Hurikány, povodne, nedostatok vody a viac tropických horúcich dní budú čoraz častejšie dôsledky klimatickej krízy. Zmena podnebia a potreba znižovať uhlíkovú stopu znamená pre veľké podniky a subjekty verejného záujmu viacero ďalších výziev, rizík, ale aj príležitostí.  

V roku 2026 bude musieť viac podnikov do svojich výročných správ zahrnúť informácie o vlastnej udržateľnosti. Vtedy vstúpi do platnosti nová smernica so skratkou CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive).

Povinnosť informovať o svojej udržateľnosti budú mať za rok 2025 podniky:

• s viac ako 250 zamestnancami,
• majetkom nad 20 miliónov eur,
• čistým obratom presahujúcim 40 miliónov eur.

Nefinančné údaje budú obsahovať napríklad opis obchodného modelu a obchodnej stratégie, plány na dosiahnutie klimatickej neutrality v súlade s Parížskou dohodou či odolnosť podniku voči rizikám vzťahujúcim sa udržateľnosti.

Klimatické riziká

Veľké firmy musia v najbližších rokoch počítať s tým, že približovanie sa uhlíkovej neutralite a udržateľnému rozvoju pre nich môže znamenať zvýšené náklady a hrozby. Tieto riziká majú v prípade udržateľnosti podnikov skratku ESG – environmentálne, sociálne a riadiace kritériá.

„Prechodné riziká pre podniky predstavuje napríklad uhlíková daň, zavádzanie nových technológií či trhom vyžadovaná redukcia uhlíkovej stopy,“ vysvetľuje Juraj Vilém, sustainability manažér Slovenskej sporiteľne.

Biznisy však musia zároveň počítať aj s tým, že výkyvy počasia spôsobené klimatickou zmenou môžu narušiť dodávateľské reťazce, poškodiť aktíva, narušiť celkový biznis a zvýšiť úroveň operačného rizika.

„Jedným z prvých krokov pri snahe spoznať a riadiť svoje klimatické riziká je vypočítať uhlíkovú stopu. Jej dostatočným a včasným znižovaním sa priamo znižuje významnosť prechodných rizík,“ upozorňuje Juraj Vilém. Smernica CSRD je preto vhodným nástrojom klimatickej sebareflexie významnej časti priemyselného sektoru v EU.

Výpočet uhlíkovej stopy je zložitý, no základnými parametrami sú napríklad emisie z prevádzky budov, vozového parku, vlastných zdrojov energií či nakúpené energie. Patrí sem aj produkcia odpadu, spôsob dochádzania zamestnancov do zamestnania, dodávateľský reťazec či zakúpené tovary a služby.

Investovať do udržateľnosti

Kedy však môžeme povedať, že je hospodárska činnosť podniku udržateľná? Na stanovenie týchto kritérií nám pomáha taxonómia EU, ktorá sa momentálne týka podnikov s viac ako 500 zamestnancami. „Cieľom je na základe tohto systému účinne nasmerovať súkromné investície do tých aktivít firiem, ktoré považujeme za udržateľné,“ vysvetľuje Juraj Vilém.

Cieľmi, o ktorých dosiahnutie by sa mali firmy snažiť, sú zmiernenie zmeny klímy, adaptácia na zmenu klímy, udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov, prechod na obehové hospodárstvo, prevencia a kontrola znečisťovania a ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov.

Aby sme mohli považovať činnosť podniku za udržateľnú, musí mať podľa taxonómie významný prínos ku aspoň jednému zo šiestich environmentálnych cieľov, významne nenarúšať žiaden z ostatných cieľov, spĺňať minimálne záruky dodržiavania biznisových pravidiel stanovených OECD či OSN a spĺňať technické kritériá.

Pred firmami stojí mnoho výziev, no klimatická zmena prináša aj príležitosti. „Je to predovšetkým fakt, že sa podniky zdokonalia v efektívnejšom využívaní svojich zdrojov, budú zavádzať nízko-uhlíkové zdroje energií, začnú vyvíjať nové produkty a služby, získajú prístup na nové trhy a vybudujú si odolnosť naprieč dodávateľským reťazcom,“ uzatvára Juraj Vilém.