Peter Strcula:
Slovo zmena treba nahradiť slovom príležitosť

V rozhovore sa dočítate:
- Aká spoľahlivá je umelá inteligencia
- Či budú lídri dôležití aj v budúcnosti
- Ako merať úspešnosť školení
- Prečo zamestnanci odmietajú zmeny
- V čom musí byť lektor dobrý
Príbeh Slovenskej sporiteľne trvá už 200 rokov aj vďaka schopnosti adaptovať sa a dlhodobej vízii jej manažérov. Je možné predpovedať, ako bude vďaka AI ľudská práca vyzerať o ďalších 200 rokov?
V prvom rade iba jedno percento firiem prežije 20 rokov. To, že Sporiteľňa prežila 200, je brutálny úspech. Akým spôsobom prežiť ďalších 200? Umelá inteligencia veci pomôže urýchliť, zjednodušiť, ale tá ľudská časť bude stále extrémne dôležitá. Ľudia budú stále chcieť mať niekoho živého, kto to dotiahne. To znamená, že AI to môže celé začať a zjednodušiť, pripraviť podklady, ale ľudský vzťah na konci bude stále veľmi, veľmi dôležitý.
Čiže áno, väčšina zákazníkov B2B, B2C alebo tých, ktorí majú jednoduchšie požiadavky, sa bude dať uspokojiť cez aplikáciu AI. Ale pár kľúčových veľkých B2B zákazníkov bude stále potrebovať personalizáciu. Nie každý z nich bude technologicky zdatný a ľuďom bude chýbať osobný kontakt. Niekto si potrebuje zavolať, niekto sa potrebuje stretnúť, takže stále tam ostane tento faktor, ktorý bude veľmi dôležitý.
Hovorí sa, že AI ostane skôr nástrojom ako úplnou náhradou, najmä v kreativite a rozhodovaní. Súhlasíte?
Áno, súhlasím na základe toho, čo dnes vieme. AI je veľký pomocník, ale stále je chybový. A na Oxforde nás varovali, že AI má obrovskú nevýhodu a tou je to, že kvalita výstupu závisí od kvality vstupu. To znamená, že ak do AI dáte nekompletné alebo nerelevantné dáta, alebo tam nedáte dobrý prompt, tak výstup nebude dostatočne dobrý. A to je to, čo sa dnes deje. Ľuďom často zaberá viacej času opravovať chyby po umelej inteligencii, než danú prácu robiť manuálne.
Bude v budúcnosti stále potrebný silný líder, ktorý bude dbať na hodnoty a víziu firmy?
Áno, ľudia ho stále budú potrebovať. Ľudia totiž nekupujú od firiem, ľudia kupujú od ľudí a vždy ich tam potrebujú. Keď si zoberieme napríklad Teslu, stále je v nej Elon Musk, ktorý je frontmanom. Veľké firmy majú frontmana, ktorý je ľudský, a ľudia tohto lídra nasledujú. Napríklad v Martinuse je ním Michal Meško, ale koho má napríklad Panta Rhei? Je to veľký rozdiel a pritom môžu mať obe spoločnosti z pohľadu zákazníka porovnateľné produkty, porovnateľné ceny. Ale ľudská zložka, líder firmy alebo líder tímu bude naďalej extrémne dôležitý na to, aby k sebe dokázal pritiahnuť šikovných ľudí.
Kde vidíte rovnováhu medzi online kurzami, interaktívnymi platformami a osobnými tréningami pri školení zamestnancov?
My to dnes v zahraničí robíme tak, že nadizajnujeme tréning na mieru, preškolíme ľudí osobne a následne ich trénujeme cez AI.
Vidíte v AI potenciál pre tzv. adaptívne vzdelávanie, ktoré prispôsobuje obsah školení výkonom ich účastníkov? Ako ich môžu firmy prakticky realizovať?
Firmy to skúšajú, je to fajn, ale nie je to úplná náhrada. Pretože stále sú veci, ktoré ľudia potrebujú vo vzdelávaní mať bez ohľadu na senioritu. Čiže je potrebný nejaký základ a až následne potom sa dá školenie prispôsobovať. Vo chvíli, keď dáte každému niečo úplne iné, daná firma a jej tím nebude konzistentný. Takže z môjho pohľadu ide o doplnok prípadne nadstavbu, ale nie jadro.
Akým spôsobom sa dá merať efektivita školení aj vo vzťahu k vynaloženým finančným nákladom?
Toto je extrémne dôležitá vec. Dnes už sa v zahraničí nemeria, koľko človek absolvoval školení, koľko absolvoval minút alebo hodín videokurzov. Meria sa to, ako sa v konkrétnej zručnosti posunul v čase. To znamená, že ja mu teraz urobím test, že vo vyjednávaní má 51 bodov a o tri mesiace zistím, že má 72 bodov. Takže viem vyčísliť hodnotu, ako mu stúpa úspešnosť, o koľko biznisov viacej urobil, koľko firma zarobila a mínus koľko stálo to vzdelávanie. To je to, čo sa dnes meria. Dnes sa meria výkonnosť vzdelávania a výsledkovosť vzdelávania, nie aktivita v tom vzdelávaní.
Podľa akých parametrov si má manažér nastaviť ciele školenia ešte pred jeho začiatkom?
V prvom rade nebyť reaktívny, čiže nereagovať na ponuky, ktoré mu dávajú iné vzdelávacie firmy. Najprv si potrebuje povedať, kde chce mať tých ľudí o rok, o dva, o tri, čo budú ich kľúčové kompetencie a zručnosti, aby prežili. A začať až potom, keď si stanoví tri kľúčové veci podľa techniky BAS – výsledky, aktivity, zdroje. Výsledkom má byť, čo majú ľudia robiť inak ako dnes a až potom to, aká aktivita ich k tomu privedie. Niekto potrebuje napríklad videokurzy, iný potrebuje školenie, ale je to ten istý základ. Čiže najprv treba začať výsledkom, čo sa má po vzdelávaní zmeniť.
Ako vo firme vybudovať kultúru neustáleho učenia, kde sú zamestnanci motivovaní vzdelávať sa v oblasti nových technológií a potrebných zručností?
V prvom rade musí byť líder prvý a potrebuje ľuďom ukázať, prečo to majú robiť. Líder nemá hovoriť, čo majú ľudia robiť ani ako to majú robiť, ale prečo to majú robiť. Prečo je vzdelávanie nevyhnutné, aby uspeli na trhu. Takže hneď ako ľudia majú silné prečo, sami nájdu ako. Líder musí masírovať ľudí, prečo je to nevyhnutné, prečo je to potrebné, prečo bez toho neprežijeme, a keď sa s tým ľudia stotožnia, tak podporu od HR, alebo od lídra využijú, prípadne si sami nájdu spôsob, ako na to. Napríklad jedna z najväčších technologických firiem na svete, ktorú my školíme, dáva svojim zamestnancom okrem brutálneho vzdelávania, ktoré im dávajú cez internet, 5 000 eur ročne na vlastné vzdelávanie.
Aké motivačné postupy odporúčate, aby zamestnanci neboli demotivovaní zavádzaním umelej inteligencie do praxe?
V prvom rade im treba extrémne dobre odkomunikovať, prečo je to dôležité a prečo im to pomôže a neuškodí. Pretože je prirodzené, že ľudia sa cítia ohrození a sú rezistentní, keď nemajú informácie. Preto im potrebujete túto zmenu extrémne dobre odkomunikovať, aby nemali rezistenciu podieľať sa na danej zmene.
Môžu tento proces vnímať skôr ako príležitosť?
Všetko sa dá vnímať ako príležitosť, keď sa vám podarí otvoriť ľuďom hlavu a ukázať im to ako príležitosť. Dnes sa vo firmách neodporúča slovo zmena. V zahraničí sa už toto slovo nahrádza slovom príležitosť.
S čím najčastejšie bojujú účastníci školení? Pociťujú preťaženosť, vyhorenie, prípadne demotiváciu a odpor?
Poviem veľmi subjektívne, že to totálne závisí od kvality lektora. Sú ľudia, ktorí majú veľmi dobrý obsah, ale nevedia ho podať tak, aby ľudí zapálili, udržali pozornosť a namotivovali ich. Takže tu je rozdiel medzi drahým a lacným školiteľom naozaj v impakte. V tom, ako ľudí do toho vtiahne, aký im dá dôvod na to, aby to chceli robiť a ako im pomôže, aby to naozaj robili denne. Čiže je to naozaj o tom, kto im to hovorí, ako im to hovorí a aký je ten konkrétny tréner.
Ak by ste mali manažérovi odporučiť jeden zvyk, zručnosť alebo zásadu, ako sa pripraviť na budúcnosť s AI, čo by to bolo?
Zvedavosť. Skúmať to, objavovať, vnímať to ako malé dieťa, ktoré keď je v novom prostredí, je zvedavé, čo tá hračka robí, čo sa s ňou dá robiť. Čiže normálne si niekedy v pokoji sadnúť, vo voľnom čase večer a jednoducho si to zapnúť a skúmať ako nejaký vedec. Práve táto zvedavosť človeku pomôže získať k AI pozitívny vzťah a nemať predsudky, nemať limity a využiť umelú inteligenciu na maximum.
Peter Strcula
CEO
BLUVARD
- Expert na predaj a vyjednávanie
- 24 rokov v predaji
- 14 rokov profesionálny školiteľ
- 17 krajín osobných školení
- 30 000+ preškolených ľudí
- 200+ mil. eur zarobených klientom
- Školí top firmy ako Slovenská sporiteľňa, PWC, Karcher, Metro, Alma Career, Packeta a pod.