Je jedným z najvýznamnejších slovenských ekonómov. Profesor Ľuboš Pástor patrí do dvoch svetov – na Slovensko, ale aj do USA. Dnes je členom bankovej rady Národnej banky Slovenska a špecializuje sa na kapitálové trhy a kolektívne investovanie. Na Slovensku vidí veľký potenciál a podnikateľom odporúča nájsť svoj „niche“.
V článku sa dočítate:
- Prečo aktuálne rastú ceny?
- Prečo máme problém s ponukou produktov a služieb?
- Ako počas pandémie zasahovali centrálne banky?
- Aké pozitívne či negatívne vplyvy môžu tieto zásahy priniesť?
- Prečo investovať do akcií a rizikových aktív
- Dobré rady pre slovenských podnikateľov
Pochádzate zo Slovenska, z Košíc, no v USA žijete už vyše dvadsať rokov. Kde ste „doma“?
Ja mám domov aj v Spojených štátoch, aj na Slovensku. Ak by som si ale musel vybrať, tak momentálne sú to Spojené štáty, pretože tam mám manželku a štyri deti.
Platí však, že profesionálne sledujete oba trhy. Aká je podľa vášho názoru nálada v spoločnosti v USA a na Slovensku, čo sa týka ekonomickej situácie? Líšia sa?
Nálada v oboch krajinách je dobrá a určite podstatne lepšia ako pred rokom, keď sme ešte nemali vakcíny proti Covid-19. Spojené štáty americké sa z koronakrízy dostali skôr ako Slovensko, pretože boli a ešte stále sú popredu v očkovaní. V Amerike sú zaočkované už zhruba dve tretiny obyvateľstva, a preto sa tam už väčšina ľudí viac-menej prestala báť vírusu a ekonomika tam „fičí“ naplno. Na Slovensku je to o čosi pomalšie.
U oboch ekonomík však vidím, že sú momentálne brzdené globálnymi nedostatkami na strane ponuky. Registrujeme veľký dopyt, pretože spotrebitelia si po dlhej pandémii chcú dopriať veci, ktoré im boli predtým odopierané, ale sú tu nedostatky na strane ponuky. Boli popretŕhané rôzne dodávateľské a výrobné reťazce, zápasíme s nedostatkom čipov, ktorý spomaľuje výrobu, vrátane výroby automobilov, na ktorej nám na Slovensku záleží. Lodná doprava je pomalá a podobne. Malo by však ísť len o dočasné problémy, keďže priamo súvisia s pandémiou. Aj preto očakávame silný rast ekonomiky nielen tento, ale aj budúci rok.
Takže veľké rozdiely v tom, ako sa podnikatelia v Amerike a na Slovensku spamätávajú z pandémie, nevidíte?
Už nie. Bolo jedno prechodné obdobie, keď ekonomika v Amerike išla už „na plnú paru“ a na Slovensku ešte nie. Myslím si však, že sme toto obdobie už prekonali a vidíme na Slovensku pokrízový rast.
Registrujeme veľký dopyt, pretože spotrebitelia si po dlhej pandémii chcú dopriať veci, ktoré im boli predtým odopierané, ale sú tu nedostatky na strane ponuky.
Boli slovenskí malí podnikatelia, ktorí mali počas pandémie obmedzené alebo sťažené podnikanie, dostatočne podnikaví a vynaliezaví?
V čase najhoršej vlny pandémie som bol v USA a tam každý zvolil spôsob riešenia situácie, ktorý bol preňho najlepší. Niektorí zavreli, lebo si vypočítali, že to bude pre nich najlepšie, iní svoje prevádzky obmedzili. Z toho, čo som počul, to bolo podobné aj na Slovensku.
V oboch krajinách existovala významná miera vládnej pomoci podnikom aj jednotlivcom a táto pomoc obmedzila negatívne vplyvy pandémie na obyvateľstvo. To je tiež dôvod, prečo vidíme taký rýchly pokrízový nárast v oboch krajinách.
Po ekonomickej stránke nebola pandémia natoľko zlá, ako sme to v čase jej vypuknutia predpokladali. Ľudia prišli o istú časť príjmu, ale veľa sa im aj vrátilo, plus vzrástli ceny ich majetku, takže mnohí ľudia sa dnes cítia bohatší ako pred krízou, pretože ich dom, byt alebo akciové portfólio majú oveľa väčšiu hodnotu ako predtým.
Centrálne banky reagovali na krízu pohotovo, takže sme počas pandémie nepocítili radikálne zmeny. FED – Centrálna banka USA, uvoľnila počas krízy do obehu množstvo peňazí. Viete nám vysvetliť, ako to pomohlo a aké to má alebo môže mať negatívne dosahy?
Na úplnom začiatku pandémie, teda niekedy v marci minulého roka, vyhlásil americký FED, že bude nakupovať jednak viac štátnych dlhopisov, ale aj korporátne, respektíve podnikové dlhopisy. Bolo to prvý raz v histórii, čo FED takéto niečo vyhlásil. Finančné trhy dovtedy zažívali miernu paniku, no hneď po tomto vyhlásení sa im uľavilo.
Podobne aktívny postup zaujala aj Európska centrálna banka, ktorá aj prostredníctvom Národnej banky Slovenska vydala do obehu veľké množstvo peňazí. Tým umožnila bankám naďalej financovať podniky a domácnosti aj v čase pandemického stresu.
Centrálnym bankám záleží na finančnej stabilite, preto sa snažili, aby sa táto zdravotná kríza nepretavila do krízy finančnej. Ak by sa totiž spustila finančná kríza, mala by dopad na reálnu ekonomiku a bežného človeka, ako si to pamätáme napríklad z roku 2008. Ľudia ani podniky však počas týchto pandemických rokov nemali problém dostať sa k úverom. Bez intervencie centrálnych bánk by tu ten problém nastal. Veľa krokov, ktoré centrálne banky robia, sú neviditeľné. Ľudia de facto vidia, že sa nič nestalo, a to je v podstate dobrá vec.
Môže mať takáto intervencia aj negatívne dosahy?
Krátkodobo tu negatívne vplyvy nevidím. Dlhodobo sa však budú musieť centrálne banky vyrovnať s nárastom bilancie. Momentálne je to tak, že centrálne banky majú na strane aktív veľké množstvo cenných papierov, ktoré tam štandardne nebývajú. Otázne je, či tam budú navždy. Očakávam však, že skôr či neskôr budú centrálne banky znižovať objem aktív, ktoré vlastnia. A práve v tomto bode je možné, že prídu isté negatíva, podľa toho, ako zareaguje ekonomika na to, že sa peniaze začínajú sťahovať z obehu. Ak sa to spraví pozvoľna, nemali by sme mať žiadne problémy. Musím však povedať, že to je niečo, čo budeme robiť po prvý raz v histórii. Žiadna centrálna banka takéto kroky ešte nikdy nerobila. Preto by tu mohli vyskočiť možné negatíva. Ale nič zlé by sa nemalo stať, ak sa tieto kroky budú robiť rozvážne a postupne.
Veľa krokov, ktoré centrálne banky robia, sú neviditeľné. Ľudia de facto vidia, že sa nič nestalo, a to je v podstate dobrá vec.
Čo znamená postupne? Viete nám povedať nejaký časový rámec, kedy začnú centrálne banky sťahovať peniaze z obehu?
Rozprávame sa nie o mesiacoch, ale o rokoch. Slovo „postupne“ nemusí znamenať, že centrálna banka bude predávať cenné papiere, ale napríklad to, že nechá zmaturovať dlhopisy a potom už jednoducho nebude dané peniaze reinvestovať. Alebo bude reinvestovať len časť z nich. Predpokladám, že sa to bude kalibrovať tak, aby to neublížilo ekonomike. Toto budú problémy, ktoré budeme riešiť zrejme v rokoch 2023 – 2025. Dnes tieto témy verejnosť nezaujímajú, ale centrálne banky sa nimi, samozrejme, zaoberajú a debatujú o nich.
Hovorili sme o tom, že množstvo slovenských podnikateľov bolo nútených zastaviť predaj či výrobu, a takisto sa narušili rôzne výrobné a dodávateľské reťazce. Je to dôvod rastu cien materiálov? Viete nám v skratke tieto situácie ekonomicky opísať?
Ceny nám zabezpečujú, aby sa stretla ponuka s dopytom na trhu. Po ukončení najťažšej vlny pandémie sa prudko navýšil dopyt, teda ľudia začali míňať peniaze, cestovať, nakupovať, ale ponuke sa darilo uspokojiť tento dopyt len spolovice. Stalo sa totiž to, že niektorá výroba sa utlmila, niekde sa niekoľko mesiacov nevyrábalo, popretŕhali sa výrobné a dodávateľské reťazce. To, čo sa vyrába dnes, len dobieha dopyt z minulosti a nestíha sa reagovať na súčasný dopyt.
Keď je vysoký dopyt a pokrivkáva ponuka, idú ceny hore. V poslednej dobe rastú najprudšie ceny niektorých vstupných materiálov a surovín. Vidíme to napríklad na cene zemného plynu, ktorý išiel na svetovom trhu hore až desaťnásobne, na čo však mali vplyv aj iné faktory.
Tí, ktorí si zoberú na seba riziko, čelia krátkodobo výkyvom, ale z dlhodobého pohľadu sú za to odmenení.
Ako je to podľa vás s dôchodkami? Majú sa podnikatelia či fyzické osoby sústrediť na budovanie majetku na dôchodok aj po vlastnej osi? Ak áno, aký spôsob by ste odporučili?
Ak nechcete zostať odkázaný na dôchodok z prvého piliera, kde je vždy istá politická neistota o tom, aký vysoký tento dôchodok bude, tak je potrebné si začať šetriť na doplnenie prvého piliera. Čím skôr začnete šetriť, tým lepšie, pretože úroky aj výnosy sa kumulujú v čase. A ak riešite, do čoho investovať dôchodkové úspory, tak musím povedať, že na Slovensku máme problém, pretože príliš veľká časť dôchodkových úspor je investovaných v dlhopisoch. Príliš malá časť je investovaná do akcií a iných rizikových aktív. To je, žiaľ, dôvod, prečo Slováci nebohatnú tak, ako by mohli. Je to, samozrejme, veľká škoda, lebo za posledných desať až dvadsať rokov ceny akcií prudko narástli. Keby Slováci investovali svoje dôchodky do akcií a nie do garantovaných fondov plných dlhopisov, tak by dnes boli podstatne bohatší, ako sú. Je smutné, že dôchodkový druhý pilier bol v minulosti tak nešťastne nastavený.
Všetkým, ktorí si chcú šetriť na dôchodky, by som odporúčal nebáť sa zobrať si na plecia nejaké riziko, ísť do akcií alebo podobných investícií. Samozrejme, je potrebné diverzifikovať, nie všetko staviť na jedného koňa, ale dlhodobo sa to opláca. Tí, ktorí si zoberú na seba riziko, čelia krátkodobo výkyvom, ale z dlhodobého pohľadu sú za to odmenení.
Je u nás „dobrá ekonomická pôda“ na podnikanie? Vidíte na Slovensku v niektorých oblastiach nevyužitý potenciál oproti trhu v USA?
Ja si myslím, že na Slovensku máme dobrú pôdu na podnikanie. Nie je ani vynikajúca, ani zlá, sme niekde v strede. Ak by som uvažoval nad podnikaním na Slovensku, nerozmýšľal by som nad tým, aká je tu naň pôda, ale skôr nad mojou konkrétnou podnikateľskou myšlienkou či zámerom. Áno, v porovnaní s USA je Slovensko neporovnateľne menším trhom, ale je súčasťou jednotného trhu v Európe a práve naň by sa mali podnikatelia zameriavať. V Európe predsa žije okolo 500 miliónov ľudí a sú to prevažne bohaté krajiny, takže si nemyslím, že malý trh je pre nás problémom. Dôležité je vnímať, že sme súčasťou Európy, a nesústrediť sa len na slovenský trh.
Moja rada teda znie: nesnažte sa stať najlepšími v mainstreame, ale snažte sa stať svetovými v „niche“ oblastiach.
Aktuálne prežíva svet aj vplyvom pandémie rýchlu zmenu k digitalizácii. Niektorí analytici predvídajú veľké zmeny, vplyvom ktorých budú o pätnásť rokov niektoré dnešné pracovné pozície vykonávať stroje, nie ľudia. Máte pocit, že s tým podnikatelia, slovenskí alebo americkí, rátajú a pripravujú sa na to? Alebo sa nad tým aspoň zamýšľajú?
Mnohí sa zamýšľajú, no niektorí nie. Súhlasím s tým, že toto je oblasť, nad ktorou je potrebné sa zamýšľať. Ja vidím v digitalizácii najmä príležitosť, vďaka ktorej máme možnosť „preskočiť“ Západ.
Samozrejme, digitalizácia môže byť pre niektorých aj hrozbou. Na Slovensku máme veľa talentu, schopných ľudí v informačných technológiách a máme aj v tejto oblasti dobré vzdelávanie. Základ tu teda existuje a je tu určite aj priestor pre nové firmy v oblasti kyberbezpečnosti, fin-techov a podobne.
Ste jedným z najvýznamnejších slovenských ekonómov, vyučujete na najlepšej biznis škole sveta. Zrejme vás neprekvapím, ak sa spýtam na nejaké odporúčanie pre slovenských súčasných alebo budúcich podnikateľov. Máte nejakú radu?
Čo by som odporučil slovenským podnikateľom, je nájsť si nejaký „niche“ alebo špecializáciu. Pre Slovensko je ťažké konkurovať USA alebo Číne vo vývoji mainstream technológií, ale máme šancu stať sa svetovými v určitých podoblastiach, kde si vypestujeme svoju expertízu. Napríklad veľmi aktuálne sú elektrické autá. Nesnažil by som sa vyvíjať dlhotrvácne batérie, pretože to je vec, na ktorej robia Američania aj Číňania, a zrejme by sme tento boj o prvenstvo s nimi nevyhrali. Ale môžeme sa zamyslieť napríklad nad nejakým komponentom v tejto batérii, či by sa nedal zameniť napríklad jeden drahý minerál v nej za iný, lacnejší a v tom podnikať a stať sa najlepším v tejto podoblasti.
Moja rada teda znie: nesnažte sa stať najlepšími v mainstreame, ale snažte sa stať svetovými v „niche“ oblastiach.
Prof. Ľuboš Pástor, PhD.
Slovenský ekonóm, ktorý 22 rokov prednáša na University of Chicago Booth School of Business. Na univerzite sa tiež podieľa na riadení Centra pre výskum cenných papierov a Fama-Millerovho centra pre finančný výskum. Je členom vedenia Európskej finančnej asociácie, bývalým členom vedenia Americkej finančnej asociácie a bývalým predsedom Západnej finančnej asociácie. Už siedmy rok je členom bankovej rady Národnej banky Slovenska. Jeho výskum v oblasti finančnej ekonómie sa zameriava najmä na kapitálové trhy a kolektívne investovanie. Publikoval vyše tridsať odborných prác, ktoré získali mnohé ocenenia. Podieľal sa na tvorbe nových akciových indexov, tzv. CRSP Indexes, podľa ktorých sú dnes riadené mnohé indexové fondy vrátane najväčšieho podielového fondu na svete. Za pedagogickú činnosť mu Chicagská univerzita udelila ceny McKinsey Award for Excellence in Teaching a Faculty Excellence Award. Je absolventom Fakulty manažmentu UK v Bratislave a Pensylvánskej univerzity.