Vaša aktuálna firma sa volá Tachyum a vyvíja čip Prodigy. Fundraising, resp. zháňanie investície na vývoj, je často vnímaná ako najťažšia fáza celého procesu startupového podnikania. Mali ste to tak aj vy?

Mal som už dve firmy, v prvej SandForce sme vyzbierali okolo 65 miliónov dolárov a predali ju za 377 miliónov a v druhej firme sme vyzbierali cez 55 miliónov dolárov. A áno, je to najťažšia fáza, pretože je v nej veľká neistota, a najmä preto, lebo musíte niekoho presvedčiť o tom, že danú vec dokážete spraviť a že je na ňu správny čas.

V oblasti hardvérového podnikania, kde potrebujete väčšie investície, rádovo v desiatkach miliónov eur, je menej investorov, možno len pár desiatok, ktorí sú schopní takýchto veľkých investícií. Či sa vám podarí získať investíciu, je aj otázka nálady investorov. Ich, rovnako ako nás, zaskočil covid.

Príjemným prekvapením pre mňa bola finančná pomoc od slovenskej vlády, vďaka ktorej sme si mohli ponechať našu nezávislosť a ďalej budovať firmu na Slovensku (spoločnosť Tachyum dostala od Slovenska návratnú finančnú pomoc 15 miliónov EUR, pozn. red.). Ale najväčším príjemným prekvapením bolo pre mňa zistenie, že aj napriek tomu, že v Európe nie je veľa inžinierov – špecialistov na túto oblasť, sme na Slovensku dokázali zamestnať inteligentných a šikovných ľudí, ktorí za pár mesiacov tréningu dobehli, respektíve predbehli svetovú špičku.

Pôvodne som si myslel, že na R&D (Research and Development – vývoj produktu) budeme musieť ísť do Ameriky. Ukázalo sa však, že dnes sú naši experti na umelú inteligenciu Slováci a v porovnaní s konkurenciu sme o 10 rokov popredu. Ako Slovák som hrdý na to, že v tejto oblasti vieme predbehnúť nielen Japoncov a Francúzov, ale aj americké firmy ako NVIDIA. Dnes už naberáme viac zamestnancov na Slovensku ako v Amerike. 

Tachyum teda teraz pôsobí na Slovensku aj v Amerike?

Keď sme začínali, hovorili sme o sebe ako o americko-slovenskej spoločnosti, pretože naše kľúčové znalosti a ľudia boli prevažne v USA. Minulý rok sa to zmenilo a už sme slovensko-americkou firmou, pretože prevažná časť našich ľudí je teraz na Slovensku. 

To je zaujímavé a zároveň sa natíska otázka, či pri takejto globálnej firme je dôležité, kde firma sídli a kam patrí?

Je to zaujímavá otázka najmä preto, že covid zamiešal karty. Kedysi ste museli sídliť v Silicon Valley, pretože ľudia, ktorých ste potrebovali na vývoj takéhoto hardvéru, boli len tam. Dnes je síce fyzické miesto podnikania ešte stále dôležité, ale menej, ako to bolo v minulosti. Respektíve, sídlo spoločnosti je ešte stále dôležité kvôli jurisdikcii, pod ktorú spadá a ktorá určuje pravidlá jej podnikania. 

A kde teraz sídli Tachyum?

Máme tímy v Bratislave a inžiniersky tím v Silicon Valley. Ja trávim čas aj v USA aj na Slovensku, pretože osobná interakcia pri práci sa online hovormi nedá nahradiť. 

Vráťme sa ešte na chvíľu k fundraisingu. Všimli ste si, že by na Slovensku fungoval inak ako v USA?

Áno, sú tu veľmi podstatné rozdiely. Počet investorov je na Slovensku a v Európe omnoho menší ako v USA. Investori na Slovensku sú však „viac pri zemi“, viac riešia pragmatické veci a žijú menej v oblakoch.

Veľa firiem v USA je budovaných na rýchly exit alebo akvizíciu. Investičný cyklus je tam kratší. Na Slovensku a v Európe sú investície časovo dlhšie a pre nás je takýto kapitál výhodnejší. Chýba tu však škálovateľný kapitál, teda investície v stovkách miliónov dolárov, a preto musíte pridať do vášho investorského mixu aj inštitucionálnych investorov. Fundraising na Slovensku si musíte správne namixovať. 

S vašimi prvými dvoma firmami ste podnikali na americkom trhu, teraz máte slovensko – americkú firmu. V čom je rozdiel medzi podnikaním na Slovensku a v USA?

Je tam niekoľko zásadných rozdielov. USA je podstatne väčší trh, teda pre váš produkt tu máte potenciálnych 200 – 300 miliónov zákazníkov. Ak však máte produkt na Slovenskom trhu, potenciálnych zákazníkov je okolo 5 – 7 miliónov. Na väčšom trhu je prirodzene väčšia návratnosť investícií. Aj napriek tomu, že existuje Európska únia, európsky trh nie je jednotný. Sú tu jazykové bariéry, kultúrne rozdiely, a to všetko spôsobuje roztrieštenosť trhu. Toto je prvý rozdiel medzi podnikaním v USA a na Slovensku.

Druhým je byrokracia, teda „papierovačky“ a schvaľovacie procesy, ktoré trvajú v Európe oveľa dlhšie. Napríklad získať povolenie na prevádzkovanie továrne na mnohých miestach v Európe môže trvať 3 až 4 roky, no za ten čas už daný produkt môže vyjsť z módy alebo stratiť svoje opodstatnenie. Rýchlosť a zložitosť schvaľovacieho procesu v Európe obmedzuje rýchlosť inovácií.

Potom sú tu režijné náklady, ktoré sú na Slovensku a v Európe podstatne vyššie ako v USA, približne 3- až 5-násobné. A v neposlednom rade vidím rozdiel aj v motivácii ľudí k práci. V USA sa pracuje intenzívnejšie, zamestnanci tam majú menej voľného času, pričom v Európe je na nich braný väčší ohľad. 

Oplatí sa to vôbec? Neodrádzajú všetky tieto nevýhody ľudí ako vy od podnikania v Európe?

Áno, odrádza to. Inovačných firiem typu Facebook, Google či Apple v Európe nájdete menej ako v USA. A naopak, mnohé firmy, ktoré začali v Európe a dosiahli tu istú veľkosť, sa presunú na americký trh.

Mal som dve úspešné firmy v Amerike, SandForce sa predal za 377 miliónov dolárov. Raz sa ma niekto priamo spýtal: „Prečo strácate čas na Slovensku?“ Bola to férová otázka. To, že pochádzam zo Slovenska, v tom určite hrá dôležitú úlohu. Po tom, ako som mal úspešné firmy v Amerike, chcem niečo priniesť späť na Slovensko.

Takže je to pre vás hlavne otázka sentimentu?

Nie. My máme, samozrejme, investorov a našou úlohou je im vrátiť ich investované financie s profitom, čiže tu by sentiment sám osebe nestačil. Európa a Slovensko pre nás vytvorili vhodné podmienky. Totiž v USA štandardne investori v prvom kole financovania potrebujú majoritnú kontrolu nad firmou a ide hlavne o krátkodobé investovanie. Európsky trh je konzervatívnejší, no na druhej strane tu investori poskytujú také podmienky, za ktorých si firma môže ponechať nezávislosť. Zároveň ide o tzv. „infraštruktúrnych investorov“, teda o trpezlivejší kapitál. V tomto prípade je to investícia zaujímavá pre obidve strany. Nám umožní vybudovať väčšiu firmu s dlhšou nezávislosťou.

Na druhej strane Európska únia si potrebuje vytvoriť technologickú a strategickú nezávislosť a na Slovensku si uvedomili, že automobilový priemysel už dosiahol svoj vrchol a budeme ho musieť nahradiť inou strategickou oblasťou. Umelá inteligencia a priemysel 4.0 sú alternatívami, ktoré by mohli pomôcť diverzifikovať tunajšiu ekonomiku.

My teraz hovoríme o firme Tachyum, ktorá dostala od slovenskej vlády návratnú finančnú pomoc v hodnote 15 miliónov eur. Hovoríte teda, že elektronický priemysel nahradí na Slovensku ten automobilový?

Čo iné by ho mohlo nahradiť? Možností veľa nie je. Treba sa chytiť priemyslu, ktorý je teraz aktuálne v kurze, má potenciál a je škálovateľný. Momentálne je tu obdobie zmeny a je dopyt po týchto produktoch. EÚ potrebuje technologickú nezávislosť a niekto tento dopyt musí uspokojiť. Priemysel 4.0 a umelá inteligencia sú relatívne nové, a teda ich štartovacie čiary sú všade rovnaké.

Za akým účelom vyvíja Tachyum čip Prodigy?

Štáty budujú super-počítače, čo sú počítače rýchlejšie ako všetky laptopy v Európe. Vieme ich využiť v rôznych oblastiach. Napríklad v oblasti medicíny vieme vďaka super-počítačom zisťovať vedľajšie účinky liekov pri veľkej škále ochorení a predchádzať tak úmrtiam. Takýto počítač si mnohé nemocnice nemôžu finančne dovoliť. No s naším čipom sa jeho cena zníži na cenu bežného MR prístroja.

Naša technológia, respektíve čip by mal znížiť náklady na výrobu super-počítačov z približne 2 miliárd dolárov na cenu pod 100 milión dolárov. A tak sa stanú super-počítače finančne dostupnými aj pre európske krajiny ako Francúzsko či krajiny strednej Európy.

O čipe Prodigy sa v médiách hovorí ako o najrýchlejšom čipe na svete, ktorý je dokonca ekologický. Ako to funguje?

Digitalizácia napreduje rapídnym tempom, no na to, aby takto pokračovala ďalej, potrebujeme datacentrá, a tie potrebujú elektrickú energiu. Približne 3 percentá svetovej energie spotrebujú práve datacentrá. Zároveň vieme, že ich počet rastie a môžeme predpokladať, že o 10 či 15 rokov budú datacentrá využívať až 15 percent svetovej energie. Odkiaľ však túto energiu zoberieme?

Potrebujeme vynájsť technológiu, ktorá zníži energetickú spotrebu datacentier, a tá naša to dokáže 10-násobne. Prínos takejto energetickej úspory pre digitalizáciu je obrovský. Ak bude náš produkt úspešný, energetická úspora, ktorú prinesie, bude väčšia ako energia, ktorú vyprodukujú všetky solárne panely na svete.

Bude čip Prodigy pre veľkých, ale aj malých podnikateľov?

Prodigy nie je vyvíjaný pre domáce použitie. Myslíme si, že náš čip budú využívať najmä dátové centrá, cloudové služby, atď. Predpokladám, že v druhej polovici roku 2022 sa dostaneme do bodu, keď spustíme jeho sériovú výrobu.

V USA aj na Slovensku ste vnímaný ako úspešný vývojár, ale aj podnikateľ. Čo by ste poradili začínajúcim podnikateľom v oblasti inovácií a startupov?

Keď máte svoju prvú firmu a podarí sa vám nájsť prvého investora, ste šťastní, že sa vám to podarilo. Konečne vám niekto dal peniaze! Je však veľmi dôležité vybrať si správne peniaze pre vašu firmu. Mohlo by sa vám totiž stať, že vás bude investor nútiť predať firmu v čase, keď sa ešte naplno nerozvinula, alebo naopak, vaši investori sa môžu rozhodnúť, že firmu nechcú pustiť na predaj, pokým nedosiahne istú hodnotu. Dôležité je preto pochopiť časový zámer samotných investorov.

Nemalou témou je aj interakcia s investormi. Budete s nimi pravidelne komunikovať a jednať najbližších 7 až 8 rokov, čo je inak dĺžka priemerného manželstva, preto je dôležité, aby tam bola synergia, aby ste si sadli. Povedať „nie“ prvému investorovi je nesmierne ťažké, pred problémami alebo minulosťou investorov človek radšej zavrie oči, no v podnikaní je to nesprávny krok. Moja rada, a to hovorím zo skúseností,  je dostať a vybrať si „správne“ peniaze a správnych investorov.