Ovplyvnila pandémia spôsob, akým platia Slováci?

Áno, išlo o markantnú zmenu, ktorá nie je len na Slovensku, ale na celom svete. Prvou reakciou ľudí na to, že zostali zavretí doma, bolo, že začali menej nakupovať, teda okrem potravín, a míňali menej peňazí. Preto sme primárne zaznamenali pokles v transakciách vo všetkých sektoroch. Ako sa však situácia stabilizovala, ľudia si zvykli na túto novú realitu a nemali obavy z budúcnosti, zvýšila sa aj ich nákupná aktivita.

Zaznamenali ste zmenu v počte nákupov online?

Áno, pozorujeme tu niekoľko trendov. Prvým trendom je, že ľudia nakupujú podstatne viac online. Bol to trend, ktorý sme sledovali už dlhšie obdobie, ale počas pandémie sa posunul o míľové kroky a dnes je tam, kde sme ho čakali o 5 rokov. Na Slovensku objemy na internete stúpli o 47 percent. Ľudia začali nakupovať cez internet bežné produkty, ktoré dovtedy nakupovali v kamenných obchodoch. Donášky jedla z reštaurácií stúpli o 180 percent, donášky potravín domov stúpli o vyše 150 percent. Rovnako aj nákupy oblečenia, elektroniky, domácich potrieb a produktov pre domácich majstrov vzrástli o vyše 100 percent.

Druhým trendom je veľký nárast v bezkontaktných platbách. Opäť, ide o trend, ktorý sme na Slovensku už evidovali dlhšie. V súvislosti s pandémiou evidujeme, že ľudia používajú platbu kartou na sumy, na ktoré predtým karty nepoužívali. Napríklad ľudia, ktorí pred pandémiou vytiahli kartu až na platby nad 50 eur, dnes zaplatia kávu za 2 eurá bezkontaktne kartou. Tento trend súvisí najmä s tým, že obchodníci vyzývali zákazníkov, aby platili bezkontaktne. V čase pandémie sme zaznamenali markantný pokles výberu hotovosti pri bankomatoch, celkovo je hotovosti v obehu dnes menej ako pred marcom 2020.

Tretím silným trendom, ktorý sme zaznamenali celosvetovo, ale aj na Slovensku, je, že ľudia nakupujú vo svojom blízkom okolí. V niektorých krajinách to mohlo byť vyvolané aj rôznymi reštrikciami mobility počas pandémie, ďalším dôvodom mohlo byť, že ľudia sa nechceli zhromažďovať vo veľkých nákupných strediskách, kde by riskovali kontakt s veľkým počtom ľudí.

Okrem toho si myslíme, že si ľudia začali viac vážiť svoju komunitu, uvedomovať si, ako kríza vplýva na obchodníkov v ich okolí a že ak im nepomôžu oni, možno tieto podniky neprežijú.

Niektoré prevádzky počas prvej vlny pandémie preferovali platbu cez terminál, prípadne úplne odmietli platbu v hotovosti. Zaznamenali ste výraznejší vplyv na rozšírenie terminálov a bezkontaktných platieb?

Odpoveď tu nie je jednoznačná. Áno, v prvej vlne pandémie obchodníci vyzývali zákazníkov, aby platili bezkontaktne, kartou. Naďalej však vidíme takzvaný „acceptance gap“, akceptačnú medzeru, ktorá ukazuje na pomer terminálov na počet obyvateľov. Na Slovensku, ako aj v Čechách, je naďalej relatívne málo terminálov na počet obyvateľov v porovnaní s európskym priemerom. Na Slovensku je to okolo 16 terminálov na 1000 obyvateľov, pričom európsky priemer je okolo 27 terminálov. Tento rozdiel bol takto vysoký aj pred pandémiou. Sektor malých podnikateľov a živnostníkov je ten, ktorý zaostáva v akceptácií bezhotovostných platieb.

Ešte pred pandémiou sme sa zamerali na znižovanie tohto rozdielu a vytvárali sme rôzne programy na takzvanú terminalizáciu, ktoré majú podporiť práve malých podnikateľov.

Čoho sa boja malí podnikatelia? Prečo nechcú terminály?

Dodnes pretrvávajú rôzne nepresné predstavy o tom, ako funguje platba kartou. Napríklad, že poplatky za platbu kartou sú 5 percent z ceny nákupu, alebo že nákup terminálu je veľmi drahý, alebo že „moji zákazníci takto platiť nechcú“. Naše programy sa snažia odstrániť tieto nejasnosti a vysvetľujeme, ako reálne funguju bezhotovostné platby pre malých podnikateľov.

Štúdie o bezhotovostných platbách nám napríklad jasne ukazujú, že po zavedení bezhotovostných platieb rastú obchodníkom tržby. Je to prirodzený psychologický jav: ak príde spotrebiteľ do obchodu a má 5 eur, kúpi si len to, na čo má peniaze, ale ak má platobnú kartu a obchodník ju akceptuje, môže si kúpiť aj viac, pretože nie je limitovaný hotovosťou v jeho vrecku. Nárast v spotrebe pri platbe kartou sa pohybuje okolo 15 percent a vyššie.

Snažíme sa tiež búrať mýty o tom, koľko stojí prevádzkovanie platobného terminálu v porovnaní s manažovaním platieb v hotovosti. Máloktorý obchodník rozmýšľa nad tým a prepočíta si, koľko ho stojí práca s hotovosťou. U malých živnostníkov je to o čosi menej markantné, ale ak ide o obchodníka s troma kasami, môže objem hotovosti, s ktorou pracuje, predstavovať relatívne vysoké náklady.

Počas pandémie sme si tiež všimli, že mnohí malí obchodníci nevedia fungovať v digitálnom priestore. V roku 2021 by sme spolu s našimi partnermi chceli na Slovensku spustiť program, ktorý pomôže obchodníkom ísť online, vytvoriť si webovú stránku, platobnú bránu alebo ich naučí pohybovať sa v tomto svete.

Čo je pre malých obchodníkov najťažšie vo svete online podnikania?

Prioritou pre malých podnikateľov je predávať ich produkt alebo službu. Oni nemyslia na systém, cez ktorý fungujú, alebo či ho majú zabezpečený atď. Nie je to ich primárny cieľ ani záujem a často ide o oblasť mimo ich zamerania. Preto nás neprekvapuje, že úroveň digitalizácie u týchto obchodníkov je malá. Sledujeme, že malí obchodníci naďalej nerozumejú výhodám, ktoré im digitálne, bezhotovostné platby môžu priniesť.

Ťažko povedať, čo je tá najväčšia prekážka pri vstupe týchto obchodníkov do digitálu. Ide o zmenu povedomia, správania a prístupu k vedeniu svojho biznisu. Táto zmena nenastane z mesiaca na mesiac ani v čase pandémie. Ide o dlhodobý proces, ktorý pandémia mierne urýchlila.

V Česku sme spustili program Česko platí kartou, ktorý tisícom obchodníkov ponúka možnosť získať terminál na 12 mesiacov úplne zdarma, to znamená, že fixné náklady na terminál, ako aj transakčné náklady majú zdarma. Spočiatku sme sa obávali, že 10 000 terminálov sa minie rýchlo. No program sme spustili 1. marca 2020, o niekoľko dní nato sa uzavrela ekonomika, a tak prirodzene bolo požiadaviek na terminál relatívne málo.

Máte v pláne podobný program, ako je Česko platí kartou, zaviesť aj na Slovensku?

Áno, podobný program by sme chceli zaviesť aj na Slovensku. Program v Česku nás naučil nepustiť sa do jeho realizácie bez pomoci organizácie alebo infraštruktúry, ktorá by program zastrešovala.

V Poľsku tento program existuje v plnej sile už 3 roky. Riadi ho Poľská bezhotovostná nadácia a za prvé tri roky sa im podarilo umiestniť na trh vyše 300 000 nových terminálov. Ak by sme teda tento program na Slovensku spúšťali, chceli by sme, aby ho riadila nejaká organizácia, ktorá by sa starala o administratívnu stránku programu, jeho komunikáciu a vzdelávacie aktivity.

Aký prínos majú bezhotovostné platby pre obyvateľov a podnikateľov?

Bezhotovostné, bezkontaktné platby sú podstatne rýchlejšie ako platba v hotovosti. Poskytujú vám presný prehľad o tom, ako míňate vaše prostriedky, keďže každá transakcia zanecháva stopu. Navyše, existujú rôzne mechanizmy, ako sa kontrolovať v míňaní. Viete si napríklad dať limit na útratu na potraviny za týždeň.

Ďalšou veľkou výhodou je bezpečnosť. Mojej mame sa už viackrát stalo, že ju pri výbere hotovosti niekto okradol. Ak vám peniaze niekto ukradne, sú preč, už ich nikdy neuvidíte. Ale ak by sa vám niekto nabúral do účtu a spreneverí vám kartu, všetko je stornovateľné a ochránené. Platí to aj pre online nákup. Ak ste kúpu nevykonali vy, dá sa transakcia stornovať, respektíve vám banka nahradí spôsobenú škodu. Bezhotovostné služby vám ponúkajú možnosti, ktoré vám hotovosť nikdy neposkytne.

V Mastercard máte na starosti aj podporu digitalizácie verejného sektora. Ako je na tom v súčasnosti Slovensko?

Pandémia odhalila nedostatky v digitalizácii v dvoch veľkých oblastiach: u malých a stredne veľkých obchodníkov a v štátnej správe. Napriek veľkým snahám štát stále zaostáva v digitalizácii. Počas pandémie potreboval štát poskytovať služby rýchlo a veľkým skupinám ľudí a inštitúcií, na čo nebol zvyknutý. Hovorím napríklad o distribúcii rýchlej finančnej pomoci najviac zasiahnutým jednotlivcom alebo podnikateľom počas prvej vlny. Táto distribúcia bola veľmi komplikovaná najmä preto, že v mnohých štátoch nemáme k dispozícii digitálnu identifikáciu občanov, ktorá by nám jednoducho umožnila požiadať o pomoc online, a štát by nám túto pomoc jednoducho poslal na účet. Toto sú procesy, ktoré dnes nemáme nastavené.

Samozrejme, snaha o digitalizáciu prebieha v európskych štátoch už niekoľko rokov, napríklad Slovenská republika prijala pred zopár rokmi program o e-governmente, existuje aj robustný program Európskej komisie o e-governmente. Toto všetko sú rámce, ktoré tento vývin predpokladajú, ale sú relatívne pomalé. A práve pandémia poukázala na tento nedostatok.

Aké hlavné výhody majú bezhotovostné platby pre štát?

Najdôležitejšou výhodou je zvýšenie transparentnosti. Bezhotovostné transakcie zanechávajú stopu, sú dohľadateľné a transparentné. Pomáhajú tak štátu riešiť problém, ktorým je šedá ekonomika. Zároveň sú efektívnejšie a pomáhajú znižovať náklady. 

Dám vám konkrétny príklad z Česka. Ľudia chodili niektoré druhy daní platiť v hotovosti na úrady finančnej správy. Spôsobovalo jej to problémy, pretože v istých obdobiach mala na svojich úradoch 4 miliardy českých korún v hotovosti. Tieto peniaze musel niekto spočítať, zaopatriť a zabezpečiť. Bezhotovostnými platbami sa týmto problémom a nákladom naviac vyhnete.

Neposlednou výhodou je aj používateľská prívetivosť. V privátnom sektore sme si všetci zvykli na bezproblémový nákup produktov a služieb cez internet a bezproblémové a rýchle platenie. Práve toto by mal byť benchmark aj pre štát.

Ako je možné, že v niektorých krajinách sa darí digitalizovať ľahšie a rýchlejšie ako u nás?

Estónsko je častým príkladom digitalizovaného štátu a verejnej správy. Ťažko sa však porovnávať s Estónskom, pretože táto krajina niekedy v deväťdesiatych rokoch prijala veľmi odvážne rozhodnutie. Systémy, ktoré vtedy mali, vyhodili a nastavili ich nanovo. A to sa u nás nedeje. Na Slovensku sa nabaľujú nové riešenia na už existujúce riešenia. Ak pred pár rokmi kúpili štátni úradníci riešenia za miliardy eur, je pochopiteľné, že namiesto toho, aby ich vyhodili do koša, dnes hľadajú riešenia, ktoré by na ne napojili. Digitalizácia je však veľmi komplexná, trvá dlho a je veľmi drahá.

Je neschopnosť vyhodiť staré a zaviesť úplne nové systémy najväčšou prekážkou v digitalizácii slovenskej verejnej správy?

Je to veľký dôvod, prečo zavádzanie niektorých krokov je také komplikované. Ďalšou bariérou, o ktorej nám úradníci často hovoria, je zákon. Ja robím v tomto sektore už 15 rokov, ale stále tomuto argumentu nerozumiem. Ak ja som štát, tak predsa kto iný ako ja môže zákony zmeniť? Rozumiem však, že ide o proces, ktorý trvá dlhšie.

Štát však chce zmeny rýchlo a lacno. Ale digitalizácia nie je lacná záležitosť. Štátni predstavitelia majú zodpovednosť vysvetliť občanom, že ide o náročný a nákladný krok, ktorý nám o niekoľko rokov prinesie výhody. Možno nie v tomto volebnom období, ale je to potrebný krok. Toto je politická zodpovednosť, ktorú dnes často nevidieť.

Ďalším zistením je fakt, že aj vo verejnom sektore sú digitálne negramotní ľudia. Dôvodov, prečo slovenský verejný sektor nie je dostatočne digitalizovaný, je teda viac.

Ako je na tom Slovensko v oblasti digitalizácie v porovnaní so zvyškom strednej Európy?

Nie sme úplne na chvoste. V niektorých kategóriách sa dokonca Slovensko umiestnilo pred Českom. Samotná existencia niekdajšieho úradu vicepremiéra pre informatizáciu, v súčasnosti ministerstva, ktoré má na starosti túto agendu, je veľmi dôležitá.

Prečo je podľa vás dôležité venovať sa digitalizácii na národnej úrovni aj v časoch krízy?

Digitalizácia by vedela urýchliť akékoľvek podporné programy štátu voči občanom, firmám, inštitúciám, čo je, samozrejme, veľmi vhodné v čase pandémie. Pomohla by aj v komunikácii štátu s občanmi a zefektívnila by štátnu správu, teda míňalo by sa menej.

Často počúvame otázku, prečo by sa mal štát digitalizovať. Odpoveď je jednoduchá: štát je platený nami, občanmi. Rovnako, ako napríklad obchodník voči klientovi, by mi mal štát poskytnúť službu takú, ako očakávam, na ktorú mám nárok a za ktorú platím.