Profesionálny šport je do veľkej miery aj o sklamaniach, ktoré ale na rozdiel od úspechov prežíva športovec viac-menej sám, vo svojom vnútri. Ako ste sa so sklamaniami vyrovnávali vy?

Všetko je to o nastavení mysle. Môj úspech ma vždy prekvapil a nikdy som ho neočakával. Pamätám si, že prvýkrát som sa ocitol na pódiu ešte v kategórii mládeže. Ani vtedy som to neplánoval. Predpokladal som, že skončím v prvej desiatke, ale už po prvom kole som bol druhý. Vtedy som to bral ako veľký úspech, ale tým by bola aj top päťka. 

Merať úspech je ťažké, lebo v mnohých prípadoch sú športovci spokojní so svojím výkonom aj umiestnením, ale verejnosť nie je. Počas mojej kariéry som stál na pódiu zhruba 60-krát. V ostatných prípadoch som vedel, že som nezvládol podmienky alebo že som nebol dosť dobrý. Niektoré jazdy boli zlé, niektoré práve naopak. Športovca však najviac zamrzí a je najťažšie, ak je zranený a nie je v dobrom stave a schopný pretekať, aj keď na sebe pracuje. Práve to je najväčší zabijak motivácie. Ak nie si dosť dobrý, makáš na sebe, ale ak si zranený, nie je to také jednoduché. 

Mnoho športovcov po skončení profesionálnej kariéry odchádza do úzadia, no vy ste sa, naopak, rozhodli vytvoriť vlastnú značku oblečenia. Čo vás viedlo k rozhodnutiu začať podnikať?

Najprv som začal pracovať s ľuďmi, ktorí chceli používať moje meno v rámci iných produktov. Asi som sa v tomto prípade trochu unáhlil a zistil som, že to nie vec, ktorá by mala niesť moje meno. Skončil som s nimi, ale prišli za mnou ďalší ľudia s novou, inou myšlienkou. Vtedy som sa rozhodol, že sa tentoraz budem viac zapájať do biznisu, aby som mohol kontrolovať jednotlivé kroky a hlavne výsledok. 

Športovci by asi mali mať záložný plán, čo budú robiť po skončení kariéry.

Keď máte nápad, ako využiť svoje skúsenosti a vytvoriť nejaký produkt, treba do toho ísť. Začať ešte predtým, než reálne skončia kariéru, je ešte lepšie. Pre každého športovca je dobré mať niečo, čo rieši aj mimo svojej profesionálnej kariéry. 

Vaša značka oblečenia KJUS perfektne plní potreby športovcov, a to aj vďaka vaším doterajším športovým skúsenostiam. Je poznanie potrieb cieľovej skupiny z prvej ruky pre úspech značky kľúčové?

Môže to byť dôvodom, prečo sme uspeli. Kľúčová však bola aj naša vlastná motivácia a myšlienka v pozadí značky. Na trhu bola veľká diera, pretože oblečenie pre lyžiarov bolo v tej dobe definované módou, a my sme chceli urobiť produkt, ktorý by pri nosení plnil aj funkcie lyžiarskeho oblečenia. Chceli sme, aby mali lyžiari dobrú ochranu vo vonkajšom prostredí a v prírode. Celý život som strávil na horách a mám veľa skúseností s rôznymi druhmi odevov, ktoré nemali takmer žiadne funkcie a účel. Takže moja práca pramenila z mojich skúseností.

Aké boli vaše prvé kroky po tom, čo ste sa rozhodli začať budovať značku KJUS?

Som produktovo orientovaná osoba, preto som na začiatku diskutoval, aké výrobky by zaujali na trhu a ako by sme ich vedeli vyrobiť. Následne sme okolo nich vytvorili príbeh.

Profesionálny šport a podnikanie sú celkom rozdielne disciplíny. Narazili ste v začiatkoch vášho podnikania na niečo, čo vás nemilo zaskočilo, na čo ste možno neboli až tak pripravený?

Keď som začal podnikať, najväčší rozdiel medzi športom a biznisom bol pre mňa určite pracovný čas. V športe niečo také neexistuje. Pracujete vtedy, keď musíte, a v biznise je to úplne iné. Nemôžete vyrušovať ľudí neskoro počas večerov alebo skoro ráno, keď sú už doma. Chvíľku mi trvalo, kým som tomu porozumel, pretože som sa do podnikania zažral a ani som sa nezamyslel nad tým, že ľudia nemôžu pracovať nonstop. Keď som ešte profesionálne športoval, v živote som sa sústreďoval len na prácu. V športe makáte bez výplaty, aj keď niekde na konci sa nejaké možnosti odmeny črtajú. Nemáte žiadnu istotu alebo podporu, ide len niekde smerom k vám a vy ju musíte uchopiť. Toto bola pre mňa v podnikaní tiež veľká zmena.

Keďže ste nemali žiadne skúsenosti s podnikaním, pomáhal vám v začiatkoch niekto smerovať vašu značku, alebo ste sa učili takpovediac „za jazdy“?

V mojom prípade to bola hlavne metóda „learning by doing“, ale neodporúčam ju ostatným. (smiech) Ide o veľký risk, aj keď občas sa na vás môže usmiať šťastie.

Ako prebieha financovanie projektu takýchto rozmerov? Stačia na začiatok vlastné zdroje alebo hneď treba siahnuť aj po externých zdrojoch financovania?

Jeden z kľúčových faktorov startupov je nájsť vhodné financovanie a dostatok zdrojov. Už na začiatku je dôležité mať kapitál a niekoho, kto v tejto sfére pomôže startup alebo firmu naštartovať a naplánovať kroky na najbližšie dva roky, respektíve nastaviť dostatočné financovanie tak, aby ste dosiahli svoje ciele. Ja som do firmy investoval zo svojich zdrojov, no po spustení prvej kolekcie sme našli investora, ktorý v značke a produktoch videl potenciál.

Rovnako ako profesionálny šport, aj podnikanie je o dosahovaní vytýčených cieľov, ktoré sprevádza množstvo prekážok. Stanovovali ste si hneď v začiatkoch podnikania vysoké ciele?

Išiel som na to pomalšie, pretože som nemal skúsenosti, robil som to po prvýkrát. Bol som opatrný pri každom kroku, čo sa však postupne zmenilo. Po prvom úspechu som už mal iné skúsenosti ako na začiatku a mal som aj iné, odvážnejšie ciele. Tejto témy sa týka jedna zvláštna vec. V momente, keď o projekte pochybujete úplne najviac, ste najbližšie k naplneniu cieľa. Neustále pracujete a pracujete a snažíte sa veriť v to, čo robíte, hľadáte istotu, že sa projekt podarí, no krivka pochybností narastá. Čím dlhšie makáte na vašom cieli, tým viac sa bojíte. Už viete, že ste blízko, a preto máte strach z toho, že sa niečo pokazí. Máte skrátka pochybnosti.

Robenie chýb sa dá pripodobniť futbalu. Pre profesionálneho futbalistu je veľmi jednoduché trafiť gól z 11 metrov, veď to má natrénované. Ale na zápase je to zrazu ťažké, lebo každý to od vás očakáva. V tomto krátkom momente, tesne pred kopnutím, narastajú pochybnosti najviac. Čím bližšie ste k cieľu a k úspechu, tým viac sa bojíte, lebo viete, koľko ťažkej roboty máte za sebou. 

Prejsť z pozície športovca do pozície podnikateľa a lídra môže byť prinajmenšom nezvyk. Ako ste sa zhostili tejto úlohy? Bolo pre vás náročné posunúť sa do tejto pozície?

Okrem pracovného času to bola aj komunikácia. Počas mojej lyžiarskej kariéry som sa sústreďoval najmä na seba, a naopak, v biznise musím spolupracovať s ľuďmi, čo je náročné. Na začiatku som urobil mnoho nesprávnych vecí, napríklad som bol občas príliš priamy a nemyslel som až tak na konkrétne pozície, a teda aj právomoci kolegov. Človek robí veľa chýb, keď sa snaží učiť viesť ostatných.

Po úspechu s lyžiarskym oblečením ste výrazne rozšírili váš produktový rad aj o oblečenie pre golfistov. Išlo to už po skúsenostiach s lyžiarskym oblečením jednoduchšie, alebo to bolo opäť náročné?

Tak ako v oblasti lyžiarskeho oblečenia, aj v odievaní pre golfistov bola diera na trhu. Takisto tu chýbalo funkčné oblečenie. Napríklad škótsky trh a sever Veľkej Británie bol zameraný skôr na tradičné oblečenie golfistov, ktoré si môžete predstaviť ako dlhé podkolienky a podobne. Zistili sme, že lyžiari aj golfisti sú veľmi často tí istí ľudia, takže sme mohli cieliť na podobnú skupinu ľudí.

Akvizícia vašej značky firmou Acushnet Company v roku 2019 bola zjavne veľkým krokom. Prišlo k takémuto rozhodnutiu z vašej iniciatívy alebo ponuka prišla zo strany Acushnet Company?

Nebola to moja voľba. Bol som menšinový akcionár, takže akvizícia sa udiala na základe rozhodnutia väčšiny. 

Predať značku, ktorú budujete takmer dvadsať rokov, môže byť vcelku osobná záležitosť. Ako ste to vnímali?

Bol to zvláštny pocit. Spoločnosť bola pre mňa ako dieťa, ktoré som vychovával, ale musel som sa v určitom zmysle pohnúť ďalej. Bolo to však iné, ako keď som končil profesionálnu športovú kariéru. Riadiť biznis nebolo také mentálne náročné, ako byť lyžiarom na plný úväzok. 

Ako prebieha takáto akvizícia a čo to znamená pre vaše ďalšie pôsobenie vo firme KJUS?

Je to dlhý proces a zahŕňa veľmi veľa právnikov. Stačí sedieť niekde v pozadí a počúvať. (smiech) Nanešťastie, hneď po akvizícii prišla pandémia koronavírusu. Celý proces sa spomalil a vrátil do firmy. Nedávno sme začali opäť pracovať so značkou, čo nejaký čas trvá. Momentálne diskutujeme opätovné vzájomné prepojenie firiem.

Ako váš biznis ovplyvnila pandémia?

Keďže bolo obmedzené cestovanie a zatvorili sa aj lanovky a zjazdovky, nebolo to ľahké. Bolo to však len obdobie, neskôr patrilo lyžovanie a golf medzi športy, ktoré sa dali robiť aj v lockdowne. Trh sa potom rozbehol.

Za svoj profesijný život ste si prešli rôznymi výzvami. Čo je podľa vás pre úspech v podnikaní dôležité?

Musíte mať zručnosti a vedomosti o danej oblasti, ale aj žalúdok žiť v neistote. Niektorí ľudia sú radi, že majú zamestnanie, istoty a že vedia, čo ich čaká nasledujúcich dvadsať rokov. Chcú žiť tak, aby vedeli, z čoho zaplatia účty. Ak chcete byť dobrý podnikateľ, toto neriešite a ste pripravený stále sa pozerať z okna, hľadať príležitosti a nebáť sa, čo bude zajtra. Je to ako lyžovanie vo vysokej rýchlosti, riskantné.

Ak by ste mali vybrať jednu vec, na ktorú by sa mali začínajúci podnikatelia sústrediť, čo by ste im odporučili?

Musíte vedieť, ako zafinancovať váš nápad alebo projekt. Ak je aj myšlienka dobrá a nie sú peniaze, je to kontraproduktívne. Musíte byť dobrý storyteller, teda byť presvedčivým a stáť na sto percent za svojimi cieľmi. Vďaka tejto kombinácii sa vám môže podariť dosiahnuť úspech. A ako som spomenul, dôležité sú aj skúsenosti s odborom, v ktorom chcete podnikať. Často sa stretávam s tým, že ľuďom chýba zmysel pre realitu v rámci ich produktov alebo služieb. Potom im uniká potenciál, takže treba byť k sebe aj kritický.