Príbeh Slovenskej sporiteľne trvá už 200 rokov aj vďaka schopnosti adaptovať sa a dlhodobej vízii jej manažérov. Je možné predpovedať, ako bude vďaka AI ľudská práca vyzerať o ďalších 200 rokov?

V prvom rade iba jedno percento firiem prežije 20 rokov. To, že Sporiteľňa prežila 200, je brutálny úspech. Akým spôsobom prežiť ďalších 200? Umelá inteligencia veci pomôže urýchliť, zjednodušiť, ale tá ľudská časť bude stále extrémne dôležitá. Ľudia budú stále chcieť mať niekoho živého, kto to dotiahne. To znamená, že AI to môže celé začať a zjednodušiť, pripraviť podklady, ale ľudský vzťah na konci bude stále veľmi, veľmi dôležitý.

Čiže áno, väčšina zákazníkov B2B, B2C alebo tých, ktorí majú jednoduchšie požiadavky, sa bude dať uspokojiť cez aplikáciu AI. Ale pár kľúčových veľkých B2B zákazníkov bude stále potrebovať personalizáciu. Nie každý z nich bude technologicky zdatný a ľuďom bude chýbať osobný kontakt. Niekto si potrebuje zavolať, niekto sa potrebuje stretnúť, takže stále tam ostane tento faktor, ktorý bude veľmi dôležitý.

Hovorí sa, že AI ostane skôr nástrojom ako úplnou náhradou, najmä v kreativite a rozhodovaní. Súhlasíte?

Áno, súhlasím na základe toho, čo dnes vieme. AI je veľký pomocník, ale stále je chybový. A na Oxforde nás varovali, že AI má obrovskú nevýhodu a tou je to, že kvalita výstupu závisí od kvality vstupu. To znamená, že ak do AI dáte nekompletné alebo nerelevantné dáta, alebo tam nedáte dobrý prompt, tak výstup nebude dostatočne dobrý. A to je to, čo sa dnes deje. Ľuďom často zaberá viacej času opravovať chyby po umelej inteligencii, než danú prácu robiť manuálne.

Bude v budúcnosti stále potrebný silný líder, ktorý bude dbať na hodnoty a víziu firmy?

Áno, ľudia ho stále budú potrebovať. Ľudia totiž nekupujú od firiem, ľudia kupujú od ľudí a vždy ich tam potrebujú. Keď si zoberieme napríklad Teslu, stále je v nej Elon Musk, ktorý je frontmanom. Veľké firmy majú frontmana, ktorý je ľudský, a ľudia tohto lídra nasledujú. Napríklad v Martinuse je ním Michal Meško, ale koho má napríklad Panta Rhei? Je to veľký rozdiel a pritom môžu mať obe spoločnosti z pohľadu zákazníka porovnateľné produkty, porovnateľné ceny. Ale ľudská zložka, líder firmy alebo líder tímu bude naďalej extrémne dôležitý na to, aby k sebe dokázal pritiahnuť šikovných ľudí.
 

Kde vidíte rovnováhu medzi online kurzami, interaktívnymi platformami a osobnými tréningami pri školení zamestnancov?

My to dnes v zahraničí robíme tak, že nadizajnujeme tréning na mieru, preškolíme ľudí osobne a následne ich trénujeme cez AI.

Vidíte v AI potenciál pre tzv. adaptívne vzdelávanie, ktoré prispôsobuje obsah školení výkonom ich účastníkov? Ako ich môžu firmy prakticky realizovať?

Firmy to skúšajú, je to fajn, ale nie je to úplná náhrada. Pretože stále sú veci, ktoré ľudia potrebujú vo vzdelávaní mať bez ohľadu na senioritu. Čiže je potrebný nejaký základ a až následne potom sa dá školenie prispôsobovať. Vo chvíli, keď dáte každému niečo úplne iné, daná firma a jej tím nebude konzistentný. Takže z môjho pohľadu ide o doplnok prípadne nadstavbu, ale nie jadro.

Akým spôsobom sa dá merať efektivita školení aj vo vzťahu k vynaloženým finančným nákladom?

Toto je extrémne dôležitá vec. Dnes už sa v zahraničí nemeria, koľko človek absolvoval školení, koľko absolvoval minút alebo hodín videokurzov. Meria sa to, ako sa v konkrétnej zručnosti posunul v čase. To znamená, že ja mu teraz urobím test, že vo vyjednávaní má 51 bodov a o tri mesiace zistím, že má 72 bodov. Takže viem vyčísliť hodnotu, ako mu stúpa úspešnosť, o koľko biznisov viacej urobil, koľko firma zarobila a mínus koľko stálo to vzdelávanie. To je to, čo sa dnes meria. Dnes sa meria výkonnosť vzdelávania a výsledkovosť vzdelávania, nie aktivita v tom vzdelávaní.