Vladimír Vlasatý: Vyrábame úžasnú surovinu, ktorá prináša radosť

Spomínate, že káva je všade tam, kde sa tvrdo pracuje. Je to trošku v protiklade s tým, že sa často hovorí kaviarenskí povaľači...

Samozrejme, káva sa častokrát spája s relaxom alebo s povaľovaním v kaviarňach. A to je správne. Ale málokedy sa hovorí o tom, že káva je na každom pracovisku. Kávu pijú všetci ľudia, ktorí tvrdo pracujú. Samozrejme, to neznamená, že ľudia, ktorí nepijú kávu, nepracujú tvrdo. Káva je aj nápoj, ktorý by sa mal spájať s drinou, vďaka ktorej ľudia dosahujú vrcholy.

Bolo úplne jedno, akú prácu som robil, či to bolo v divočine alebo v meste. Vždy som ráno vstal, vypil kávu, niekedy aj viac ako jednu a pustil sa do práce. Behom dňa som si doprial tiež a potom na konci znovu, už ale v rámci relaxu niekde v kaviarni s kamarátom. Alebo sa skúste opýtať hocijakého vysokoškoláka, čo mu pomohlo počas štúdia. Budem prekvapený,  ak väčšina z nich nepovie, že to bola práve káva neskoro v noci deň pred skúškou (úsmev).

Aká bola káva v divočine, v prérii alebo pri krotení koní?

Pravdou je, že nič moc. V Austrálii a na Novom Zélande sme pili nescu. Bola to katastrofa (smiech). V Kanade sme si kávu robili buď cez filter alebo keď sme boli v kempe, tak sme nechali zovrieť vodu a doslova sme do nej hodili za tri veľké hrste mletej kávy. Počkali sme, kým sadne a nalievalo sa. Jedna z vecí, na ktoré som sa vždy najviac tešil, keď sme raz za tri alebo štyri mesiace dostali voľno na víkend a mohli ísť niekde do civilizácie. Tešila ma predstava, že si sadnem do kaviarne, dám si dobré espresso a prečítam si noviny. To som robil pravidelne takmer ako rituál.

Aká (prípadne kde?) bola najlepšia a najhoršia káva, ktorú ste pili?

Tak najlepšiu kávu som bezpochyby pil v Kolumbii, tá je pre mňa top. Najhoršiu kávu som pil všade tam, kde bola nesca (smiech).

Vo vašej pražiarni si zakladáte najmä na pozitívnom prístupe, aby všetci mali radosť z dobrej kávy. Čo vám osobne pomáha zachovať si nadhľad a optimizmus?

Som zástanca názoru, že aj keď sa veci nevyvíjajú presne podľa plánov, vždy existuje riešenie. Trpezlivosť, zdržanlivosť a rozvážnosť sú kvality, ktoré pomáhajú zachovať nadhľad a optimizmus. Dá sa povedať, že je to niečo ako stoicizmus. Do tohto podniku sme sa pustili s tým, že to má byť zábava a dobrodružstvo. Vyrábame úžasnú surovinu, ktorá prináša radosť.

Prezraďte nám, aká je vaša obľúbená káva?

Ako som už spomenul, moja obľúbená káva je dvojité espresso z Kolumbijskej arabiky. Ak nie je Kolumbia, tak potom Brazília.

Vaša firma má veľmi zaujímavý názov: Káva víťazov. Prečo práve tento názov? Ak človek vypije kávu od vás, bude sa cítiť ako víťaz? 

Názov vznikol pri partii šachu. Keď sme s Mišom hrávali náruživo a pravidelne, dosť sme sa zamýšľali nad otázkou vyhrávania. Bolo pre nás dôležité vyhrať. Obaja sme veľmi súťaživí.  Skonštatovali sme, že čokoľvek sa v živote snažíme urobiť alebo dosiahnuť, nie je dôležité sa zúčastniť, ale vyhrať (smiech). Keď jeden z nás prehral šachovú partiu, bolo zrejmé, že ten druhý sa viac teší.

Pri premýšľaní o názve značky Mišo zo srandy povedal, že to môžeme volať káva víťazov. Ja som mu na to odpovedal, že prečo nie. Takto nám to vždy pripomína, že ak budem piť dosť kávy a budem sa snažiť a tvrdo pracovať...tak by som mal vyhrať. Štatisticky povedané (úsmev).

Začínali ste ako garážová firma s kilovou pražičkou. Dnes kávové zrná pražíte v 15 kg mašine. Ako vidíte ďalší progres? Aké sú vaše ďalšie biznis plány?

V prvom rade by som rád pokračoval v tom, čo robíme dobre, čiže pražil kvalitné zrno a spoľahlivo ho dodával našim zákazníkom. Toto je prvoradé. Myslím, že ak toto budeme mať vždy zvládnuté, tak ďalší stupeň sa dostaví sám. Ďalší progres vidím v raste zákazníkov a zvyšovaní kapacity výroby.