Filip Dřímalka: Pri AI je najdôležitejšie vedieť, ako sa pýtať a na čo sa nepýtať
Nástup umelej inteligencie má obrovský vplyv na každú oblasť ľudského pôsobenia vrátane biznisu. Dokáže zefektívniť prácu, zvýšiť výkon a dokonca ušetriť náklady. Ako ju vieme momentálne využiť na sto percent, porozprával expert na digitálne trendy Filip Dřímalka.
V rozhovore sa dočítate:
- Aké nástroje sa oplatia používať a kde sa dajú nájsť
- Ako implementovať nástroje AI do svojej firmy
- Či bude potrebná rekvalifikácia zamestnancov
- Čo nás čaká v oblasti umelej inteligencie v blízkej budúcnosti a ako sa na to pripraviť
Aj keď sa umelá inteligencia (AI) stala buzzwordom niekoľkých posledných mesiacov, je tu prítomná už dlhšie. Ako nám doteraz pomáhala v podnikaní, pričom sme si to možno ani neuvedomovali?
Týka sa to tých najväčších firiem, ktoré trénovali vlastné modely a snažili sa ich implementovať do zákazníckej podpory a do marketingu. Ide napríklad o vyhľadávanie Google a všetko ostatné, kde používame nejakú službu, ktorá má na pozadí spustenú AI alebo strojové učenie, ale bežný používateľ to vôbec nerozpoznal. Ale naozaj najväčší rozmach nastal s vývojom veľkých jazykových modelov, takže až teraz má zmysel sa tomu venovať vo veľkom.
Napríklad AI sa dokáže naučiť pomerne veľa o našich zákazníkoch. Ako dokáže tieto dáta použiť a pomôcť nám v práci so zákazníkmi?
Ak hovoríme o malých a stredných podnikoch, AI sa najlepšie uplatňuje v už existujúcich procesoch. Napríklad, ak chcem získať nových potenciálnych zákazníkov, môžem urobiť to, že na sociálne siete umiestnim niekoľko zaujímavých príspevkov, za ktorými môže stáť AI. V prípade, ak ich ľudia komentujú, AI mi môže pomôcť získať ich kontakty. Ďalší nástroj mi zas môže pomôcť osloviť ich s ponukou. To znamená, že keď si rozčlením svoju prácu na časti, takmer vo všetkých krokoch už dnes môžem použiť nástroj umelej inteligencie, ktorý mi uľahčí prácu.
Ďalej radíme firmám tieto kroky automatizovať. Inteligentné nástroje môžeme využiť na to, aby sme si uľahčili prácu, alebo naopak, aby sme ju mohli rozšíriť a urobiť oveľa viac za oveľa kratší čas.
Vedeli by ste odporučiť nejaké konkrétne nástroje?
Pre mňa je asi najzaujímavejší nástroj ChatGPT, ale ideálne v platenej verzii, pretože má možnosť používať pluginy, teda rôzne ďalšie funkcie. Navyše, táto verzia má funkciu, ktorá sa volá Advanced Data Analytics, čo je taký napoly analytik, napoly programátor a virtuálny asistent, ktorý mi naozaj dokáže pomôcť upravovať dokumenty a pracovať s dátami. Viac-menej to pripomína kolegu, ktorý za mňa urobí všetko, čo by som predtým zadal reálnemu človeku. A takýchto nástrojov sú dnes desiatky.
Myslím si, že keď sa ľudia pozrú na No-code, zistia, že nástroje umelej inteligencie existujú naozaj na všetko. Stačí zadať, čo potrebujete, a hneď vám vybehnú jednotky alebo desiatky rôznych nástrojov. Myslím si, že dôležité nie sú ani tak jednotlivé nástroje, ale skôr schopnosť opísať, čo robím, a nájsť nástroje, ktoré mi s prácou pomôžu.
„Inteligentné nástroje môžeme využiť na to, aby sme si uľahčili prácu, alebo naopak, aby sme ju mohli rozšíriť a urobiť oveľa viac za oveľa kratší čas.“
Ľudia podnikajú v rôznych oblastiach. Oplatí sa menším a stredným podnikom dať si vyvinúť pre seba na mieru špecifické nástroje na zjednodušenie procesov alebo stačia tie, ktoré sú už dostupné?
Obrovskou výhodou dnešnej doby je, že máme k dispozícii veľa rôznych dostupných modelov, ktoré sa môžu pripojiť k vlastnej aplikácii v priebehu niekoľkých minút. Existuje veľký trend nazývaný low-code alebo no-code. Znamená to, že spoločnosti si dokážu vytvoriť vlastné aplikačné nástroje bez toho, aby museli kódovať.
Napríklad, ak malá alebo stredne veľká spoločnosť potrebuje monitorovať bezpečnosť na stavenisku, môže pripojiť svoju webovú kameru k službe Segment Anything, ktorá ju bude monitorovať a zistí, či tam náhodou niekto neparkuje nebezpečne. A to, čo kedysi stálo veľa peňazí a programátorom zabralo desiatky, stovky, možno tisíce človekohodín, sa dnes dá urobiť za niekoľko hodín a často bez akéhokoľvek programovania.
Potrebujú na toto malé a stredné firmy nejakého špecialistu?
Myslím si, že aj bežný informatik by mal byť schopný pripojiť sa k modelom umelej inteligencie. Ja osobne však zastávam trochu iný názor. Osoba, ktorá vykonáva prácu, vie najlepšie, ako ju zefektívniť. Dnes sa používa termín citizen developer alebo občiansky vývojár, pretože každý vďaka trendom, ako je low-code, automatizácia a low intelligence, môže zlepšovať svoju prácu bez toho, aby musel programovať.
Takže rozvoj digitálnych zručností dnes už nie je určený len zamestnancom IT, ale naozaj všetkým pozíciám a je jedno, či pracujú v predaji, marketingu, HR alebo financiách, dokonca aj v malej firme.
Jednou z oblastí, kde môže byť AI nápomocná, je aj rozhodovanie na základe zozbieraných dát. Do akej miery môžeme umelej inteligencii v tomto dôverovať?
Je to jeden z kľúčových problémov. Musíme zabezpečiť, aby sa ľudia v rámci odbornej prípravy naučili nielen správne, ale aj bezpečne pracovať a používať AI. To znamená, že v rámci základných pravidiel by sme v prvom rade nemali veriť takmer ničomu, čo nám AI hovorí. V niektorých prípadoch nepotrebujem poznať fakty, respektíve, ak poviem, aby mi AI vypracovala e-mail pre zákazníka s otázkou, ako sa mu darí, vypracuje mi ho a ja uvidím, či sú tam chyby alebo či je tam nejaká hlúposť.
Ak chcem urobiť niečo faktické, už musím veľmi starostlivo skontrolovať, či je to pravda. To znamená, že dnes sa AI v drvivej väčšine prípadov nemôžem opýtať, kedy sa narodil Karol IV., a ak to spravím, musím si to overiť. Takže schopnosť vedieť, ako sa pýtať a na čo sa nepýtať, je najdôležitejšia.
Náš vzdelávací systém na toto nie je pripravený.
Myslím si, že by sme mali byť v strehu. Predpokladám, že situácia na Slovensku je podobná ako v Českej republike, a český vzdelávací systém nepripravuje deti na budúcnosť. Pri umelej inteligencii je problém desaťkrát vážnejší. Tým chcem povedať, že sa nesmieme spoliehať na školstvo. Každý z nás by sa mal začať zaoberať touto témou sám, či už sa o nej bude rozprávať s deťmi, alebo sa s nimi bude spoločne hrať.
Ja napríklad so svojimi deťmi robím takú aktivitu, v rámci ktorej má každé z nich urobiť projekt s umelou inteligenciou. To znamená, že jedno použije ChatGPT, druhé vytvorí nejaké obrázky. Potom sa rozprávame o tom, ako by sa to dalo využiť, či už v krúžku, v škole alebo len tak pre zábavu, aby deti videli možnosti. Zároveň sa rozprávame o tom, ako to správne a bezpečne používať.
Osobne však verím, že AI nás trochu vráti k diskusii o tom, čo je základným cieľom učenia, či je to o napísaní päťstranovej eseje alebo o pochopení problému. Aj preto možno učitelia, ktorí už vedia, aké sú možnosti umelej inteligencie, sa budú s deťmi oveľa viac rozprávať. Možno budú kreatívnejší pri zadávaní a kontrole prác.
„Dôležité je rozvíjať nielen digitálne zručnosti, ale predovšetkým schopnosti ako kreativita a podnikateľské myslenie.“
Ešte sa vrátim k dôvere voči výsledkom umelej inteligencie. Môže AI eliminovať alebo odstrániť ľudské chyby?
Som si tým istý. Umelá inteligencia je inteligencia, ktorej základom nie sú žiadne zručnosti, tie sa musí naučiť. Ak jej dáte zručnosť, napríklad schopnosť riadiť auto, potom, samozrejme, máte také autá. Ak jej dáte schopnosť odpovedať na otázky zákazníkov, máte zákaznícku podporu. Veľkou výhodou týchto modelov je, že sa môžu učiť a ladiť s tým, čo im hovoríme, ale môžu sa učiť aj sami od seba. Napríklad, ak zadám požiadavku do Chat GPT, vytvorí mi text a ja ho hneď skontrolujem, tak sa môže učiť aj od seba.
Na jednej strane je skvelé, že nám umelá inteligencia môže ušetriť čas, ale časť spoločnosti sa obáva, že ľudia prídu o prácu. Čo máme robiť, aby sme sa na tento scenár pripravili skôr? Treba rekvalifikovať zamestnancov?
V najbližších rokoch bude tento vplyv smerovať skôr k zvýšeniu produktivity. Takže ak zamestnancov preškolíme už teraz a ak ich naučíme pracovať s AI, uvidíme nárast produktivity v desiatkach percent. Z dlhodobého hľadiska je jasné, že umelá inteligencia pripraví o prácu mnoho ľudí.
Existujú dve názorové školy. Jedna je veľmi extrémna v tom, že predpokladá vytvorenie takzvanej zbytočnej triedy, teda veľkej skupiny ľudí, ktorí sú nielen nezamestnaní, ale aj nezamestnateľní, pretože AI urobí ich prácu rýchlejšie, lacnejšie a lepšie.
Na druhej strane sú ekonómovia, ktorí tvrdia, že musíme zvýšiť produktivitu, musíme automatizovať a musíme zaviesť umelú inteligenciu. Ak si napríklad pozriete populačnú krivku, nevyzerá to vôbec dobre. O pár desaťročí nebude mať kto robiť, pretože ľudia jednoducho starnú a dožívajú sa veku, keď už nie sú produktívni. Pravda bude niekde uprostred, ale všetky štúdie ukazujú, že to budú naozaj až desiatky percent ľudí, ktorí sa budú musieť rekvalifikovať.
O aké zručnosti ide v rámci rekvalifikácie?
Dôležité je rozvíjať nielen digitálne zručnosti, ale predovšetkým schopnosti ako kreativita a podnikateľské myslenie. Takíto ľudia si vlastne vždy nájdu prácu, ale myslím si, že nikto nevie, ako bude vyzerať naša budúcnosť. Pravdou je, že ľudia sa snažia nahradiť ľudskú prácu už stovky rokov a všetci pritom stále pracujeme. Ja osobne sa toho v najbližších rokoch neobávam a skôr vidím príležitosť v zjednodušení práce a zvýšení produktivity.
Do akej miery ovplyvní umelá inteligencia výrobu a profesie založené na manuálnej práci?
Keď firma postaví modernú továreň, je už vysoko automatizovaná. To znamená, že existujú fabriky, kde je dokonca tma, pretože tam pracujú predovšetkým roboty. V niektorých odvetviach to pôjde pomaly, ale vidíme veľa technologických startupov, ktoré pracujú na výrobe ďalších robotov určených na fyzickú prácu. Je jasné, že stále tu bude veľká skupina ľudí, ktorá ocení, že niekto pracuje rukami a robí niečo hodnotné. Možno budeme mať oveľa väčší záujem o nejaký produkt práce od človeka ako od robota.
Existujú nejaké údaje alebo štúdie, ktoré vypočítali, koľko nákladov môže umelá inteligencia ušetriť?
Týchto štúdií vychádza čoraz viac. Nedávno sa objavila jedna od Boston Consulting Group, ktorá sa zaoberala vplyvom používania AI na prácu bielych golierov, konzultantov a podobne. Zistili, že ľudia, ktorí používajú umelú inteligenciu, urobili o 12 % viac úloh a urobili ich o 25 % rýchlejšie. Čo je ešte dôležitejšie, výstup bol o 40 % lepší. A to je niečo, čo sme predtým nečakali, lebo sme si mysleli, že technológie budú automatizovať predovšetkým rutinnú prácu. To znamená, že urobíme viac práce, urobíme ju rýchlejšie, ale teraz sa ukazuje, že nám prinášajú aj kvalitné výstupy a robia ich lepšie.
Keď sme pri finančnej stránke, je možné použiť umelú inteligenciu aj pri nastavovaní ceny. Vieme, že to tak robí napríklad Uber a Bolt, ale dá sa to aj v prípade menších firiem?
Spoločnosť Apple má ochrannú známku na slogan There is an app for that – na všetko existuje aplikácia. Je to zároveň aj pravda. Na dynamické ceny, ktoré spomínate, existuje aplikácia. Aj na nastavenie cien v obchode, existuje aplikácia. Je dôležité, aby sme objavili aplikácie a technológie, nebáli sa diskutovať so začínajúcimi firmami, mladými spoločnosťami, ktoré ich vytvárajú a implementujú.
Na Slovensku máte kopu veľmi šikovných startupov a technologických firiem. To znamená byť otvorení, rozprávať sa s nimi, nebáť sa experimentovať, a ak tie pokusy fungujú, tak sa na tom dá stavať. Takže to je tiež niečo, čo hovorím všetkým podnikateľom, s ktorými pracujem: buďte otvorení, spolupracujte a tlačte svojich ľudí, aby skúšali nové technológie a naučili sa skúmať, pretože nikto iný ako vaši existujúci zamestnanci to robiť nebude.
Cielené zavedenie AI do procesov vo firme môže byť náročné, a to pre nedostatok informácií, ako AI vlastne funguje. Ako by mala vyzerať implementácia AI do podnikania?
Jedným z rámcov, ktoré používame, je rámec s názvom IES, ide o skratku inšpirácia, experimentovanie, zdieľanie. Znamená to nastaviť si zdroje inšpirácie, učiť sa, z času na čas ísť na nejakú konferenciu, podujatie, sledovať zaujímavých ľudí na sociálnych sieťach alebo odoberať zaujímavé newslettre. Experimentovať znamená naozaj si zašpiniť ruky praxou, niečo si vyskúšať, či už sám, alebo s tímom, tak, že si na hodinu sadnete a použijete nejaký marketingový nástroj. A potom sa podeľte.
Ak niečo funguje, skúste presvedčiť celú spoločnosť, aby to skutočne používala. Hovorte aj so spoločnosťami vonku, či už ide o startupy, konkurenciu alebo podobné spoločnosti. Rozprávajte sa o tom, ako používate AI a ako s ňou pracujete. Pretože ak si niekto prešiel podobnou skúsenosťou a vy o tom hovoríte, môže vám to ušetriť veľa energie a peňazí tým, že sa vyhnete mnohým slepým uličkám.
Odporučili by ste stredným a menším spoločnostiam, aby si najali ľudí alebo vytvorili nejaké oddelenie, ktoré by slúžilo práve na implementáciu AI?
Ak nemám danú kompetenciu v tíme, tak ju musím nájsť niekde vonku, ale zároveň sa naozaj snažím naučiť pracovať s AI vlastných ľudí. Veľkou výhodou nástrojov umelej inteligencie je, že sa používajú oveľa jednoduchšie ako tradičné nástroje. Naozaj dôležité je venovať tomu čas a nebáť sa to vyskúšať. Aj preto si myslím, že používanie nástrojov AI nie je o genialite, ale skôr o odvahe.
Vrátila by som sa k marketingu, pretože si myslím, že AI tam funguje už dlho, pokiaľ ide o nastavenie rôznych kampaní a podobne. Čo ešte prináša umelá inteligencia v tejto sfére a v oblasti kreativity?
Momentálne vstupujeme do zlatého veku tvorcov a kreativity, kde umelá inteligencia neuveriteľne skracuje cestu od nápadu k realizácii. Keď má niekto dobré nápady, digitálne nástroje mu umožňujú realizovať ich. Ak napríklad potrebujem vytvoriť zaujímavý obsah pre sociálne médiá alebo potrebujem nejakú peknú grafiku, prihlásim sa do Canvy alebo do beta verzie Photoshopu. Zadám svoje požiadavky a zrazu je grafika hotová. Už to nemusím zadávať grafikovi.
Rovnako, ak potrebujem urobiť titulky k videu, jednoducho ich zadám a je to hotové. Tak ako sme kedysi museli poverovať odborníkov, aby pre nás vytvorili určité veci, dnes to zvládneme bez toho, aby sme to museli robiť sami. Stačí mať dobrý nápad a AI to urobí za nás.
Aká je vaša predikcia do nasledujúcich piatich rokov v oblasti používania AI firmami? Prispôsobia sa novým trendom?
Majú na výber. Buď budú robiť veci po starom, alebo môžu niečo výrazne zmeniť, a to s trochou umelej inteligencie. Je to rozhodnutie, ktoré bude musieť urobiť každý podnikateľ. Päť rokov je dlhá doba. Táto prognóza sa skracuje a netrúfam si predpovedať ani tri roky. Ľudia často preceňujú, čo dokážu urobiť za rok, a podceňujú, čo dokážu urobiť za desať rokov. V prípade umelej inteligencie to môžeme deliť desiatimi. To znamená, že ľudia niekedy preceňujú to, čo s ňou dokážu urobiť dnes, ale podceňujú to, čo s ňou dokážu robiť o rok.
Všetkým ľuďom odporúčam, aby premýšľali, vytvorili si digitálnu víziu toho, ako by mohla ich práca vyzerať o rok, keby mali k dispozícii akúkoľvek umelú inteligenciu. Čo budú robiť, čo pre nich urobí umelá inteligencia, a potom si naplánovať, ako sa do tejto budúcnosti dostanú.
Osobne verím, že za rok sa dá urobiť takmer všetko. Naučiť sa takmer čokoľvek, implementovať akúkoľvek technológiu, vymyslieť nejakú novú službu a implementovať ju. Takže naozaj možno nehovoríme o piatich rokoch, ale každá spoločnosť by mala myslieť na to, ako by mohla fungovať o rok, a potom skutočne plánovať činnosti, ako sa tam dostať za 10 rokov.
„Ak nemám danú kompetenciu v tíme, tak ju musím nájsť niekde vonku, ale zároveň sa naozaj snažím naučiť pracovať s AI vlastných ľudí.“
Môžeme jednoducho povedať, že kto sa tomuto trendu nejakým spôsobom neprispôsobí, môže priviesť svoju firmu k takémuto zániku?
AI je stále len nástroj. Naše služby poskytujú ľudia, je to naša pridaná hodnota alebo hodnota, ktorú vytvárame, takže si myslím, že slúžiť bude veľa spoločností, ktoré vôbec nepoužívajú umelú inteligenciu alebo nástroje, a zákazníci si ich nájdu. Ale väčšia časť firiem, ak si chce udržať konkurencieschopnosť, skôr či neskôr bude musieť tieto nástroje používať.
A predsa, ak pôjdeme trochu do budúcnosti: sú niektoré oblasti podnikania alebo priemyslu, ktoré sa v dôsledku vplyvu umelej inteligencie na spoločnosť dostanú do popredia?
Predpokladá sa, že pôjde čiastočne o opatrovateľské úlohy, pretože so starnutím populácie budeme potrebovať oveľa viac organizácií, ktoré sa budú starať o starších ľudí. Vidíme, že rastie kvalitné trávenie voľného času, teda zábavný priemysel. Všetko, čo bude trendy a žiadané, AI urýchli, a je jedno, či ide o podnik, neziskovú organizáciu alebo vedu a výskum. Skrátka, umelá inteligencia dokáže urobiť akéhokoľvek pracovníka desaťkrát efektívnejším alebo výkonnejším. Takže vo všetkom, čo budú ľudia vyžadovať, AI pomôže.
Ktoré konkrétne nástroje odporúčate svojim klientom, napríklad zo skupiny menších stredných podnikateľov?
Som si celkom istý, že je to prekladač DeepL a ako som spomínal, ChatGPT. Numerous.ai je nástroj na prácu s tabuľkami. Určite spomeniem nástroj na tvorbu poznámok Audiopen a za zmienku stoja nástroje na automatizáciu, napríklad Make.com alebo veľmi jednoduchý nástroj Bardeen.
Umelá inteligencia vzbudzuje u mnohých ľudí skôr negatívne emócie. Je to opodstatnená obava?
Som presvedčený, že žijeme v úplne neuveriteľnej dobe, pretože nástroje umelej inteligencie sú dostupné pre každého, čo znamená, že naozaj nikdy nebola lepšia doba začať ich používať, aby sme si konečne zjednodušili prácu, aby sme v nej netrávili toľko času, ale aby sme všetci mali čas aj na veci, ktoré s prácou nesúvisia. Všetkým držím palce, aby nám AI slúžila, aby nám pomohla robiť prácu lepšie, ľahšie a s väčšou radosťou.
Filip Dřímalka
Filip Dřímalka je expert na digitálne trendy a venuje sa ich implementácii vo firmách. Založil projekty Digiskills.cz a Digitask.cz, ktoré pomáhajú s digitalizáciou a rozvíjajú digitálne zručnosti desiatok tisíc ľudí v Českej republike aj v zahraničí. Taktiež spolupracuje s firmami v rámci strategických konzultácií pre ich manažment a tvorí programy pre rozvoj manažérov a inovátorov.
Filip vytvoril množstvo inovácií, ktoré dnes slúžia ako základ vzdelávacích a rozvojových programov v českých firmách. Moderuje podcast s inovátormi HOTCAST a je držiteľom ocenenia LIGS za inovatívne projekty v oblasti vzdelávania dospelých. Napísal tiež prvú českú knihu o digitálnej transformácii (HOT: Ako uspieť v digitálnom svete) a momentálne mu vychádza druhá kniha o umelej inteligencii s názvom Budúcnosť nepráce.