Hovoríte, že aj komunikácia človeka s počítačom je ľudskou interakciou, nakoľko počítače programujú ľudia. Komunikácia s chatbotmi má však stále ďaleko od prirodzeného rozhovoru. Zmení sa to v dohľadnej budúcnosti?

Ešte donedávna sme museli technológiu ovládať čítaním a písaním, dnes už stačí hovoriť. 26 percent detí vo veku 6 až 11 rokov hovorí s Alexou aspoň raz denne a vyrastá nám tak „hlasová generácia“. Rozprávanie vytvára oveľa bližší vzťah než písanie a klikanie, takže sa mení aj náš vzťah k technológiám. Smerujeme k oveľa prirodzenejším rozhovorom, a tým pádom aj vzťahom. Skoro ako vo filme „Her”.

Do akej miery využívajú dnešné startupy AI na vytvorenie funkčného produktu, marketingu a firemnej identity?

Nie sú to len startupy, pre ktoré sa technológie stali neoddeliteľnou súčasťou ich každodenného fungovania. Takmer polovicu času, keď sme hore, trávime pri obrazovkách a AI je dnes už prítomná takmer vo všetkom. Výpovedná je poznámka Andrewa Chena, partnera investičného fondu Andreessen Horowitz, ktorý už minulý rok povedal, že prestali používať označenie „AI startup”, pretože „všetky startupy sú AI startupy“.

Nevytráca sa tak originalita?

Algoritmy z našich životov postupne originalitu vytláčajú, rovnako ako ju podporujú. Na jednej strane hovoríme o datafikácii vkusu, keď sa naše vnímanie toho, čo je krásne a originálne, splošťuje. Príkladom môžu byť podobne vyzerajúce autá alebo interiéry, ktoré sa v posledných rokoch rozšírili. A na druhej strane je to práve táto uniformita, ktorá nás núti o to intenzívnejšie túžiť po inakosti, po skutočnej originalite, ktorú nestretneme na každom rohu.

Slovenskú sporiteľňu delí od definície startupu asi 200 rokov (práve oslavuje 200. výročie), no napriek tomu stále hľadá inovatívne prístupy, podobne ako mnohé startupy. Ako môže aj zabehnutá spoločnosť excelovať v inováciách?

Aj veľká a zavedená firma môže excelovať v inováciách, ak jej ľudia zostanú zvedaví a chcú posúvať seba aj firmu ďalej. Kľúčová je schopnosť adaptability. V budúcnosti nebude v životopise také dôležité IQ, ale AQ, teda ako rýchlo a ochotne sa vieme prispôsobovať zmenám. Keď sa podarí zostaviť tím alebo celú firmu z ľudí s vysokým AQ, prejaví sa to aj na tom, ako robíte biznis. Inovácie potom prichádzajú prirodzene a vety typu „Takto sme to robili vždy, tak to inak robiť nebudeme“ nebudete počuť. A to sa Slovenskej sporiteľni darí.

Budú o 200 rokov stále existovať startupové projekty, ako ich poznáme dnes?

Nadviažem na citát Jeffa Bezosa: „Veľmi často sa ma pýtajú: Čo sa zmení v najbližších 10 rokoch? To je veľmi zaujímavá a častá otázka. Takmer nikdy sa ma však nikto nepýta: Čo sa v najbližších 10 rokoch nezmení? A ja sa domnievam, že tá druhá otázka je v skutočnosti dôležitejšia, pretože obchodnú stratégiu možno postaviť na veciach, ktoré sú v čase stabilné.“ 

Čo sa teda nezmení?

Podľa mňa jednou z tých vecí, ktoré sa nemenia, je ľudská podnikavosť, teda chuť vymýšľať nové veci a skúšať hľadať nové spôsoby riešenia existujúcich problémov. Takže startupy v nejakej podobe tu budú aj o 200 rokov, aj keď možno budú vyzerať úplne inak než dnes.

Upozorňujete, že startupy sa dostatočne nesústredia na menšie skupiny zákazníkov, čo brzdí ich marketing. Na segmenty akej veľkosti by sa mali zamerať?

Spoločnosť sa za posledné roky fragmentovala, a tak už dávno nemôže byť demografické cielenie „ženy 20 až 40 rokov“ jedinou cestou. Úspešné značky majú vlastné detailné niche, typ správania, subkultúru, na ktorú sa zamerali a ktorej sú súčasťou. Vďaka tomu dobre poznajú fanúšikov Taylor Swift, hráčov Kingdom Come alebo ženy, ktoré žijú podľa „clean girl aesthetic“.