí, ale aj remesla.

Ivana Šinaľová

Počas štúdia ste získali cenu dekana. Za čo ste ju dostali?

Univerzitný život bol pre mňa celkom pestrý. Aktívne som sa zapájala do rôznych mimoškolských aktivít. Podieľala som sa ako školiteľka na projekte Dental Alarm, ktorý je zameraný na edukáciu detí v škôlkach a školách v oblasti dentálnej hygieny. Ďalšou aktivitou bola účasť na ŠVOČ, kde som bola súčasťou tímu, ktorý sa venoval výskumu na ústave anatómie pod vedením docentky Lovásovej. Cena dekana bola udelená za úspešnú reprezentáciu Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika na medzinárodných študentských vedeckých konferenciách, kde sme za naše práce získali viaceré ocenenia.

Kedy ste začali uvažovať o otvorení vlastnej praxe? Nebolo jednoduchšie hľadať miesto v už existujúcej a zabehnutej ambulancii?

Po absolvovaní školy som bola zamestnaná v dvoch súkromných zubných ambulanciách v Prešove. Získala som veľa skúseností a boli sme veľmi dobrý kolektív. Pracovala som tam až do materskej dovolenky. S príchodom dcérky sme s manželom začali rozmýšľať o tom, že by pre mňa z hľadiska cestovania bolo fajn pracovať bližšie k domu, ale stále to neboli úvahy v zmysle otvorenia vlastnej praxe. Plánovala som si nájsť prácu v Bardejove, ktorý je môjmu srdcu blízky. Nakoniec to osud zariadil inak. Prišla mi ponuka od pani doktorky, ktorá predávala svoju zubnú ambulanciu v Raslaviciach. Zvážila som výhody a nevýhody tohto rozhodnutia - ako majiteľka zubnej ambulancie som zodpovedná nielen za poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale aj za chod ambulancie ako firmy. Nakoniec som predsa len nabrala odvahu a išla do toho.

Vybavenie ambulancie nie je lacná záležitosť. Ako sa vám podarilo získať finančné prostriedky?

Kupovala som zubnú ambulanciu, ktorá už nejaké vybavenie mala, avšak ambulanciu bolo potrebné modernizovať. Mnoho vecí a prístrojov, s ktorými som bola zvyknutá pracovať, som musela dokúpiť. Taktiež priestory už potrebovali rekonštrukciu. Financovanie toho všetkého bol mix vlastných úspor (ktorých po materskej dovolenke až tak veľa nebolo), niečo som si požičala od rodičov, ale základ financovania som získala pomocou Programu pre začínajúcich podnikateľov a podnikateľky od Slovenskej sporiteľne.

Kde sa takéto vybavenie kupuje a čo všetko potrebujete, ak začínate od nuly?

Existujú špecializované firmy zamerané na komplexné vybavenie ambulancie od zariadenia až po spotrebný materiál. Je toho potrebné naozaj mnoho, tak uvediem len zopár príkladov. Z veľkých prístrojov potrebujete stomatologickú súpravu, kompresor, odsávanie, separátor amalgámu, autokláv, röntgen. Z menších polymerizačnú lampu, prístroje na ošetrenie koreňových kanálikov, dentálne lupy, prístroj na miešanie hmôt, mnoho liečiv, inštrumentária a spotrebného materiálu od rukavíc až po vatové valčeky. Zoznam by mohol pokračovať ešte na zopár strán.

Čo bolo najťažšie pri zariaďovaní ambulancie? Potrebovali ste aj nejaké povolenia? 

Najťažšie bolo dotiahnuť práve všetky tie povolenia. Aj napriek tomu, že som si kupovala už existujúcu prax, potrebovala som si vybaviť naozaj veľké množstvo povolení od Slovenskej komory zubných lekárov, cez vyšší územný celok a regionálny úrad verejného zdravotníctva až po aktualizácie zmlúv s poisťovňami.

Mali ste niekoho, kto vám s celým procesom pomáhal?

Počiatočné kroky smerovali práve k zabezpečeniu financovania. Inšpiroval ma kolega, ktorý si svoju ambulanciu financoval pomocou rovnakého programu od Slovenskej sporiteľne. Na ich stránke www.zacinamepodnikat.sk som si našla bližšie informácie a vyplnila kontaktný formulár. Následne ma kontaktovala Annamária Kočišová, ktorá ma sprevádzala počas tohto obdobia. V rámci programu ponúkajú bezplatné konzultácie a tak so mnou postupne prechádzala všetky potrebné kroky. Veľmi zaujímavé a prínosné pre mňa bolo, keď sme spolu spracovali cash flow ambulancie. Prešli sme spolu potenciálne príjmy a náklady. Pomohlo mi to zorientovať sa. Nápomocná mi bola aj spolužiačka Renátka Šimíková, ktorá celým procesom zriadenia ambulancie prešla pár rokov predo mnou a tiež prednášky a príspevky Peťa Džupu, ktorý sa týmto témam venuje.

Čo je najdrahší kúsok vo vašej ambulancii?

Najdrahším „kúskom“ je samotná firma. Čo sa týka materiálneho vybavenia, tak okrem stomatologickej súpravy sú to rôzne špecializované prístroje, ktoré sú finančne veľmi náročné. Ako príklad uvediem prístroje potrebné k ošetreniu koreňových kanálikov alebo aj RTG prístroj a RVG senzor so softvérom.

K svojej práci potrebujete aj pravú ruku – zubnú asistentku. Ako ste ju našli?

To je veľmi milá príhoda. Zubnú asistentku som hľadala prostredníctvom inzerátu a ozvalo sa mi mnoho sympatických adeptiek. Kontaktovala ma aj moja súčasná zubná asistentka Simonka, ktorá je zároveň dentálna hygienička. Žijeme od seba asi 500 metrov a dovtedy sme o sebe vôbec nevedeli.

Ak by ste mohli porovnať obdobie, kým ste študovali, chodili sama k zubárovi ako pacient s tým, ako vidíte realitu v skutočnosti, sú veci, ktoré vedome robíte inak, ako ste ich možno vy na vlastnej koži zakúsili? Aké je to byť teraz na tej druhej strane zubárskeho kresla?

Ako pacient som stále mala v ambulancii rešpekt. Skutočnosť je taká, že ako zubný lekár chcem ľuďom pomôcť. Nechcem im spôsobovať bolesť. Práve takto by mal do ambulancie prísť nastavený aj pacient. Najdôležitejšia je komunikácia a vysvetlenie toho, čo sa bude robiť. Veľká časť strachu pramení z nevedomosti, čo pacienta v kresle čaká. V dnešnej dobe už návšteva ambulancie nie je hororovým zážitkom. Väčšina úkonov sa dá zvládnuť úplne bezbolestne. Už sa mi stalo, že pacient počas ošetrenia zaspal. 

Ivana Šinaľová

Aké zmeny vnímate ako odborníčka v rámci zubárskeho remesla?

Zubné lekárstvo napreduje míľovými krokmi, čo sa týka prístrojov a metód ošetrovania a je veľmi ťažké držať krok vo všetkých oblastiach naraz. Smeruje to k tomu, že dnes sa lekári začínajú  špecializovať na konkrétne odvetvie stomatológie – venujú sa napríklad len záchovnému zubnému lekárstvu alebo len protetike, parodontológii, či ošetrovaniu detí. Samostatnou kapitolou je čeľustná ortopédia a chirurgia, kde je potrebná ďalšia kvalifikácia. Najväčšou zmenou oproti minulosti sú technické možnosti. S príchodom zväčšovacej optiky, dentálnych lúp či mikroskopu sa otvoril úplne iný svet stomatológie. Mnoho zubov, ktoré by v minulosti určite extrahovali, sa dnes vďaka nim dá zachrániť. Taktiež dochádza k digitalizácii. Pomocou systému CAD/CAM, ktorý pozostáva z intraorálneho skeneru, frézy a PC so špeciálnym softvérom sa zhotovenie korunky či mostíka dokáže zaobísť bez nepríjemných odtlačkov a skrátiť výrobu práce aj na 24 hodín.

Ivana Šinaľová

Okrem toho, že podnikáte, ste aj mama trojročnej dcéry. Ako ona vníma mamu zubárku?

Dcérka to vníma primerane svojmu veku. Vie, že mama chodí do ambulancie, kde sa stará ľuďom o zúbky. Doma spolu s kefkou vyháňame zubožrútov (úsmev).

Darí sa vám skĺbiť práca s výchovou malého dieťaťa?

Snažíme sa spolu tráviť toľko času, koľko sa len dá. V tomto smere mám veľké šťastie, že mám oporu v rodine. Prvé mesiace otvorenia ambulancie boli náročné. Často som tam trávila čas aj dlho po pracovnej dobe a počas víkendov. Dcérke to však pomohlo sa odo mňa trocha osamostatniť a zároveň sa ešte viac zblížiť s ockom. On podniká tiež, ale má flexibilnú pracovnú dobu. Môže sa jej taktiež venovať. Obrovská vďaka však patrí babkám a dedkom, ktorí sa o dcérku starajú stále, keď my práve nemôžeme.

Ako rada trávite voľný čas?

Mám rada cestovanie a spoznávanie nových kultúr. Okrem Európy nás s manželom zlákala aj juhovýchodná Ázia, kde sme najdlhšie pobudli vo Vietname. Rada trávim čas so sestrou, ktorá je tiež zubná lekárka a robíme si spolu konzíliá pri káve. Mám rada knihy - dokážem pri nich veľmi zrelaxovať. Tiež si rada vypočujem dobrý podcast a bavia ma výlety do prírody a turistika. Keď sme spolu s manželom a dcérkou, tak nepotrebujeme žiadny špeciálny program, užívame si, že sme spolu.

Mnohí ľudia majú strašný strach zo zubára. Ako sa dá zbaviť tohto strachu?

Najdôležitejšia je prevencia a hygiena - čistý zub sa nepokazí. Ak sa to však už stane, ošetrenie netreba odkladať a čakať, kým príde bolesť. Strach je určite nepríjemný, ale základom pre jeho zvládnutie by malo byť, že si nájdete zubného lekára, ktorému budete dôverovať a následne vám vysvetlí, čo sa bude diať. Odporúčam nestrašiť zubárom malé deti. Prvú návštevu môžu absolvovať po prerezaní prvých zúbkov, nech sa postupne oboznámia s prostredím. Najhoršie je, keď je prvé ošetrenie spojené s riešením akútnej bolesti – vtedy dokážu vzniknúť najväčšie bloky, ktoré často trvajú až do dospelosti.

Na čo vy osobne nedáte dopustiť v starostlivosti o zuby?

Na medzizubnú kefku. Medzizubné priestory nie sú voľným okom viditeľné a bežnou kefkou dostupné. Práve tam vzniká najviac zubných kazov.

Ivana Šinaľová

Chcete aj vy otvoriť vašu vlastnú ambulanciu a potrebujete ju dofinancovať? Zapojte sa do Programu pre začínajúcich podnikateľov a podnikateľky. 
Prediskutujte váš podnikateľský zámer s bankou a zistite možnosti jeho financovania s našimi úvermi na rozbeh podnikania.