Stephan Linhart, obchodný riaditeľ Lufthansa Group: Lietanie by sa malo opäť stať magickým zážitkom

V leteckej doprave pôsobí už viac ako 25 rokov. Na detské zážitky zo štartu a pristávania nevie zabudnúť a verí, že lietanie sa opäť raz stane výnimočným zážitkom. Možno po odznení pandémie. Ako prežíva globálnu pandémiu globálna letecká spoločnosť? Ako sa na krízu v Lufthansa Group pripravovali, ako ju manažujú a veria, že sa z nej dostanú? Odpovedá obchodný riaditeľ Lufthansa Group pre Rakúsko a Slovensko, Stephan Linhart. 

V článku sa dočítate:

  • aké boli reakcie cestujúcich na zákaz lietania v prvej vlne pandémie,
  • ako vyzerá krízový manažment Lufthansa Group,
  • kto prežije na trhu leteckých dopravcov,
  • majú low-costoví dopravcovia šancu pandémiu prežiť,
  • aké zmeny môže pandémia priniesť do leteckej dopravy.

Ste riaditeľom predaja pre Rakúsko a Slovensko, zodpovedáte za oba trhy. Vedeli by ste porovnať, ako zvládajú naše dve krajiny toto obdobie?

Posledných pár rokov pozorujem na Slovensku také akčné konanie – „just do it“. Mám pocit, že Slováci sú rýchli v adaptácii na nové alebo krízové situácie. Takýto prístup sa mi veľmi páči, pretože posúva veci vpred. Je to tiež dôvod, prečo verím, že sa vám rýchlo podarí „odraziť“ z pandemickej krízy.

Všimli ste si tento „just do it“ prístup Slovákov aj počas pandémie?

Áno, naši klienti a obchodní partneri na slovenskom trhu sú veľmi proaktívni. Žiadajú si najnovšie informácie, často nám volajú, aby zistili, aké sú naše najnovšie plány, odhady, čo robíme, s akými krokmi môžu rátať. Kontaktovali nás a snažili sa riešiť situáciu hneď na začiatku pandémie. Bola to veľmi rýchla reakcia, rýchlejšia ako od našich rakúskych partnerov.

Vašu doterajšiu kariéru ste spojili s leteckou dopravou. Koľkokrát ste sedeli v lietadle v roku 2020?

Bolo to len párkrát, možno dokopy päťkrát. Môj posledný let v roku 2020 bol vo februári.

Päť letov za rok. Je to málo v porovnaní s vašim štandardom?

Áno, je to veľmi málo. Pracovne som kedysi lietaval aspoň raz týždenne a súkromne som cestoval letecky aspoň päť až šesťkrát ročne.

Ako vám pandémia okrem cestovania vstúpila do života?

Presne si pamätám na deň, keď som sa musel postaviť pred svoj tím a poslať ich všetkých domov, aby pracovali odtiaľ, pretože sme zatvárali naše kancelárie na viedenskom letisku. To bolo začiatkom marca 2020. Ja som, samozrejme, tiež musel prejsť na home-office a nedarilo sa mi veľmi oddeľovať pracovný a osobný čas. Najmä v úvode bolo pre mňa ťažké si povedať, že teraz som mimo služby a teraz pracujem. Nepomáhalo ani to, že som pracoval zo spálne, a najmä, že sme v úvode pandémie niekedy pracovali aj 18 hodín denne.


„Za posledných 10 rokov sme zažili viacero pandémií a ich dôsledky na náš biznis. Všetci sme dúfali, že táto dopadne podobne ako tie predošlé. To sa však nestalo. Sila a rozsah korona-pandémie nás prekvapila."

Prekvapenia z home-officu sme zažívali mnohí. Nie všetci sme však posielali desiatky kolegov domov z letiska, o ktorom sa veľa špekulovalo, či je bezpečné, alebo nie. Bolo toto vystúpenie pred vašimi kolegami ťažké?

Mal som výhodu, že zatváranie kancelárií pre nás nebolo úplným prekvapením. Sledovali sme, ako pandémia postupovala z Ázie do Európy, najmä do severného Talianska, počet nakazených rástol a naša firma zatvárala miestne kancelárie v týchto lokalitách. Vedeli sme teda, čo sa blíži, a neboli sme natoľko zaskočení, keď prišlo k zatvoreniu aj našich kancelárií v Rakúsku. Vtedy som bol optimistický a myslel som si, že sa s kolegami znovu zídeme v lete. 

Keď hovoríte, že ste vedeli, že sa pandémia blíži, mali ste náskok v prípravách na zatvorenie kancelárií?

Áno, koncom roka 2019 a začiatkom 2020 sme v našej firme videli, aké následky zanecháva pandémia v Pekingu a v Šanghaji. Už vtedy sme spustili krízové opatrenia, najmä preto, že sme potrebovali ochrániť naše posádky, ktoré cestovali do týchto končín. Ale následné rozšírenie pandémie do ostatných častí sveta podľa mňa prišlo rýchlejšie, ako to ktokoľvek predpokladal. Za posledných 10 rokov sme zažili viacero pandémií a ich dôsledky na náš biznis. Všetci sme dúfali, že táto dopadne podobne ako tie predošlé. To sa však nestalo. Sila a rozsah korona-pandémie nás prekvapila.

Kedy ste si uvedomili, že pandémia príde do Európy, a začali ste sa na to pripravovať?

Začiatkom februára 2020. Vypracovali sme si scenáre, ideálne aj katastrofálne. S čím sme však nerátali, boli zákazy pristátia na viedenskom letisku, ktoré rakúska vláda zaviedla pre lietadlá z iných krajín. Takže od polovice marca až do 15. júna 2020 sme nemohli v Rakúsku lietať našimi lietadlami, teda okrem repatriačných letov, ktoré boli organizované vládami. Čo nás najviac zaskočilo, bola rýchlosť, ktorou sa táto pandémia šírila, a rôznorodosť prístupov k pandémii zo strany európskych vlád. Ich zákazy a nariadenia sa navzájom veľmi líšili a pre nás bolo veľmi ťažké sa v tom zorientovať.

Ako to bolo so záujmom pasažierov? Potrebovali alebo chceli ľudia lietať napríklad na začiatku pandémie?

Áno, keď začal lockdown v strednej Európe, ľudia, ktorí pracovali v zahraničí alebo len boli na výlete, sa chceli vrátiť domov. Hovoríme o 40 000 rakúskych občanoch, ktorí boli v zahraničí v čase lockdownu. Bola tu však aj iná skupina ľudí, ktorá lockdownu nerozumela. Zrejme sme všetci natoľko zvyknutí na slobodu pohybu, že niektorí nemohli uveriť tomu, že odteraz cestovať pracovne alebo súkromne nemôžu.

Ľudia sa nás často pýtali a písali nám, prečo nelietame, veď predsa oni potrebujú niekde byť. Po niekoľkých týždňoch sa to ale ustálilo a myslím si, že všetci nakoniec prijali fakt, že cestovať sa proste nedá. V polovici júna 2020, keď sme znovu obnovili niektoré naše lety, sme videli, že dopyt po letenkách a lietaní bol hneď. Ľudia proste chceli uniknúť z pandémie a chceli ísť na dovolenku do Grécka, na Kanárske ostrovy alebo do Chorvátska ako po minulé roky.


„Je veľmi dôležité, aby sme boli čo najflexibilnejší, strážili si výdaje a boli pripravení rýchlo zareagovať, keď sa situácia na trhu zmení."

Letecký priemysel je jednou z oblastí najviac poznačených korona-pandémiou. Ako predpokladáte, že sa bude vyvíjať v budúcnosti?

Samozrejme, pozerať sa na budúcnosť tohto sektora je ako veštiť z krištáľovej gule. Myslím si, že rok 2020 nás naučil, že zmeny sa dejú rýchlo a dynamicky a veľmi ťažko sa predvída, čo sa stane budúci týždeň, mesiac alebo o 5 rokov. Preto je podľa mňa veľmi dôležité, aby sme boli čo najflexibilnejší, strážili si výdaje a boli pripravení rýchlo zareagovať, keď sa situácia na trhu zmení.

Vo všeobecnosti očakávam, že v leteckom sektore nastanú štrukturálne zmeny. Je to jedno z najrýchlejšie rastúcich odvetví, no zároveň je aj vysoko kompetitívne, najmä, ak hovoríme o Európe. Som presvedčený o tom, že nie všetci v našom biznise krízu prežijú. Neviem však predvídať, kto padne a kto zostane. Verím, že Lufthansa Group bude medzi tými, ktorí krízu nielen prežijú, ale dokonca z nej vyjdú silnejší.

Súčasťou Lufhansa Group je aj nízkonákladový prepravca Germanwings, ktorý už nepremáva. Aká budúcnosť čaká tzv. low-costových prepravcov?

Za poslednú jednu či dve dekády sa low-costovým (alebo discountovým) aerolinkám podarilo zväčšiť „koláč dopytu“ po leteckom cestovaní. Vďaka nim začali lietať aj ľudia, ktorí by si to inak nemohli dovoliť. Štatistiky ukazujú, že 9 z 10 ľudí na svete ešte nikdy nesedeli v lietadle. Toto číslo jasne ukazuje, že máme úžasný priestor na rozvoj nášho sektora, keď pominie pandémia. Low-costové aerolinky mali pred krízou svoje miesto na trhu a myslím si, že na ňom aj zostanú. Otázkou je, v ako pomere. Nie všetky to prežijú, ale tie veľké, ktoré majú jasné biznis plány a sú úspešné, by to mohli zvládnuť.

Keď ste sa začali pripravovať na krízu, mali ste krízový manažment alebo kroky, ktorými ste sa riadili?

Prvým a najdôležitejším krokom bolo zabezpečiť bezpečnosť a ochrániť zdravie našich zamestnancov. Druhým krokom bol takzvaný „cash-management mode“, teda režim, v ktorom sme si strážili výdavky a šetrili, kde sa dalo. Po dohode s partnermi a dodávateľmi, sme odďaľovali rôzne veľké výdavky, aby sme na účtoch mali dostatok likvidity.

Najdôležitejším krokom, ktorý sme spravili v Rakúsku, bolo, že sme sa ešte v úvode pandémie kontaktovali miestnych politikov, aby sme ich upozornili na to, čo sa chystá. Že tu vzniká kríza, ktorá veľmi ovplyvní miestny cestovný ruch. Oni sa vďaka tomu vedeli v predstihu skontaktovať s rakúskou vládou a požiadať ju o pomoc. A tak v polovici marca 2020, keď sa kríza prejavila naplno, boli už všetky strany informované, vedeli, čo sa deje, a mohli bez zbytočných otáľaní situáciu riešiť, poskytnúť štátnu pomoc, atď.

Je vôbec možné takú veľkú spoločnosť v čase neistoty manažovať podľa vopred daných pravidiel?

Áno, v marci 2020 sme pristúpili k pandemickému manažmentu – k štádiu 3, čo je systém rôznych nastavení, nariadení a postupov v našej firme, v rámci ktorých sa spúšťa aj krízový manažment. Je to vlastne ranné stretnutie ľudí z rôznych riadiacich pozícií v našej firme, vrátane leteckej operatívy a zdravotníkov, ktoré sa deje každý deň. Vždy si tam prejdeme najnovšie informácie a na základe toho prijímame rozhodnutia. Poctivo si prechádzame zoznam úloh,  tvoríme si krízové scenáre atď. Úprimne, mám pocit, že sme boli v krízovom manažmente takí poctiví a pripravení, ako sa len dalo.

Na ako dlho máte teraz vytvorený krízový plán?

Momentálne máme pre firmu vypracovanú prognózu do konca roka 2023. Je to dlhodobý plán, ktorý zahŕňa kapacitu prevádzky, počet zamestnancov, náš biznis plán, ale aj predpoveď, ako bude vyzerať trh a správanie zákazníkov. Musím však priznať, že časti tohto dlhodobého plánu neustále updatujeme a meníme podľa toho, ako sa vyvíja pandémia.

Čo hovorí vaša prognóza o správaní cestujúcich? Budeme aj naďalej lietať tak aktívne ako v roku 2019 a predtým, alebo sa to zmení?

Pandémia globalizáciu spomalila, ale verím, že ju nezastaví. A samozrejme, letecký priemysel je hnacím motorom globalizácie. Predpokladám, že lietanie na súkromné a turistické účely sa obnoví veľmi skoro a rýchlo. Dokazuje to aj správanie cestujúcich v lete 2020. Hneď, ako to bolo možné, ľudia začali lietať na dovolenky a rodinné návštevy.

V oblasti cestovného ruchu sme doteraz zaznamenávali dvojciferný nárast medziročne. Myslím si, že v momente, ako bude cestovanie menej limitované, sa vrátime k takémuto rastu globálneho cestovného ruchu. Otázkou je len kedy. V oblasti biznis cestovania som o čosi skeptickejší a mám pocit, že tu sa už nevrátime k číslam, aké sme mali pred koronou. Myslím si, že pracovné stretnutia do istej miery prejdú do online sveta.


„Pandémia globalizáciu spomalila, ale verím, že ju nezastaví."

Uzatváranie hraníc ste pre médiá označili ako jedno z opatrení, ktoré veľmi skomplikovali váš biznis. Aké kroky zo strany vlád by pomohli leteckému priemyslu?

V prvom rade musím povedať, že sme veľmi vďační za to, ako k nám vlády pristupovali a ako s nami spolupracovali. Najdôležitejšia pomoc, ktorú sme dostali, bol tzv. kurzarbeit pre zamestnancov („kurzarbeit“ je skrátená pracovná doba, zamestnanci pracujú kratšie a výpadok príjmu im nahradí štát – pozn. red.), vďaka čomu sme nemuseli prepustiť tisícky ľudí.

S čím sme nesúhlasili a čo sme kritizovali, bolo, že Európska únia a jej inštitúcie nemali jednotný prístup k obmedzeniam cestovania, k akceptovaniu testov atď. Cestujúci tak nevedeli, čo majú spraviť, aby mohli cestovať, teda radšej necestovali vôbec.


„Lietadlá sa stali bežnými dopravnými prostriedkami, a to nie je dobre. Myslím si, že po pandémii by si mohli ľudia lietanie znovu začať viac vážiť, uvedomiť si, aké výnimočné je, že môžeme prejsť ponad hranice, moria a obletieť celú Zem."

Ťažké časy a obdobia výziev môžu priniesť aj nové, nečakané príležitosti. Vidíte v leteckom priemysle nejaké nové možnosti, prípadne technologické inovácie, ktoré korona naštartovala?

Teraz sa pozitíva hľadajú asi ťažko. Veľké technologické inovácie nie sú momentálne témou, pretože musíme byť veľmi opatrní vo výdavkoch. Ťažko teraz predvídať, či pandémia prinesie nášmu sektoru nejaké pozitíva. Ak, tak si myslím, že kríza prinavráti lietaniu pocit výnimočnosti.

Pamätám si, keď som bol malý, aké bolo lietanie pre mňa magické, bol som tým celým fascinovaný. Dnes, keďže som zvyknutý lietať často, sa tento magický pocit vytratil. Lietadlá sa stali bežnými dopravnými prostriedkami, a to nie je dobre. Myslím si, že po pandémii by si mohli ľudia lietanie znovu začať viac vážiť, uvedomiť si, aké výnimočné je, že môžeme prejsť ponad hranice, moria a obletieť celú Zem. Letecká doprava je nákladná a myslím si, že ľudia si uvedomia hodnotu lietania a že letenky by nemali stáť 9,99 €.

Ak by sa však letecká doprava stala výnimočnou, neznamenalo by to, že ľudia budú lietať menej?

Nie zákonite. Všetko bude závisieť aj od toho, ako sa bude vyvíjať ekonomika, ako sa bude dariť strednej triede a ako tá bude rásť. Pretože to je skupina, ktorá často cestuje a môže si leteckú dopravu dovoliť. Nehovorím ani, že sa potrebujeme dostať na cenu leteniek z 80. rokov, keď letenky stáli 1000 €, ale myslím si, že snahou by mala byť udržateľnosť. Teda aby tí ľudia, ktorí vám počas letu alebo na letiskách poskytujú službu, mohli dostať riadne zaplatené.

Dôležitá je nielen ekonomická, ale aj ekologická udržateľnosť. Ideálne by bolo, aby sa cestovanie stalo hodnotnejším, no aby si ho ľudia stále mohli dovoliť.

Matej Tóth

Stephan Linhart
obchodný riaditeľ Lufthansa Group

Svoju kariéru spojil s lietaním a jedinou spoločnosťou. Počas štúdií začal pracovať v Austrian Airlines (od roku 2009 súčasť spoločnosti Lufthansa – pozn. red.) a pôsobil v pozícii passenger-handling agenta. Postupne prešiel do obchodnej sekcie, kde sa venoval regiónu strednej a východnej Európy. Vyskúšal si aj pozíciu v manažmente Pricing&Revenue pre západnú Európu a od roku 2009 už opäť pôsobí v predajnom sektore. Od augusta 2017 je obchodným riaditeľom Lufthansa Group pre Rakúsko a Slovensko.