Gastroenterologička Zuzana Pastiriková: Od nemocničnej práce k vlastnej ambulancii

Zuzana Pastiriková od roku 2021 pracuje ako atestovaná gastroenterologička. Zo začiatku o vlastnej ambulancii nepremýšľala, no po práci v nemocnici, kde sa niektoré veci nedali urobiť po novom, sa vydala vlastnou cestou. Dnes už ordinuje vo svojej ambulancii v Novom Meste nad Váhom. 

Zuzana je lekárkou, pri ktorej sa pacienti oslobodia od strachu z gastroenterologických vyšetrení. Chce, aby boli vyšetrenia v celkovej anestéze prístupné pre všetkých, ktorí takéto vyšetrenia horšie tolerujú, keďže prínos pre pacienta je v porovnaní so strachom z vyšetrenia väčší.

V rozhovore pre Akčné ženy Zuzana prezradila:

  • čo bola najväčšia výzva pri zriaďovaní ambulancie
  • ako získala finančné prostriedky na výbavu ambulancie
  • akých chýb by sa mali vyvarovať ľudia, aby mali zdravé črevá
  • čo by nemalo chýbať na výmennom lístku, aby lekár pacientovi čo najlepšie pomohol

Aká bola vaša cesta ku gastroenterológii? Jasná, či skôr kľukatá?

To druhé je výstižnejšie. (smiech) Vyštudovala som Univerzitu Palackého v Olomouci, kde sa študovalo naozaj výborne. A hneď po škole som začala robiť na bežnom internom oddelení v úžasne vybavenej nemocnici. Boli sme malý, ale veľmi dobrý kolektív. Nebyť môjho manžela na Slovensku, v Čechách určite zostanem. Chcela som však, aby moje deti poznali starých rodičov a mali s nimi vzťah, čo aktuálne pre mňa predstavuje veľmi vysokú hodnotu.

Prečo ste si vybrali práve tento odbor?

Počas mojej práce na internom ma to stále ťahalo ku gastroenterológii. Vždy sa mi páčili endoskopie a vyšetrovanie pomocou zobrazovacích prostriedkov, napríklad ultrazvuku. Keď som začala sonografovať, odrazu do seba jednotlivé diagnózy zapadali a vzájomne sa prepájali. Zdalo sa mi úžasné pozrieť sa do vnútra pacienta. Napríklad pri podozrení na žlčníkový záchvat viem hneď vyhodnotiť, či to reálne bol alebo nebol záchvat.

Ako ste pri súčasnom nedostatku zdravotných sestier našli takú, s ktorou ste si vo všetkých smeroch sadli?

Mala som šťastie. Moja sestrička so mnou pracovala už v predchádzajúcom zamestnaní. Tam sme sa zoznámili a zistili sme, že nám to spoločne klape. Pri rozhodovaní o vlastnej ambulancii bolo teda jasné, že do toho ideme spolu. (smiech) Za veľké plus tiež považujem, že si ľudsky veľmi rozumieme a máme aj rovnaký pohľad na viaceré veci. V práci sa mi páči jej prístup k pacientom a zodpovednosť. Nemá problém naučiť sa niečo nové.

Nie je ľahké udržať si dobrú zamestnankyňu. Čo funguje vám?

Usilujem sa o to, aby mala vytvorené dobré pracovné podmienky a príjemné prostredie. No určite je na mieste aj nastavenie adekvátnych platových podmienok, o čo sa snažím v rámci svojich aktuálnych možností. A beriem ju ako súčasť tímu, v ktorom sa výborne dopĺňame. Nemôžem robiť bez nej. Takisto ona nemôže robiť bezo mňa.

Čo bolo pre vás pri budovaní ambulancie najväčšou výzvou?

Určite to boli priestory a financie. Sme v nájme v menšom zdravotnom stredisku, pretože v meste veľa priestorov na výber nie je. Keď sa tento priestor uvoľnil, išla som sa hneď pozrieť, či by som si práve tu vedela samu seba predstaviť. A hoci boli potrebné menšie zmeny, keďže v daných priestoroch bola predtým psychiatrická ambulancia, veľkým benefitom je pre mňa vzdialenosť približne 15 minút peši od domu. V prípade potreby vedia prísť deti za mnou priamo zo školy. Na tom mi záležalo najviac. Nechcela som zbytočne prichádzať o čas vyhradený pre rodinu.

Vybudovanie ambulancie je zrejme finančne náročné. Vstupné náklady vo forme prístrojového vybavenia určite stoja nemalé čiastky. Ako ste financovanie riešili?

Máte pravdu, finančne to jednoduché nebolo. Vybavenie ambulancie je poriadne drahá záležitosť. Hlavne, ak chcete vykonávať medicínu v súlade s najnovšími doporučenými postupmi. Mala som vlastné úspory, ale to nestačilo. 

S čím konkrétne pomohla Slovenská sporiteľňa?

Ako lekárka nie som odborníčka na financie. Vďaka svojej práci v ambulancii neďaleko Slovenskej sporiteľne v Trnave som sa zoznámila so zamestnancami banky. Banka má Program pre lekárov a lekárky, ktorí chcú otvoriť vlastnú ambulanciu. Špecialisti banky majú prehľad, s akými problémami sa začínajúci podnikateľ borí.

Adriana Rakúsová spolu s kolegom Martinom Janišom z tohto programu mi pomohli zorientovať sa v bankových produktoch, v tom čase som o úveroch a lízingoch toho veľa nevedela. Pomohli mi odhadnúť, akú budem potrebovať výšku úveru a lízingu. S Adrianou sme spoločne nastavili splácanie tak, aby som to bola schopná splácať a nezruinovalo ma to hneď na začiatku. Dovolilo mi to zvládnuť strach z podnikania a obavy, či to ako lekárka všetko zvládnem tak, aby mi zostal dostatok času na pacientov, ale aj na rodinu.

Banka mi poskytla úver, ktorý som potrebovala na zariadenie a vybavenie ambulancie. Vďaka úveru som mohla kúpiť potrebný nábytok, IT techniku, a celkovo sa mi podarilo na úvod pripraviť priestory pre pacientov tak, aby sa už pri vstupe u mňa cítili príjemne.

Akým spôsobom sa k vám pacienti môžu dostať? Potrebujú výmenný lístok alebo môžu prísť aj ako samoplatcovia bez lístka?

Výmenný lístok je fajn najmä vtedy, ak je na ňom napísaný dôvod, prečo obvodný lekár pacienta posiela práve k nám a čo od vyšetrenia požaduje.

Často sa však stáva, že pacienti prídu bez lístka a dodajú ho spätne. Alebo sa objednávajú aj bez odporúčania. Ide najmä o  mladších pacientov, ktorí poznajú svoju rodinnú anamnézu, majú v rodine nejaký problém a chcú ho riešiť preventívne. Prídu sa tiež vyšetriť rodičia dieťaťa s celiakiou, aby vylúčili toto ochorenie aj u seba. Prichádzajú aj pacienti s pozitívnou rodinnou anamnézou, ktorá sa týka kolorektálneho karcinómu, či skutočnosti, že niekto z rodiny sa liečil na rakovinu hrubého čreva. Dajú sa vyšetriť skôr, než sa objavia ťažkosti, čo považujem za správny prístup.

Ako vnímate dôležitosť výmenného lístka, ak k vám pošle pacienta všeobecný alebo iný lekár? Postačuje Vám veta: „Prosím o gastroenterologické vyšetrenie?“

Výmenný lístok bez výpovednej hodnoty, na ktorom nie je nič napísané, prípadne len veta s prosbou o vyšetrenie a pečiatkou od obvodného lekára, je pre mňa úplná zbytočnosť. Poisťovňa však tieto výmenné lístky vyžaduje, tak ich žiadame od pacientov aj my. Z pohľadu praxe to potrebné nie je.

Potrebujete k utvoreniu celkovej anamnézy aj podklady zo základných vyšetrení, ktoré môže urobiť obvodný lekár? Napríklad krvný obraz, základné biochemické parametre, stolica na okultné krvácanie a podobne? Alebo to zvyčajne obvodní lekári nechajú na vás? Ako to vyzerá v praxi?

Keď obvodný lekár nezrealizuje základné vyšetrenia, diagnostika pacienta sa spomalí. Na gastro však pacienti prichádzajú po preventívnej prehliadke, kde je jej súčasťou aj vyšetrenie stolice na okultné krvácanie. V takom prípade mám k dispozícii aspoň nejaké výsledky. Toto celé je naozaj hlavne o individuálnom prístupe a zodpovednosti konkrétneho lekára.

Od akého veku a kto presne má nárok na preventívnu kolonoskopiu? Je k tomu potrebný výmenný lístok alebo je možné vyšetrenie vykonať aj na pacientovu vlastnú žiadosť?

Na Slovensku máme rozbehnutý skríningový program kolorektálneho karcinómu, v rámci ktorého má každý v 50. roku života nárok na preventívnu kolonoskopiu. Každé dva roky sa vyšetruje stolica na skryté krvácanie, tzv. fob test, ktorý robí obvodný lekár počas preventívnej  prehliadky u pacientov s pozitívnou rodinnou anamnézou. Myslím si, že žiadny gastroenterológ neodmietne pacienta, ktorý sa chce dať vyšetriť a absolvovať preventívnu kolonoskopiu.

Ako riešite dovolenky, prípadne OČR? Máte dohodu s gastroenterológom, ktorý vás zastupuje, alebo jednoducho pacientov objednávate na iný termín a musia počkať?

Dovolenku plánujeme dlho dopredu. Voľno sa musí nahlásiť aj na VÚC, kde sa udáva, kto nás zastupuje, pričom zastupovanie je zvyčajne v inom meste.

A OČR? Na tie nechodím. S deťmi zostáva väčšinou manžel, alebo sa doliečujú u starých rodičov. Samozrejme, závisí to od situácie. Keď bol syn na operácii, bola som s ním hospitalizovaná ja. Aj v akútnom štádiu s nimi zostávam doma, no maximálne jeden až dva dni, a potom sa už striedame. V takýchto prípadoch pacientov preobjednávame a v ďalších dňoch sa to snažíme dobehnúť, aby dlho nečakali a nemuseli sme ich posúvať na príliš neskorý termín.

Ako hodnotíte spoluprácu so spádovou nemocnicou alebo onkologickými pracoviskami v prípade, že máte pacienta, ktorého stav si vyžaduje ďalšie pracovisko? Napríklad chirurgiu alebo onkológiu.

Našou spádovou nemocnicou je Fakultná nemocnica v Trenčíne, kde sa chirurgia aj onkológia nachádza. Podľa závažnosti stavu vieme nasmerovať pacienta aj do Národného onkologického ústavu v Bratislave, s ktorým veľmi rada spolupracujem. Ak je to potrebné, konzultujem jednotlivé stavy s kolegami v Trnave, kde sa vybudovalo moderné gastroenterologické pracovisko. Robia sa tam také vyšetrenia, ktoré sú štandardne iba v nemocniciach. Ide o endosonografiu a endoskopické vyšetrenie žlčovodov (ercp, spy glass cholangioskopia). Nie všetkých pacientov však vieme vyriešiť ambulantne, časť z nich si vyžaduje hospitalizáciu.

A v neposlednom rade mi v mojej práci pomáha spolupráca s ambulanciou Endocorp v Trnave, ktorú vedie MUDr. Ušák. Tu som našla pomoc a zázemie po odchode z nemocnice. Pomohli mi zdokonaliť sa v endoskopiách, za čo som celému kolektívu veľmi vďačná.

Akým výzvam čelia gastroenterológovia?

Najväčšou výzvou sú neadekvátne platby z poisťovní. Nie všetko, čo urobíme, máme aj zaplatené. Myslím si, že to smeruje k tomu, že pacienti si budú musieť časť vyšetrení platiť sami. Do budúcna bude podľa mňa nutná finančná spoluúčasť. Náklady na vyšetrenia sú často vyššie, ako nám poisťovne zaplatia.

Ďalšou veľkou výzvou je, že nás je málo. Všeobecne je veľmi málo špecialistov, gastroenterológov nevynímajúc. Vnímam prílišný nápor na ambulancie a veľa pacientov. Len čo by som ochorela, čakacie doby pacientov sa predlžujú. Mrzí ma, že chýba podpora ambulantného lekárstva ako takého.

Aký je stav slovenského obyvateľstva, čo sa týka gastroochorení?

Celosvetovo, teda aj na Slovensku, je nárast incidencie ochorení, či už kolorekatálneho karcinómu z hľadiska onkológie, alebo nárast metabolických ochorení, ako je stetatóza pečene. Veľmi negatívny vplyv má aktuálny životný štýl ľudí, nedostatok pohybu, nesprávna životospráva, vysoký príjem, nízky výdaj energie.

Nie je toho málo. Čo z toho sa dá reálne liečiť?

V prvom rade odporúčam chodiť na pravidelné kolonoskopické kontroly. Vďaka rozbehnutému skríningu kolorektálneho karcinómu dnes vieme mnohým problémom dostatočne skoro predísť. Vďaka nemu sa nám podarí každoročne zachytiť už včasné štádiá rôznych ochorení, ktoré sú veľmi dobre liečiteľné, či rizikové polypy, ktoré vedú ku vzniku kolorektálneho karcinómu. Vieme ich odstrániť ešte pred vznikom samotnej rakoviny.

Aký je podľa vás dôvod, že je Slovensko v incidencii aj mortalite na kolorektálny karcinóm na popredných priečkach?

Dôvodov je viacero. Ak ide o rizikových pacientov, kde sa u ich rodičov vyskytol kolorektálny karcinóm, ide o genetickú predispozíciu. Alebo môže ísť aj o pacientov s nešpecifickými črevnými ochoreniami typu ulceróznej kolitídy alebo Crohnovej choroby. Tí musia byt sledovaní, riziko karcinómu je u nich väčšie než v zdravej populácii. No a svoju úlohu zohrávajú aj faktory vonkajšieho prostredia, ako je zlá životospráva či nadmerná konzumácia červeného mäsa a údenín.

Hovorí sa, že jedlo treba jesť pomaly, neponáhľať sa. Prečo je dôležité jesť v pokoji?

Ak sa neponáhľame, aj žalúdok má čas jedlo stráviť. Nemáme pocit ťažoby po jedle, telo má čas zregenerovať sa, využiť všetky živiny zo stravy. Keď jeme pomaly, aj žalúdok vie, že sme niečo zjedli, nielen to tam hodíme, máme „kameň v žalúdku“ a cítime sa ťažko.

Aké tri rady by ste dali ľuďom v rámci starostlivosti o svoje trávenie?

  1. Nájdite si čas aspoň na obed a v pokoji si ho vychutnajte. Na konzumáciu si ideálne vyberajte čerstvé potraviny a nekvalitným potravinám a polotovarom sa vyhýbajte.
  2. Skúste sa netrápiť vecami, ktoré nemôžete zmeniť.
  3. Doprajte si primeranú pohybovú aktivitu, napríklad prechádzku v prírode.

Chcete aj vy otvoriť vlastnú ambulanciu a potrebujete ju dofinancovať? Zapojte sa do Programu pre začínajúcich podnikateľov a podnikateľky. Prediskutujte váš podnikateľský zámer s odborníkmi Slovenskej sporiteľne a zistite možnosti jeho financovania s našimi úvermi a lízingmi na rozbeh podnikania.