Rok, aký pracovný trh ešte nezažil

Pandémia koronavírusu negatívne zasiahla najmä odvetvia ako gastro, hotelierstvo či cestovný ruch. „Viaceré sektory zaznamenali prepad počtu pracovných pozícií až o 80 %. Pre trh práce na Slovensku to bol šok, keďže taký prudký prepad počtu pozícií sme nezaznamenali nikdy v histórii. Dokonca v čase finančnej krízy v roku 2008 to bol postupný pokles počtu ponúk. Vôbec sa to neprejavilo zo dňa na deň, ako to bolo v roku 2020,“ objasňuje Ivana Molnárová z Profesie.

Zmena trendu prišla až koncom roka 2020, keď ekonomika začala postupne ožívať. „Trh práce sa naplno zobudil až na jar 2021. Počet pracovných ponúk začal výrazne rásť, najmä v apríli 2021 po uvoľnení protipandemických opatrení. Nové pracovné príležitosti potom prudko rástli každým ďalším mesiacom,“ vysvetľuje Ivana Molnárová.

Rast pracovných príležitostí napokon stúpol natoľko, že v roku 2021 v Profesii zaznamenali rekordné čísla. Firmy uverejnili na portáli o 100-tisíc pracovných ponúk viac ako v predchádzajúcom roku. Takéto čísla nemali obdobu za celú 25-ročnú históriu Profesie.

Niektoré zmeny sa už do pôvodného stavu nevrátili

Množstvo podnikov prešlo na hybridný režim zopár dní v týždni v kancelárii v kombinácii s pravidelnou prácou z domu. Tento trend sa však pre niektorých zamestnávateľov neobišiel bez komplikácií. „Zamestnanci zmenili svoje očakávania, upravili priority a vidíme, že najmä tí vo väčších mestách požadujú home-office aspoň pár dní v týždni. Poznáme aj situácie, že keď zamestnávatelia nariadili plný návrat na pracovisko, niektorí zamestnanci dali výpoveď,“ dopĺňa generálna riaditeľka Profesie. Práca z domu ako forma benefitu vzrástla vo firmách oproti roku 2017 až o 16,5 %.

Najmä mladí ľudia, ktorí si zvykli pracovať domu bez potreby návštev kancelárií, začali vo väčšej miere voliť vzdialenú formu práce pre zahraničné firmy, a to na úkor tých slovenských, ktoré im, žiaľ, nedokázali konkurovať v pracovných a platových podmienkach. Aj napriek tomu sa trh práce na Slovensku dokázal pozviechať a postaviť pevne na nohy.

Situácia sa opäť skomplikovala

Po sľubnom ekonomickom štarte a historických rekordoch v počte pracovných ponúk však vo februári 2022 otriasla svetom správa o vojne na Ukrajine. Okrem toho svetovú ekonomiku zasiahli aj ďalšie nepriaznivé javy, a to pretrhnuté dodávateľské reťazce, dvojciferná inflácia a rastúce ceny energií. To všetko smeruje podľa niektorých analytikov k ekonomickej recesii, čo ešte viac zvyšuje napätie na pracovnom trhu.

Zamestnanci očakávajú od zamestnávateľov viac

Zamestnanci pociťujú zmeny na vlastnej koži vo forme zvýšených cien potravín a spotrebného tovaru, ale aj rastúcich cien benzínu a energií. To z ich strany vytvára výrazný tlak na zvyšovanie platov, ktorý pociťujú firmy vo všetkých odvetviach.

To však nie je jediné, čo zamestnanci vo zvýšenej miere od zamestnávateľov požadujú. Množstvo zamestnancov začalo po pandémii výraznejšie dbať aj na svoje zdravie. Príspevok či preplatenie regeneračných a relaxačných aktivít, akými sú wellness, masáže a podobne, narástol oproti roku 2017 až o 12,5 %.

„Vidíme, že množstvo zamestnancov uprednostňuje trávenie času s rodinou či priateľmi omnoho viac ako predtým. Takisto sa ľudia vo všeobecnosti začali venovať svojmu dušeného zdraviu. S ním súvisí aj šport a čas pre seba. Chcú mať preto možnosť zadeliť si čas tak, ako potrebujú,“ vysvetľuje Ivana Molnárová.

Takmer polovica opýtaných je otvorená zmene zamestnania

Keďže podnikom v poslednom období výrazne vzrástli prevádzkové náklady pre vyššie ceny energií, majú niektoré obmedzený priestor, ako vyhovieť zamestnancom s benefitmi a mzdovými podmienkami. To má vplyv na vyššiu mieru fluktuácie. Aj vďaka rekordnému množstvu pracovných ponúk zamestnancom nerobí problém zvažovať zmenu zamestnania.

Až 46 % opýtaných zamestnancov si podľa prieskumu Profesie občas prezerá dostupné pracovné ponuky, 22 % aktívne hľadá novú prácu a len 31 % zamestnancov nezvažuje zmenu práce, pretože sú v súčasnom zamestnaní spokojní. 

Druhý častý dôvod, prečo zamestnanci nechcú meniť súčasné zamestnanie, sú finančné záväzky ako hypotéka, úvery a z toho vyplývajúci strach z neistoty v novom zamestnaní. 

Diskusia o zvýšení platov je na mieste

Pri rozhodovaní sa o zmene zamestnania hrá najdôležitejšiu rolu finančné ohodnotenie. Aj preto je potrebné pustiť sa do diskusie so zamestnancami, ktorí takúto zmenu iniciujú. Až 45 % zamestnancov uviedlo, že hlavným dôvodom pre zmenu práce je nízky plat a až 37 % zamestnancov považuje za dôvod na zmenu práce nereagovanie firmy na zvyšujúcu sa infláciu.

Dáta hovoria jasnou rečou: zvyšovanie platov za posledných 6 mesiacov zaznamenalo 41 % zamestnancov a zvyšných 59 % nie. To môže byť pre vašu firmu jasný signál, že pokiaľ si chcete udržať spokojných zamestnancov, mali by ste takéto zvýšenie zvážiť.

„Pre zamestnávateľov je preto naozaj dôležité, aby reagovali. Nie každá firma je však momentálne v situácii, aby si mohla dovoliť plošné zvyšovanie miezd. Zároveň však treba zdôrazniť, že v takýchto ťažších situáciách je dôležité informovať zamestnancov. Na to, aby zostali lojálni, potrebujú vedieť, čo sa deje a že aj napriek aktuálnemu vyčkávaniu robí firma všetko pre to, aby uspokojila ich potreby,“ dopĺňa generálna riaditeľka Profesie Molnárová.

Aj tu však hrozí, že vysokokvalifikovaní zamestnanci nebudú ochotní vyčkávať a budú hľadať nové zamestnanie. Preto je potrebné zvážiť, či niektorých zamestnancov, s ktorými ste dlhodobo spokojní, neuprednostníte a nezvýšite im mzdy aj za cenu nižších krátkodobých ziskov. Dôvodom je, že náklady na hľadanie nových kvalitných zamestnancov často presiahnu rozdiel, ktorý zaplatíte konkrétnemu zamestnancovi. Navyše ponuka je v súčasnosti značne obmedzená.

Na trhu chýba dostatok kvalitných ľudí

Hlavným problémom personalistov a zamestnávateľov je nedostatok kvalifikovaných uchádzačov, čo v prieskume Profesie uviedlo až 82 % opýtaných. Keďže je na trhu nedostatok pracovných miest, ako druhý najčastejší problém vidí až 53 % opýtaných v množstve konkurenčných ponúk na obdobnú pracovnú pozíciu. Častou výzvou je v súčasnosti aj obsadzovanie technických pozícií, čo je problémom až takmer 40 % opýtaných zamestnávateľov a personalistov.

„Problémom teda nie je nedostupnosť pracovných inzerátov, ale nedostupnosť voľných kvalifikovaných ľudí. Pre vysoký počet príležitostí rastie aj konkurencia medzi firmami a hľadanie ľudí je čoraz náročnejšie,“ ozrejmuje Ivana Molnárová.

Adaptovať sa na zmeny je jediná možnosť

Ivana Molnárová na záver firmám radí: „Firmy by mali svojim ľuďom vysvetľovať stratégiu odmeňovania. Určite sa nič nevyrieši, ak budú pred týmto problémom zatvárať oči.“ Zamestnanci totiž pociťujú na vlastnej koži zvyšovanie a informácie o vysokej inflácii sa na nich valia z médií každý deň. Aj preto je vhodné, aby sa podniky postupne začali adaptovať na tieto zmeny, ktoré tieto neľahké roky priniesli v globálnom meradle. Čím skôr spravia takéto postupné kroky, tým vyššiu šancu na prosperitu budú mať v obdobiach, keď kríza pominie.