Ako vnímate podnikateľské prostredie na Slovensku v posledných rokoch a čo očakávate od budúceho roka, ktorý bude poznačený predovšetkým vládnym balíkom úsporných opatrení?

M: Ja som zástancom toho, že štát by mal čo najmenej zavadzať. Vždy sa dá uberať a vždy sa dá pridávať, vždy sa dá podnikateľské prostredie zlepšiť. Tie kroky, ktoré sú na budúci rok plánované, ho vo viacerých ohľadoch nezlepšujú. Na druhej strane, konsolidovať verejné financie potrebujeme. Hoci si viem predstaviť, že by sme sa v nej mohli oveľa viac zamerať aj na zásadné reformy, ktoré pripravia Slovensko na budúcnosť, asi sa pri žiadnej konsolidácii nevyhneme tomu, aby niekde aj bolela. Firmám sa bude dýchať ťažšie, budeme musieť nájsť nové spôsoby, ako byť efektívnejší. Ja by som bol ale rád, keby bolo povedané aj B a na strane štátu by boli aj väčšie úspory, ako sú zatiaľ plánované, a to najmä z hľadiska efektivity a fungovania štátu.

A: Posledné roky, asi od čias covidu, sa musíme každý rok adaptovať na nejaké zmeny, ktoré si situácia vyžaduje, čo, samozrejme, chce aj mentálnu energiu, efektivitu, zlepšovanie a musíme sa neustále učiť, ako sa prispôsobiť a zorientovať. Ja mám ale väčšiu obavu o menšie firmy. My z hľadiska čítania napríklad vieme, že aby sa čítalo v nejakom menšom meste, je dôležité nejaké malé lokálne kníhkupectvo. Pretože ak zavrie, časť čitateľstva sa v tom meste stratí.

Všetky hospodárske odvetvia zasiahne najmä daň z finančných transakcií. Aký efekt to bude podľa vás mať na slovenských podnikateľov? Bude mať v prípade Martinusu dopad na zvýšenie vašich konečných cien?

M: Teraz je ešte ťažké povedať, aké dopady budú, pretože stále nie je ďaleko od schválenia balíčka a pracujeme na kalkuláciách. Zároveň v prípade kníh, ktoré u nás tvoria veľkú časť tržieb, dochádza k zníženiu DPH. V knižnom svete to funguje tak, že ceny kníh sa do veľkej miery odvíjajú od toho, čo určí vydavateľ. To znamená, že ak by chceli znížiť ceny kníh kvôli nižšej DPH, museli by znížiť aj naše nákupné ceny. Náš názor je, že zníženie DPH na knihy pomôže zbrzdeniu rastu cien kníh, ktorý sa v posledných rokoch začal. Bolo to hlavne dobiehanie mnohých rokov predtým, keď sa nezvyšovali ceny kníh ani len o infláciu. Takže všetko závisí od konkrétnych opatrení a od toho, ako sa zvyšok trhu rozhodne zareagovať. My máme v rukách len menšiu časť predajnej ceny. Takisto ešte nevieme, akým spôsobom narastú náklady na nájmy, dopravu, citeľne sa nás, samozrejme, dotkne transakčná daň a tak ďalej.

A: Pozorne sledujeme a vyhodnocujeme aj celkovú cenu práce. Čiže všetky rozhodnutia k minimálnej mzde sa nás dotýkajú ako každého iného podnikateľského subjektu a tam je trend rastúci a má sa to ešte zintenzívniť. Takže to je ďalší diel do skladačky, ktorý musíme vstrebať.

Michal, verejne prezentujete, že nie ste fanúšikom nekonečného hospodárskeho rastu. Myslíte, že by obraty Martinusu v nasledujúcich rokoch mohli stagnovať?

M: Naozaj netušíme, akým spôsobom bude mať konsolidačný balíček vplyv na správanie ľudí. Radi by sme otvorili kníhkupectvá aj v niekoľkých ďalších mestách, ale neplánujeme už zdvojnásobovať veľkosť našej siete. My nerobíme v Martinuse finančné plánovanie v zmysle, že budúci rok chceme porásť o desať alebo dvadsať percent a chceme dosiahnuť to a to. Venujeme sa silne dátam, pohľadu na financie a naše hospodárenie, ale do veľkej miery sú to nejakým spôsobom predikcie, respektíve vieme, čo potrebujeme urobiť na to, aby sme ostali zdraví a ziskoví. Neuznávame rast pre rast, že tento rok sme mali 50 miliónov, tak budúci rok dajme 60 a ďalší rok 70, aby sme sa dostali na stovku. To je len donekonečna naháňanie škrečka v koliesku. Takže úprimne, my sa nezamýšľame nad tým, či budeme rásť alebo klesať, snažíme sa mať nastavené fungovanie tak, aby sme vedeli flexibilne reagovať na zmeny na trhu a zmeny v našich nákladoch a tak ďalej.

A: Ja to vnímam rovnako. Naozaj budeme prvé mesiace sledovať situáciu a snažiť sa zareagovať tak, ako sa to bude od nás vyžadovať.
 

Aký podiel na tržbách spoločnosti má momentálne internetový obchod a koľko vygenerujú kamenné predajne? Plánujete vytrvať v otváraní nových prevádzok aj v nasledujúcich rokoch?

M: Teraz je to asi 50 : 50. Ako to bude v budúcnosti, závisí od toho, koľko nových kníhkupectiev budeme otvárať. Súčasný stav je takýto preto, lebo sme v poslednej dobe otvárali množstvo nových kníhkupectiev. Ale nepredpokladám, že by sa tento pomer mal v budúcnosti radikálne meniť.

A: Áno, obrat kamenných kníhkupectiev rástol vďaka otváraniu nových kníhkupectiev. Čiže keď ich otvárame dostatočne veľa, ten pomer sa dostáva 1 :1.

V Martinuse spolu pracujete už 14 rokov. Ako sa vám darí vytvárať udržateľný balans medzi prácou a rodinou?

A: Keď sme sa s ľuďmi rozprávali o tejto otázke, vyplynulo, že sú dva názorové tábory: jedni si nevedia predstaviť, že by spolu pracovali, a druhí si to naopak chvália, lebo im to pomáha prakticky so všetkým – najmä s nejakým vzájomným porozumením. My patríme do toho druhého tábora. Zistili sme, že nám veľmi sadlo spolu pracovať, už je to teraz nejakých 15 rokov a naozaj nám to pomáha – jednak sa lepšie napojiť jeden na druhého, ale pomáha nám aj pocit, že niečo tvoríme spoločne, a keď si večer „vylievame pracovný kýblik“, tak ako asi každá domácnosť, vieme sa pri riešení problémov aj vzájomne posunúť a na ďalší deň prísť do práce s už premyslenými riešeniami a ušetriť čas a energiu, takže to je obrovský bonus. To je možno aj to, čo nám chýbalo počas sabatikalu, čo nám vlastne pomohlo ešte viac umocniť uvedomenie, že nám to sedí, keď spolu pracujeme.

Michal bol nedávno na pracovnom sabatikale, teda na dlhodobom pracovnom voľne. Ako to v praxi ovplyvnilo vašu rodinu?

M: Súčasťou toho bolo, že rolu CEO na dané obdobie prebrala Andy, takže na ňu bol, samozrejme, o niečo väčší tlak, než na aký bola zvyknutá. Ale zároveň mojím cieľom nebolo odísť na dlho preč z domu a precestovať celý svet. Podarilo sa mi absolvovať štúdium, venoval som sa intenzívne športu, ale väčšinu času som trávil doma, v Bratislave. Jedným z dôvodov bolo aj to, aby som si viac užíval deti. Aj keď treba podotknúť, že pri predstavách, čo znamená byť podnikateľom, CEO, manažérom, si myslím, že nám sa vždy darilo nadštandardne veľa času tráviť s deťmi, za čo som veľmi vďačný. A teraz sa to len zlepšilo.

A: Ja to vnímam tak, že nám to obom poskytlo príležitosť „naplniť si vedierko“ tým, čo nám chýbalo. Michal tým, že začal pracovať v 16 rokoch mal teraz prvýkrát ucelené odpojenie sa od každodenných povinností, čiže jemu to pomohlo dopriať si možnosť voľby, že „môžem pracovať, ale nemusím“. A ja, keďže som absolvovala aj dve materské, som naopak získala väčší priestor na sebarealizáciu a sústredenie sa na rozvoj svojich silných stránok. Obom nám to poskytlo možnosť pozrieť sa na to, čo vie dať zmena spôsobu vedenia našej firme. V rodine nám to poskytlo odlišný balans, najmä čo sa týka tradičného rozdelenia rolí muž a žena, ale stále sme si strážili hlavný fokus – zameranie na deti a prácu. Aby som to zhrnula, tak vlastne každý z nás si z tejto skúsenosti odniesol pre seba kúsok toho, čo práve potreboval.

Rozprávali ste sa počas tohto obdobia doma o práci? Je také niečo vôbec dlhodobo udržateľné?

A: Prvé mesiace sme si to explicitne nastavili tak, že sme sa o práci nerozprávali takmer vôbec. Ak sme sa aj o nejakej téme rozprávali, vždy len do určitej hĺbky. Ak sa jednému či druhému zdalo, že už to zachádza do prílišných detailov, rozhovor sme prerušili. Vlastne až posledný mesiac sme si dovolili viac sa rozprávať o práci, pričom sme zistili, ako veľmi nám to chýbalo. Ale myslím si, že pre úspech oddychu to bolo kľúčové.

Odporučili by ste sabatikal každému? Prípadne kedy je už podľa vás takýto krok nevyhnutný?

M: Myslím, že to je na zvážení každého človeka, či je niečo takéto pre neho vhodné. Tak ako ste spomenuli, nie je to úplne bežná vec a uvedomujem si, že mám veľké privilégium, že som mal možnosť sabatikal si vziať. Súvisí to určite aj s tým, že sme s Andy počas rokov riešili množstvo vecí spolu, a preto som nemal žiadnu obavu o to, ako bude počas daného obdobia o firmu postarané. A to nielen vďaka Andy, ale aj vďaka celému nášmu tímu. Ale viem, že sú ľudia, ktorí povedia, že by také voľno nezvládli, že by sa unudili na smrť, a potom sú takí, ktorí o niečom podobnom dlhé roky snívajú, no nespravia tak. Často je to podľa mňa o tom, že niežeby sa to nedalo, ale že sa ten daný človek k takému kroku neodhodlá. Vyžaduje to istú dávku odvahy, vystúpiť z komfortnej zóny.

Vplyv pracovného zaťaženia na duševné zdravie je pre vás zjavne dôležitou témou. Stretávate sa s vyhorením aj u svojich zamestnancov? Ako ho dokážete rozpoznať a ako ho riešite?

A: Je to pre nás veľmi dôležitá téma, už roky ju vyzdvihujeme aj v rámci nášho tímu, robíme všetko pre to, aby vyhorenie nebolo tabu. Naši kolegovia majú k dispozícii aj rozpočty určené na vzdelávanie, ktoré ale môžu využívať aj na psychologické poradenstvo. Máme interných koučov alebo si môžu vybrať aj externého kouča. Čiže náš tím vedome pracuje na tom, aby duševné zdravie bolo prijímané ako bežná súčasť života. Tak ako máme  preventívne prehliadky zamerané na fyzické zdravie, rovnako aj mentálne zdravie je potrebné mať pod kontrolou. Myslím si, že Martinus je špecifický v tom, že naši zamestnanci, najmä na tých vyšších pozíciách, majú vyšší level samostatnosti, zodpovednosti za svoju oblasť. A to niekedy môže spôsobiť vyšší tlak na človeka, ktorý však neraz vychádza nie z tvrdých cieľov a plánov firmy, ale z toho, že jednoducho človek chce veľmi posúvať veci dopredu. Často s nimi riešime formou rozhovoru jeden na jedného aj to, že si treba strážiť nielen časové kapacity, ale aj poznať svoje hranice a vedieť prácu efektívne deliť v rámci tímu a prípadne aj riešiť problémy so psychológom alebo s koučom.

Oproti začiatkom sa vaše povinnosti vo firme určite zmenili. Baví vás stále táto práca?

M: Áno, pre mňa bol sabatikal veľmi príjemným utvrdením, že sa do práce teším, že stále cítim energiu, radosť. Myslím, že s Andy sme si už pomerne dávno uvedomili, že knihy pre nás môžu byť tá vec, ktorej zasvätíme naše životy. A keďže to už robím vyše 20 rokov a stále ma to baví, myslím si a verím tomu, že sa to nezmení ani v priebehu ďalších 20 rokov.

A: Ja to vnímam ako veľkú radosť a vďačnosť, že takúto prácu môžeme robiť, a každý rok od obdobia covidu si intenzívne uvedomujem, že vždy príde niečo, čo nás preskúša, čo nás udržuje v pozornosti. Že sa nedá zastať, treba sa stále vzdelávať, posúvať a učiť sa nové veci. Zároveň si ale aj s postupujúcim vekom uvedomujem zvláštny pokoj a rozvahu v tom, že okej, vždy tie situácie prichádzali a vždy sme ich nejako vyriešili. Čiže z niektorých vecí netreba vôbec robiť takú paniku, ako by som robila kedysi. To sa zmenilo v posledných rokoch.

Ako chápete pojem leadership? Zmenil sa váš pohľad v priebehu kariéry?

A: Ja si myslím, že leadership vychádza trochu aj zo samotného lídra a z toho, čo mu je prirodzené. Moja odpoveď by bola, že leadership je o vytváraní prostredia, v ktorom ľudia môžu rozvinúť svoj potenciál a venovať sa veciam, ktoré ich budú napĺňať. Čiže rola lídra je akoby o odstraňovaní prekážok a Michal by možno povedal, podľa toho, ako ho poznám, že rola lídra je aj o vytyčovaní kurzu a zmyslu, o ktorý sa snažíme ako jednotlivci. Práve kombinácia týchto dvoch prístupov je to, čo mňa osobne na tejto práci baví.

M: Potvrdzujem.

Ostáva vám čas aj na bočné projekty, ktoré vám robia radosť?

M: Ja som skôr typ človeka, ktorý sa rád venuje jednej veci, lebo ma pohltí v tom dobrom. Akonáhle by som robil dve, tri, štyri, tak mi to už skôr vadí, ako by mi to pomáhalo. Mimo práce sa nám darí celkom veľa čítať a u mňa je to aj veľa športu, pretože už dávno som zistil, že keď nemám pohyb a šport, som ako lev v klietke a pomáha mi to kompenzovať náročné dni.

A: Ja mám hlavnú motiváciu v rozvíjaní Martinusu ako ekosystému a jeden z projektov, ktoré mi robia extrémnu radosť, je Krajina čitateľov. Je to občianske združenie, ktoré sa venuje tomu, ako pomôcť deťom čítať a nestratiť čitateľstvo, ale naopak ho objavovať. Celé OZ funguje samostatne, ale sme s nimi prepojení a vždy ma napĺňa vidieť, kam sa dostali a čo sa im podarilo. Druhým projektom je v nejakom zmysle určite rodina.