Marian Jelínek: Keď niečo milujete, nemôžete vyhorieť. Musíte však milovať činnosť, nie ciele.

    V rozhovore sa dočítate:

    • Ako sa motivovať v dosahovaní cieľov
    • Aké faktory rozhodujú o úspechu jednotlivca
    • Ako narábať s tlakom na výkon
    • Prečo sa syndróm vyhorenia vyhýba športovcom
    • Kedy nám strach môže pomôcť

    Vo svojej prvej knihe Svet víťazov sa zamýšľate nad tým, ako ovplyvniť svoj výkon. Aké faktory rozhodujú o tom, kto dosiahne vrchol a bude najlepší?

    Ide o to, aby ľudia premýšľali, aké parametre by mal mať človek v súčasnej dobe, ktorý by bol úspešný, zároveň etický a mohol sa na seba pozrieť do zrkadla. To znamená, že ide o hľadanie x faktorov úspechu. Je to určité nastavenie úspešných ľudí a ich subjektívneho sveta na báze určitej dichotómie, to znamená rozporu.

    Ako to funguje?

    Títo ľudia extrémne milujú to, čo robia, a chcú od toho veľa. Plno ľudí chce, bohužiaľ, extrémne veľa, ale nemajú emóciu k ceste k úspechu. Na to, aby došlo k dichotómii, musíme pracovať na štyroch základných bodoch. Jednak zvyšovať emočnú väzbu človeka k danej činnosti, zvyšovať psychickú odolnosť, budovať správne návyky a pestovať s človekom, s daným jedincom alebo firmou self-coaching techniky.

    Ako sa môže človek sám motivovať k tomu, aby plnil svoje krátkodobé ciele a napĺňal dlhodobú stratégiu?

    Viete, záleží, aká je firma, aký je človek, ale všeobecne, keď sa zamyslíte nad tým, že niečo chcete v živote robiť, potrebujete vystupovať z komfortnej zóny, potrebujete jednoducho makať. A aby sme makali, treba si uvedomiť, kedy makáme prirodzene najlepšie a sami seba limitujeme. Je to v okamihu, keď danú vec milujeme.

    Pavol Neruda

    Ako to funguje?

    Keď niečo milujete, nemáte problém sa limitovať. Keď milujem rybárčenie, nemám problém o piatej ráno v nedeľu ísť na ryby. Keď ho nemilujem a chcem rybu, sakramentsky musím využiť morálne vlastnosti, aby som vstal. Preto hovorím trošku spirituálne a pre niekoho naivne, že je nutné budovať omnoho väčšiu, silnejšiu emočnú väzbu k činnosti.

    Kde je hranica, po ktorú je možné tlačiť na výkon, a ako ju rozpoznáme?

    Je rozdiel tlačiť na seba alebo na niekoho iného. Ak tlačím na seba, tak si musím uvedomiť, že tlak nie je niekde mimo mňa, tlak je vo mne. A to je už dôležitá vec – uvedomiť si, že to môžeme mať pod kontrolou, že je to určitá schopnosť. Ak mám tlačiť na niekoho iného, tak som zástancom krásnej vety, ktorú povedal Paracelsus: „Jed nie je o látke, ale o množstve.“

    Čiže niekedy je potrebné tlačiť veľmi jemne?

    Každý má určitú mieru tlaku, ktorá ho vyvedie z komfortnej zóny, ale neuvedie do zóny stresu. Umením charizmatických manažérov je toto naučiť ľudí, vedúcich, šéfov, majiteľov a podobne.

    Stretávate sa dnes častejšie s fenoménom vyhorenia než povedzme pred desiatimi rokmi?

    Ja si myslím, že je to seriózny problém a nielen to. Ten seriózny problém je celkom markantný v iných veciach, v problémoch subjektívneho sveta. Budem hovoriť za Českú republiku, kde mám čísla. Máme príval ľudí, ktorí sú na antidepresívach, príval ľudí, ktorí majú problémy so spaním, berú lieky na spanie a, bohužiaľ, aj príval samovrážd.
     

    Týka sa to len dospelých?

    Pribúda nám aj sebapoškodzovanie malých detí. Pozor, to nie je sranda. My to často zametáme pod koberec alebo o tom nehovoríme. Pribúdajú nám aj problémy s obezitou a cukrovkou. Ja provokujem spoločnosť v tom, aby sme sa vrátili viac k svojim najbližším domovom. Mojím najbližším domovom nie je stavba z tehál, mojím najbližším domovom je moje telo, moja myseľ a moja duša. A my často investujeme oveľa viac do tých vonkajších prvkov.

    Ktoré vonkajšie prvky myslíte?

    Teraz si rypnem. Keď bude mať Bratislava omnoho lepšie cesty, omnoho lepšie domy, opravené historické budovy, myslíte, že ľudia sa k sebe budú správať lepšie?

    Ako narábať so strachom? Kedy nám pomáha a kedy nám naopak škodí?

    Záleží, ako definujete strach, pretože strachy sú dva. Jeden je strach o deštrukciu môjho tela a o život. Toto je pozitívny strach, pretože ma chráni, aby som neurobil nejakú blbosť a nezabil sa. Druhý strach súvisí s naším egom a ten je deštruktívny. Často si ho vytvárame sami tlakom na výkon, keď sa bojíme o naše ego.

    V akých situáciách?

    Ako príklad dám dieťa, ktoré sa bojí, že spadne z nejakého stromu, to je správny strach. Ale takisto sa bojí toho, že má na druhý deň v škole diktát, to je zlý strach. Manažérka alebo manažér sa môže báť vystupovať na pódiu, prípadne sa bojí, že ho niekto bude ohovárať, čo je zlý strach. Keď sa ale bojím rýchlo jazdiť autom, to je správny strach.

    Ako sa môžeme na strach pripraviť?

    Sú na to self-coaching techniky, ktoré sa tu, bohužiaľ, nedajú v rýchlosti vysvetliť, pretože je to naozaj zložitá téma. Strach môžeme zablokovať, spracovať, transformovať. Na to, aby som to urobil, musím používať techniky, ako sú napríklad riadený vnútorný dialóg, posturológia, vizualizácia, imaginácia a dychové cvičenia.

    Čiže jednoduchý spôsob neexistuje?

    Je to naozaj oveľa zložitejšie a určite na to neexistuje návod, ako napríklad na prípravu polievky. Návod na ľudskú dušu je omnoho zložitejší a podľa mňa ani vôbec neexistuje.

    Trápi syndróm vyhorenia viac športovcov ako podnikateľov?

    V športe vidím veľmi malý výskyt syndrómu vyhorenia, pretože športovcov to baví. Keď vás niečo baví, baví vás tá činnosť, nie výsledky. Ja si dokonca myslím, že tento syndróm mať nemôžem, pokiaľ ma niečo baví. Môže mať Jaro Jágr syndróm vyhorenia, keď má 53 rokov a ešte stále hrá hokej? Môže mať klavirista syndróm vyhorenia z hry na klavíri? Keď niečo milujete, podľa mňa nemôžete vyhorieť. Musíte však milovať činnosť, nie ciele. Keď milujete ciele, dostanete syndróm vyhorenia.
     

    Marian Jelínek

    Motivačný spíker
    Ex-kouč Jaromíra Jágra či Karolíny Plíškovej

    Medzi svoje najväčšie trénerské hokejové úspechy radí zlato z MS 2005, 2× titul s HC Sparta Praha a Prezidentov pohár s HC Plzeň. Individuálne spolupracuje s manažérmi a vrcholovými športovcami (v súčasnosti napr. s Karolínou Plíškovou, Petrom Mrázkem, Terezou Bledou a ďalšími olympionikmi; je tiež bývalým dlhoročným koučom Jaromíra Jágra).

    Svoje mnohoročné skúsenosti využíva pri prednáškach nielen asociáciám a klubom naprieč všetkými športmi, ale tiež firmám z rôznych odborov. Je garantom odboru Psychológie pre manažérov a MSc. postgraduálneho štúdia na Newton University.