Abigail Posner: Nedokonalosť sa stáva znakom luxusu

Podľa vás čiastková zmena prístupu nezaručí firme rast. Ten prichádza až vtedy, keď vďaka skvelým nápadom vyriešime veľké výzvy. Prečo je to tak?

Platí to najmä teraz, v ére AI, keď umelá inteligencia zvládne veľa takýchto čiastkových zmien a každý môže urobiť podobné malé kroky. Čo vám teda nakoniec dá náskok? Veľké, odvážne nápady. Obzvlášť v súčasnosti, keď sa zjednotili podmienky pre všetkých. Napríklad veľká spoločnosť ako Procter & Gamble mala taký výrazný vplyv najmä preto, lebo mala veľký rozpočet. Je to klasická marketingová firma. Má teda veľa peňazí, ktoré môže investovať do svojich produktov a reklamy. Lenže teraz AI vyrovnala podmienky vo výskume a v analýze aj pri tvorbe komunikácie. P&G tak dnes musí súťažiť s menšími firmami a už jej na úspech nestačí, že má veľa finančných prostriedkov. Musíte uspieť tým, že prídete s odvážnym nápadom. A napokon, ako som povedala vo svojom vystúpení, AI nás stavia pred existenčné otázky. Kto sme teraz? Aká je moja úloha? Ak AI dokáže toto všetko urobiť pre mojich klientov alebo zákazníkov, akú hodnotu prinášam ja? Nad tým sa treba naozaj hlboko zamyslieť. Potrebujete veľké nápady, vďaka ktorým sa odlíšite a budete mať čo ponúknuť ako organizácia aj ako človek.

Ako môže dnes podnikateľ vytvoriť podmienky na to, aby zamestnanci prichádzali s takýmito zásadnými nápadmi a pomáhali firme rásť?

V prvom rade sa zamestnanci musia cítiť isto pri práci s nástrojmi. Tým myslím nástroje umelej inteligencie, ako aj nástroje na prácu s dátami. Dbajte na to, aby sa s nimi cítili komfortne, pretože kreativita nevzniká tak, že nástroj vyrieši problém za vás. Vychádza z toho, že máte prístup k tomu, čo potrebujete, aby ste prišli s vlastným nápadom. A aby ste takéto tvorivé riešenie našli, musíte si položiť otázku: Čo keby som to, čo viem o svojom spotrebiteľovi alebo o svojom produkte, spojila s úplne iným svetom? Preto každému hovorím: „Musíte čítať.“ A musíte čítať aj správy. Ja čítaniu správ venujem 45 minút denne. Pomôcť môže aj to, že si pozriete iba titulky. Niekedy si niečo prečítam a poviem si: „Aha, tak počkať, pozrite sa, čo urobili. Toto môžem využiť pri tom, na čom práve pracujem.“ Potrebujete však prístup k informáciám aj cit pre takéto súvislosti. A napokon musíte ľuďom pomôcť uveriť, že to dokážu. Ako ste si všimli, keď som sa ľudí v sále opýtala: „Ste kreatívni?“, väčšina ruku nezdvihla, lebo tomu neverí. Ide teda o nástroje, o samotný proces spájania vecí a potom o vieru v seba, že dokážete prísť s takýmito veľkými nápadmi.

V jednom podcaste ste povedali, že AI ľudí odbremení od administratívnej práce a zároveň každému umožní rozvinúť vlastnú kreativitu. Ako ste to mysleli?

V prvom rade tým, že AI dokáže urobiť veľkú časť rutinnej práce, vám uvoľní čas, aby ste sa mohli sústrediť na to ľudskejšie: na kreativitu. Samozrejme, musíte si dovoliť ten čas vyhradiť a venovať ho tvorivému procesu. Kreativita spočíva v hľadaní súvislostí medzi zdanlivo nesúvisiacimi konceptmi, predstavami či svetmi. Hoci je nám to vrodené, nemusíme veriť, že to dokážeme. A práve toto ide AI naozaj dobre. Pomáha nachádzať súvislosti. Dobrým príkladom spojenia dvoch rôznych svetov je spoločnosť Southwest Airlines.

Môžete to rozvinúť?

Je to nízkonákladový dopravca, ktorý potrebuje dostať ľudí z letiska čo najrýchlejšie na palubu lietadla, aby zarobil, pretože nezarába na prémiových službách. A tak sa pozrel za hranice svojho sveta, na automobilové preteky. Čo sa deje na pretekoch? Auto na dve sekundy zastaví v boxoch. Všetci k nemu naraz pribehnú a skontrolujú auto, palivo, pneumatiky aj techniku. Všetko naraz. A v Southweste si povedali: „Prečo by sme to tak nemohli robiť aj na letisku?“ Dovtedy všetko nasledovalo jedno po druhom: najprv ľudia vystúpili z lietadla, potom prišla a odišla upratovacia čata, potom prišli a odišli ľudia z cateringu a nakoniec prišla batožina. A v Southweste povedali: „Nie, chceme to robiť ako pri zastávke v boxoch. Chceme, aby všetci technici prišli naraz, ešte skôr, než ľudia začnú vystupovať z lietadla.“ A tak sa im podarilo dostať ľudí z letiska na palubu lietadiel rýchlejšie. Dnes to tak robí celé odvetvie nízkonákladovej leteckej dopravy. To je spájanie svetov. Ale aby ste vôbec vedeli, čo spojiť a čo zadať AI, musíte si veriť a chápať, že ide o hľadanie súvislostí.

Ak firma od zamestnancov žiada, aby boli kreatívni, ale odmeňuje predovšetkým rýchlosť, presnosť a efektivitu, nepodkopáva tým vlastnú schopnosť inovovať?

Jednoznačne. Od priemyselnej revolúcie sa však stále usilujeme o ten istý cieľ: o efektivitu. Pretože práve tú priemyselná revolúcia priniesla, napríklad v podobe pásovej výroby. Dovtedy sme tvorili sami. Obrábali sme pôdu. Kus nábytku sme vyrobili od začiatku do konca. Potom príde priemyselná revolúcia a s ňou výrobná linka. Čím ste teraz? Už nie ste tvorcom. Sústredíte sa len na jedno: aby bol výrobok hotový čoraz rýchlejšie. A to v nás úplne vyčerpalo tvorivý inštinkt. A nehovorím, že efektivita je zlá. Do istej miery ju stále potrebujete, ale neprinesie vám prelomové nápady. Len budete robiť tie isté veci o niečo rýchlejšie.

Môžete uviesť príklad z biznisu?

Máte tu Blockbuster a potom Netflix. Čo urobil Blockbuster? Povedal: „Dáme vám viac videokaziet a dostanete ich rýchlejšie. Dáme vám k dispozícii automat, aby ste si mohli kazetu požičať z automatu.“ A potom je tu Netflix, ktorý povie: „Zabudnite na to. My tieto rôzne svety spojíme. Vezmeme streamovanie cez internet, vezmeme obsah z Hollywoodu, vezmeme dáta a vytvoríme úplne iný produkt.“ Blockbuster však zostal pri zvyšovaní efektivity tým, že vám ponúkol iba automat.

A táto neschopnosť inovovať sa stala Blockbusteru osudnou. Tvrdíte, že AI môže ľuďom pomôcť rozšíriť ich potenciál pracovať vo viacerých odboroch. Pramení to z osobnej skúsenosti?

Áno, klient si ma najal na istý druh výskumu, aký som dovtedy nikdy nerobila. Pred dvoma rokmi by som povedala: „To nedokážem.“ Ale dnes to s AI dokážem. A dopadlo to celkom úspešne, keďže si ma následne na túto prácu najímali znova a znova. Samozrejme, využila som pri tom veľa svojich skúseností, ale tento konkrétny druh výskumu som nikdy predtým nerobila. Ide teda o to, aby ste nechali vyniknúť aj tie svoje stránky, ktoré ste možno nechali bokom alebo ste ich ešte nestihli naplno rozvinúť. Vďaka AI sú vám tieto možnosti o niečo dostupnejšie. Alebo iný príklad. Mám vystupovať pred publikom. Na poslednú chvíľu ma požiadali, aby som urobila niekoľko zmien v prejave, ktorý som mala predniesť, a bola som z toho v strese. Je sobota večer a ja si hovorím: „Ako to urobím?“ Nakoniec mi AI pomohla vymyslieť príbehy, ktoré vystihovali to, čo som sa snažila povedať, aj to, čo odo mňa chcel klient. Predtým by som to nedokázala.

Takže niekedy stačí malé postrčenie.

Presne. Inokedy zas stačí malá prekážka a nepohnete sa z miesta. Veľa závisí od toho, či si veríte. Bez AI by som v žiadnom prípade nedokázala robiť 90 % toho, čo robím teraz. Musela by som si najať ľudí, ktorí by mi so všetkou tou prácou pomohli. Na druhej strane AI vám nedá celý obraz, pretože vám nikdy nedá dokonalé riešenie. Ale kto chce dokonalé riešenie? Ja chcem, aby ma AI dostala na 70 % cesty k cieľu. Len natoľko, aby som si mohla povedať, že niečo mám, a potom to vylepším. Posuniem to ďalej a postupne to rozviniem. Urobím z toho niečo vlastné.

Keď premýšľame nad zadaním pre AI, učíme sa dôkladnejšie premýšľať o probléme, ktorý má AI vyriešiť. Myslíte si ako antropologička, že by to v budúcnosti mohlo zásadne zmeniť spôsob, akým ľudstvo uvažuje?

Zaujímavá otázka. Myslím si, že v niečom áno a v niečom nie. Veď čo je vlastne zadanie pre AI? Je to otázka. Otázky sme si kládli vždy. Klásť si otázky je súčasťou našej existencie. Preto sa stále posúvame ďalej. Pýtame sa: „Ako môžeme niečo urobiť o trošku lepšie?“ Ako môžeme byť o trošku šťastnejší? Ako môžeme byť o trošku viac v bezpečí? Ako môžeme byť o trošku menej hladní? Vždy teda ide o to, položiť správnu otázku. Na hlúpe otázky nedostaneme tie najlepšie odpovede. Na jednu knihu nikdy nezabudnem. Volala sa Riding the Waves of Culture. Napísali ju niekedy okolo roku 1997. Celá bola o podnikaní v rôznych kultúrach, takže pre mňa ako antropologičku to bolo zaujímavé. A hneď v prvej kapitole je skvelá veta. Píše sa tam, že študenti obchodných škôl sa učia tie najlepšie odpovede na nesprávne otázky. Otázky sme si teda kládli vždy. Možno sa pri formulovaní zadaní pre AI naučíme pýtať sa o niečo cielenejšie, ale myslím si, že ide o niečo celkom iné. Myslím si, že technológie nás prinútia položiť si otázku: „Čo znamená byť človekom?“ A to je podľa mňa úžasné.

Zostanú teda ľudia ľuďmi v tom zmysle, ako tomu slovu rozumieme dnes, alebo budeme musieť stále nanovo definovať, čo znamená byť človekom?

Myslím si, že to budeme musieť definovať stále nanovo. Ľudia radi hovoria: „Technológie nám menia prepojenia v mozgu.“ Podľa mňa nám tie prepojenia naozaj zmenilo napríklad to, že sme kedysi dávno začali jesť mäso, spolu s ďalšími evolučnými faktormi. Takže neviem, či nám AI mení prepojenia v mozgu, ale myslím si, že nás prinúti klásť si náročné otázky. A to sa mi celkom páči. V denníku The Wall Street Journal vyšiel článok o troch odboroch, ktoré by ste v ére AI mali študovať na univerzite. Sú to antropológia, filozofia a matematika. Pred piatimi rokmi to pritom bolo programovanie, programovanie a zase programovanie. Nie je to skvelé? Teraz sa musíme zaoberať ťažkými otázkami o tom, čo znamená byť človekom.

A pochopiť zmysel vecí.

Áno, aj to, čo naozaj znamená nadviazať s niekým vzťah. Neviem, aká je spoločnosť na Slovensku, ale v Spojených štátoch sme jeden na druhého takí nahnevaní, že ani nemáme záujem navzájom sa spoznávať. Je to horšie než kedykoľvek predtým. A ľudia z toho vinia nástroje, vinia technológie. Ale možno nás práve technológie prinútia povedať si: „Nie, musíme sa zblížiť, musíme si k sebe nájsť cestu, musíme sa navzájom spoznávať.“

Iniciatívy ako Human Authored či Not By AI odrážajú dopyt spotrebiteľov po produktoch, ktoré vytvorili prevažne ľudia s čo najmenším zapojením AI. Myslíte si, že tieto trendy budú naberať na sile a spotrebitelia budú takéto produkty vyhľadávať čoraz viac?

Myslím si, že sa vytvorí určitá rovnováha. Už rok či dva pozorujem túto opačnú reakciu. Ľudia chcú cítiť ľudský dotyk. Luxus už nespočíva v dokonalosti a nedokonalosť je znakom luxusu. Takáto reakcia tu určite je, ale myslím si, že nemôžeme byť naivní, pretože stále potrebujeme aj to, čo dokáže vytvoriť AI. Napríklad módna značka bude chcieť tvoriť módu, v ktorej sa odráža ľudská inšpirácia. Ale na AI je skvelé to, že dokáže predpovedať, aké oblečenie sa bude predávať. Vie predpovedať, koľko kusov máte vyrobiť: päť tričiek alebo päťtisíc. AI teda stále potrebujete, aby vám pomohla dodať zákazníkom to, čo chcú. Dáta jej pomáhajú pochopiť ich preferencie, takže túto kombináciu stále potrebujete.

Čo by tento trend znamenal pre značky, ktoré dnes automatizujú kreativitu a vymieňajú ľudskú autenticitu za vyššiu efektivitu AI?

Tieto technologické firmy hovoria: „Máme pre vás kreatívny výstup.“ Viem to, pretože v jednej z nich som pracovala. (Smiech.) Hovoria však len o samotnej realizácii. Podľa mňa sa však 75 % práce na tvorbe niečoho nového odohráva v procese, ktorý ľudia nevidia. Je to všetko to ľudské premýšľanie. To spájanie. Nástroj AI vám s tým môže pomôcť, ale s prvotným nápadom nepríde. S realizáciou však pomôcť môže. To je v poriadku. Ale nápady budú vychádzať z nás. Napísala som článok o tom, ako sa pápež rozprával o kreativite. Povedal, že rozdiel medzi umením vytvoreným strojom a umením vytvoreným človekom spočíva v tom, že stroje plnia príkazy, aby vytvorili niečo, čo už bolo vopred určené. Človek pri tvorbe objavuje. Možno ešte ani sám nevie, čo vytvorí, ale práve prostredníctvom tvorivého procesu to objavuje. AI to nerobí. Celý tvorivý proces je teda hlboko ľudský a vyžaduje si aj element objavovania.